\id MAT - Angor NT [agg] -Papua New Guinea 2001 (DBL 2014) \h Matyu \toc1 Aboedɨ Hoafɨ Matyu ai sürü papɨmarandɨ \toc2 Matyu \toc3 Mat \mt1 Matyu \mt2 Aboedɨ Hoafɨ Matyu ai sürü papɨmarandɨ \c 1 \s1 Sisas Kraisɨndɨ amoao mamɨ nüŋgurumboemo tüküyafu manɨŋgomo hoafɨ \r (Ruk 3:23-38) \p \v 1 Sisas Kraisɨndɨ amoao mamɨ nüŋgurumboemo tüküyafu manɨŋgomo hoafane nda. Sapo Sisas ai Defitɨndɨ amoao ambeahɨndɨ tükümefiyua asu Defit ai Abrahamɨndɨ amoaombofi tükümefiyu ranɨ hoafane nda. \v 2 Abraham ai Aisakɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Aisak ai Sekopɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Sekop ai Suda ahandɨ apodoho mamɨ ranɨ babɨdɨmbo-memo ranahamundɨ afɨndɨyuane. \v 3 Asu Suda ai Peres Sarayafandɨ afɨndɨyuane. Ahafandɨ hondɨ ranai Tamarɨyoane. Asu Peres ai Hesronɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Hesron ai Ramɨndɨ afɨndɨyuane. \v 4 Asu Ram ai Aminadapɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Aminadap ai Nasonɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Nason ai Sarmonɨndɨ afɨndɨyuane. \v 5 Asu Sarmon ai Boasɨndɨ afɨndɨyuane. Ahandɨ hondɨ ranai Rahapɨyoane. Asu Boas ai Obetɨndɨ afɨndɨyuane. Ahandɨ hondɨ ranai Rutɨyo. Asu Obet ai Sesindɨ afɨndɨyuane. \v 6 Asu Sesi ai sapo Defit adükarɨ bogorɨ nindoumbofi manüŋgu ranahandɨ afɨndɨyuane. Asu Defit ai Soromonɨndɨ afɨndɨyuane. Ahandɨ hondɨ ranaiyo horombo Uriandɨ nɨmorehɨ-mayo. \v 7 Asu Soromon ai Rehoboamɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Rehoboam ai Abaisandɨ afɨndɨyuane. Asu Abaisa ai Asandɨ afɨndɨyuane. \v 8 Asu Asa ai Sehosafatɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Sehosafat ai Sehoramɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Sehoram ai Usiandɨ afɨndɨyuane. \v 9 Asu Usia ai Sotamɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Sotam ai Ahasɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Ahas ai Hesekiandɨ afɨndɨyuane. \v 10 Asu Hesekia ai Manasendɨ afɨndɨyuane. Asu Manase ai Emonɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Emon ai Sosaiandɨ afɨndɨyuane. \v 11 Asu Sosaia ai Sekoniandɨ apodoho mamɨ ranahamundɨ afɨndɨyuane. Sapo ranɨ-sɨmboanɨ Babiron ami Israer nendɨ ranaheimbo Babiron hɨfɨna ahamundɨ moanɨ ratüpurɨmbohünda sowandümondürɨ mahomo. \v 12 Ai Babiron hɨfɨna sowandümondürɨ houmbo Sekonia ai Searɨtierɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Searɨtier ai Serubaberɨndɨ afɨndɨyuane. \v 13 Asu Serubaber ai Abiutɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Abiut ai Eriakimɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Eriakim ai Asorɨndɨ afɨndɨyuane. \v 14 Asu Asor ai Sadokɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Sadok ai Akimɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Akim ai Eriutɨndɨ afɨndɨyuane. \v 15 Asu Eriut ai Ereasarɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Ereasar ai Matanɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Matan ai Sekopɨndɨ afɨndɨyuane. \v 16 Asu Sekop ai Sosepɨndɨ afɨndɨyuane. Asu Sosep ranai Mariandɨ nindowenihɨ-mayu. Maria ai Sisas ranahambo wakɨmarɨmɨndo, sapo ahambo Krais\f + \fr 1:16 \ft Ndürɨ Krais ranana nindou God ai nindou aboedambofembohünda adükarɨ bogorɨmbofembohünda kamafoarirɨ.\f* sei arɨhündɨ ra. \v 17 Ranɨmboane muŋguambo nindou Abraham nüŋguambe peyo haya ho hombo Defit nüŋguambe tükümefeyo ranai 14 amoao boagɨrɨyomo nɨmorɨyomo marundɨ ra tükümefeyo. Asu Defit nüŋguambe peyo haya ho hombo Babiron hɨfɨna sowandümondürɨ homondambe amboanɨ, mare yahurai 14 amoao kareandeimbambe ramɨndümbɨ boagɨrɨyomo nɨmorɨyomo marundɨ ra tükümefeyo. Asu Babiron hɨfɨna sowandümondürɨ homondambe peyo haya ho hombo Kraisɨmbo Maria wakɨrɨmɨndoambe amboanɨ mare yahurai 14 amoao kareandeimbambe ramɨndümbɨ boagɨrɨyomo nɨmorɨyomo marundɨ ra tükümefeyo. \s1 Sisas Kraisɨmbo Maria wakɨmarɨmɨndo hoafɨ \r (Ruk 2:1-7) \p \v 18 Sisas Krais ai tükümefiyu hoafɨ ra ndahuraiane. Ahandɨ hondɨ Maria ranahambo Sosepɨmbo segodɨmbo momo kürɨhi hɨnɨŋgɨmarɨhindɨ. Maria ranai Sosepɨdɨbo nɨŋgokoateyoambeyo asu ahambo hoeirɨhindane ai furümbɨ manɨŋgo moanɨ Yifiafɨ Aboedɨndɨ ŋgɨnɨndɨnambo. \v 19 Ahandɨ nindowenihɨ Sosep ranai nindou mbumundɨ hamɨndɨyu, ŋga ai Maria ranahambo nindou hɨmboahü amoanɨŋgambofembo-mayo ranɨmbo yɨboarükumbo asu ai moanɨ dɨbo ahambo randɨhe hɨnɨŋgɨndɨhea yahu haya hohoanɨmomayu. \v 20 Sosep ai ranɨmbo dɨbo hohoanɨmoyu-ane asu Adükarɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ahamboso yafogoadɨnambo tüküfi hoafɨyundühɨ yahuya, “Sosep, Defitɨndɨ amoao, se Maria sɨhafɨ nɨmorehɨmbofe semɨndɨmbo yɨhɨmbondamboyafɨ. Yifiafɨ Aboedɨndɨ hoafɨ süŋguane Maria ai fi masemɨndo. \v 21 Nɨmorehɨ ranai nindowenihɨ nɨmorɨ nderɨmɨndɨmboe. Asu se ndürɨ Sisas ra kaboadɨworɨ nɨmboe sapo ai anɨmbo ahandɨ nindou ranaheimbo ahei moaruwai hohoanɨmo ranambeahɨndɨ aboedambondearümbui,” mehundo. \v 22 Muŋguambo ranɨ-moatükunɨ rahurai tükümefeyo ra, sapo Adükarɨ ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨndɨ yafambe süŋgure haya hoafɨmayu. Ai yare hoafɨyuhü yahuya, \q1 \v 23 “E, nɨmorehɨ mamɨ ai nindowenihɨ dɨbo hokoatendowohü ai fi ndemɨndɨ haya asu nindowenihɨ nɨmorɨ nderɨmɨndɨmboe. \q2 Rananɨmbo asu ahambo ndürɨ ra kaboadɨhorühɨ Emanuer mbɨsahündomboyei,” \rq Aisaia 7:14\rq* \m mehu ra. Ranɨ hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ hoafɨ ana God ai sɨhɨrɨ babɨdɨmbo anüŋguane. \v 24 Ranɨyu asu Sosep ai yaŋgɨrɨfi haya Adükarɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ hoafɨmayundo süŋgu rareandühɨ Mariambo ahandɨ nɨmorehɨmbore masemündu. \v 25 Sosep ranai moai nɨmorehɨ ranɨdɨbo mamühɨ apafe rɨnandɨ, ŋga moanɨ nɨmorehɨ ranaipoanɨmbo nɨŋgo hɨmboyo asu ai nindowenihɨ nɨmorɨ maserɨmɨndo. Ranɨyu asu Sosep ai nɨmorɨ ranahambo ndürɨ Sisasani mehu. \c 2 \s1 Hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ndüfosi nendɨ Sisas hoeifimbo tükümefundɨ \p \v 1 Herot ai Sudia hɨfambe bogorɨmbofi nüŋguambe ranɨ-sɨmboanɨ Maria ai Sisas ranahambo Betrehemühɨ wakɨmarɨmɨndo. Hondɨ ai Sisas ranahambo serɨmɨndɨ hayamboyo-ane ranambe nindou bogorɨ fɨfɨrundeimbɨ ranai hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ Serusarem ŋgoafambe tükümefundɨ. \v 2 Ai düduyafundühɨ yahomoya, “Nɨmorɨ sɨmborɨ masahorɨmɨndei sapo Suda-yafe bogorɨmayu ra nüŋgufiyua? Ro hoeirɨhundanɨ ahandɨ mupui ranai hüfɨhamɨndɨ süfuanɨ tüküfe mamaroamboanefɨ asu ro ahambo hohoanɨmoyondowohü ŋgusüfo pefimbohünda masühifɨ,” mehomondamboyu. \v 3 Ranɨyu asu Herot Adükarɨ Bogorɨmayu ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya ŋgusüfoambe afɨndɨ hohoanɨmomarɨra asu muŋguambo nindou Serusarem ŋgoafɨhü mamarei amboanɨ ramareandürɨ. \v 4 Ranɨyu asu Herot ai Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindou-memo ranɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ nindou-memo ranɨyomo muŋguambo ahamumbo mamühɨ gugureapurɨ mbura düdufipurühɨ yahuya, “Krais ranahambo ŋgoafɨ nahü mandahorɨmɨndeia?” yahu düdumefipuramboemo. \v 5 Asu sɨmborɨ ai ahambo yahomoya, “Betrehem ŋgoafɨhü Sudia hɨfambe. Sapo horombo God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ahandɨ süŋgu hoafɨ ra ndahuraiyu yare sürü pare masɨhendɨ. Ai Bukambe yare hoafɨyuhü yahuya, \q1 \v 6 “Betrehemɨhündɨ, se Sudia hɨfambe-anei anɨboadei ra \q2 awi se Sudiambo hɨfandundeimbɨ bogorɨ ŋgoafɨ ranahamundɨ daboadanɨpoedɨ hamɨndɨyeipoanɨ, ŋga wanɨ. \q1 Sɨhei ŋgoafɨ mbusümodɨdɨ anɨmbo nindou adükarɨ mamɨ ai tükündüfi haya wandɨ Israer nindou ranaheimbo hɨbadarümbui,” \rq Maika 5:2\rq* \m mehu. \v 7 Ranɨyu asu Herot ai sapo nindou hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ndüfosi nendɨ masɨfomo ranahamumbo dɨbo mborai yahupurɨ hürühepurɨ haya yahuya, “Nɨnɨ sɨmboanɨ hondü hamɨndɨyo mupui ra tüküfe mamaro?” yahu haya düdu düdumefipurɨ. \v 8 Ranɨyu ai nindou memo ranahamumbo Betrehemɨnambo koamarɨhepurɨ ndanɨ süŋgundafundɨ yahuhaya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ŋgɨfomo moanɨ ndondu nɨmorɨ ranahambo nahi ai ahambo masahorɨmɨndei ranahambo kokondurü. Ŋga asu hoeindurühɨ ana, asu se wambo ranühɨ mbɨsɨmo hoafɨndɨmondanɨ anɨmbo asu ro-amboanɨ dügɨ ahambo hohoanɨmondahandowohü ŋgusüfo pandɨhinɨmboane,” yahu koamarɨhepurɨ. \v 9 Ndüfusi nendɨ-memo ranai ahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ndamefundɨ. Ai nafɨna hɨfomondane, sapo mupui hüfɨhamɨndɨ süfuanɨ tüküfe mamaro ra asükaiyomo hoeimarundɨ. Mupui ranai ahamundɨ haŋgɨfoanɨ hɨfo nɨmorɨ nɨmarümbɨ worɨ ranɨ nɨmoamo mamaro. \v 10 Ranɨyomo mupui ra hoeirundanɨ mayowa ai afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmemo. \v 11 Ranɨyomo asu ai worɨmayo ranambe kefou hɨfomo nɨmorɨ ranahambo hoeimarüwurɨ ahandɨ hondɨ Maria radɨbo. Ranɨyomo asu ai ahandɨ fikɨmɨ pütapɨyomo yirɨ yimbu pusɨru nɨmarɨmombo ahambo hohoanɨmoyomondühɨ ŋgusüfo pamarüwurɨ. Ranɨyomo ai ahamundɨ arambeahɨndɨ napo ra bokaründümo houmbo masabudo. Ranɨ-moatükunɨ ra gorɨyo, fɨsɨŋarümbɨ mbɨmbɨrayo asu sanda aboedɨyo, ŋgɨnɨndɨ napo ra masabudo. \v 12 Nindou ranahamumbo God ai yafogoadɨ-namboya, “Se Herot nɨmaru nafɨ ŋgomboemo,” mehupuramboemo. Asu süŋgunambo ai ranɨnafɨ hɨnɨŋgɨru hou ŋgorü nafɨ ahamundɨ hɨfɨna mahomo. \s1 Isip hɨfɨna Sosep ai ahandɨ amborɨ babɨdɨmbo aboeda mafefoehindɨ \p \v 13 Nindou ranai ndaweyafundane ranɨ-sɨmboanɨ Adükarɨndɨ nendɨ ranai Sosepɨmbo yafogoadɨnambo tükümefiyu. Asu ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Botɨndafo, nɨmorɨ ranani asu ahandɨ hondane ra ndowapɨndɨfɨ hawa Isip hɨfɨna feboehi ŋgei ranühɨ nɨmboeianɨ asu ro hombo hoafɨndahanɨ anɨmbo ŋgoründühɨ ŋgei. Nɨmboe Herot ai nɨmorɨ ranahambo hɨfokoefimbo kokondürɨ wakɨndirümbui,” yahu hoafɨmenduamboyu. \v 14 Ranɨyu Sosep ai botɨfi nɨmorɨ ra serümündü haya ahandɨ hondɨ ranɨdɨbo mare ranɨ nɨmbokoanɨ Isip hɨfɨnambo mahei. \v 15 Hɨfɨ ranühanɨmbo ai nɨmboeianɨ Herot ai yɨfɨndümbui. Adükarɨ ai ahandɨ hoafɨyu-randeimbɨ ahandɨ yafambe süŋgure haya hoafɨyuhüya, “Ro wandɨ Nɨmorɨ Isip hɨfambeahɨndɨ mborai masahando,” mehu. Hoafɨ ra moanɨ anɨhondü hondü tükündɨfemboe yaho hayamboyo ranɨ moatükunɨ ranai yare yahurai tükümefeyo. \s1 Herotɨndɨ hoafɨ süŋgu nɨmorɨ hɨfokoakomarɨhündɨ \p \v 16 Hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ndüfosi nendɨ masɨfomo ranai ahambo ŋgorü-süŋgumarüwurɨ ra Herot ai kɨrɨhai fɨfɨre hayamboyu asu ranɨmbo ahambo ŋgɨnɨndɨ ŋgusüfoambe fondɨrɨmɨndɨ mahafo. Ranɨyu asu ai muŋguambo nindowenihɨ nɨmorɨ yimbu hɨmbanɨkoateyeimbɨ Betrehem ŋgoafɨhündɨ asu ŋgoafɨ amurɨ ranɨ ŋgoafɨ-kɨmɨ adaburo ranambeahɨndɨ hɨfokoakofoefembo hoafɨ masendɨ. Sapo nindou hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ranai hoafɨmemo ranɨ-sɨmboanɨ mupui tükümefeyo hoafɨ ra fɨfɨre hayamboyu asu ai yare hoafɨmepurɨ nɨmorɨ ra hɨfokoakofoefembo. \v 17 Ndanɨ-moatükunɨ tükümefeyo ra sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ nindou Seremaiandɨ yafambe süŋgure haya horombo hoafɨmareandɨ ra sɨmogodühɨ tüküfemboyo yare tükümefeyo. \v 18 Sapo ai yare hoafɨyuhü yahuya, \q1 “Ramahündɨ ai yasɨmondɨ mamɨ hɨmborɨyei. \q2 Aranɨ hoafɨ afɨndɨ puküna asu aranɨ hoafɨ yambohai tükɨfeyowa hɨmborayei. \q1 Reser ai ahandɨ amoao mamɨ Israerɨhündɨ nɨmorɨ ranaheimbo aranɨnamborandüra \q2 asu muŋguambo nindou ranai ŋgɨrɨ ahambo dɨdɨboadondɨhindɨ ahandɨ ŋgusüfoambe farɨhefembo. \q1 Nɨmboe sapo ahandɨ nɨmorɨ ranai nɨŋgokoatemayeiambo wambo,” mehu ranɨ-süŋgumbo. \rq Jeremaia 31:15\rq* \s1 Sosep ai ahandɨ amborɨ babɨdɨ asükaiyei masühüsi \p \v 19-20 Süŋgunambo Herot ai yɨfɨyuane asu Adükarɨndɨ nendɨ ranai yafogoadambe Sosepɨmbo Isip hɨfɨhü tüküfi hoafɨyundühɨ yahuya, “Se amborɨ ndowapɨndɨfɨ hawa hɨhɨrɨndafo Israerɨnambo ŋgafɨ. Nindou sapo nɨmorɨ ranahambo hɨfokoefimbo hohoanɨmomemo ranai ana yɨfɨmemo,” mehundoamboyu. \v 21 Ranɨyu asu Sosep ai botɨfi nɨmorɨ ra serümündü haya hondambo kameihɨ asu ai hɨhɨrɨyahi Israer hɨfɨnambo mahüsi. \v 22 Asu Arkeraus ai ahandɨ afɨndɨ Herot ranahandɨ fondühɨ Sudia-yafe adükarɨ bogorɨmbofi manüŋgu ranɨ hoafɨ ra Sosep ai hɨmborɨyu haya ranühɨ nɨŋgombo hombo ra yɨhɨmbomayu. Ŋga asu God ai yafogoadambe Sosepɨmbo bɨdɨfɨrɨ hoafɨ masagadoamboyu asu ai Gariri hɨfɨnambo mahu. \v 23 Ranɨyu asu ai hu ŋgoafɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Nasaret ranühɨ manüŋgu. Sapo mamɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo God ai ahandɨ hoafɨyomo rundeimbɨ süŋgu hoafɨyomondühɨya, “Nindou ranahambo Nasaretɨhündɨ nindou mbɨseimboyei,” mehomo yahurai anɨhondü tüküfembohündamboyo yahurai tükümefeyo. \c 3 \s1 Son hɨmonɨ hundürürarandeimbɨ nindou ranai Godɨndɨ hoafɨ bokarɨhefembo tükümefiyu \r (Mak 1:1-8; Ruk 3:1-9; Son 1:19-29) \p \v 1 Ranɨ-sɨmboanɨ Son hɨmonɨ hundürüra-randeimbɨmayu tükümefiyu. Nindou ranai nɨmɨ wohɨ furɨkoatereandühɨ Sudia hɨfambe ranühɨ manüŋgu. Ai piyu haya nindou ranɨ hɨfɨhü amarei ranaheimbo Godɨndɨ hoafɨ ra bokarɨhai marandɨ. \v 2 Ranɨyu asu ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Awi, se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranahambo daboadanambondɨhindɨ, ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndeara moanɨ akɨmane,” mehu. \v 3 Sapo Son ranahamboyu God ahandɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ nindou Aisaia ranahandɨ yafambe süŋgure hoafɨyuhüya, “Nindou mamɨ ai nɨmɨ wohɨ furɨkoatereandühɨ muŋgɨyuhü yare hoafɨyuhüya, \q1 ‘Adükarɨndɨ nafɨ se dɨdɨboadondɨhindɨ. \q2 Ai hombo-memo nafɨ ra ndondondɨhi hɨnɨŋgɨndɨhindɨ,’ \rq Aisaia 40:4\rq* \m mehu ra,” mehu. \p \v 4 Son ai hoearɨ ahandɨ güdemarandɨ ranana kamer nɨnɨhondɨ nɨnendɨnambo nafɨyoweimbɨhündɨyo. Asu ai nɨnɨhondɨ hoearɨhündɨ tɨtapürɨmbore güdehaya botɨfohü asu wohɨ yɨtɨhɨ nɨmambeahɨndɨ, efu hoe ranɨyu sesü marandɨ. \v 5 Ranɨyei asu nindou ranai Serusarem ŋgoafɨhündɨ, muŋguambo Sudia hɨfɨ ranɨhündɨ asu muŋguambo hɨfɨ Sodan Hoe ranɨkɨmɨ adaburo ranühündambo ai Son sowana masühüsi. \v 6 Ranɨyei nindou ranai ahei moaruwai hohoanɨmo süŋgumarɨhi hei ranahambo weindahɨmarɨhinda asu ai aheimbo Sodan hɨmo hundürürarü marandɨ. \p \v 7 Ŋga Son ai hoeireapurane Farisi asu Sadyusi afɨndɨ ranai ahamboya, “Yɨhoefombo ai hɨmonɨ hundürümbɨramunɨ,” yahomo houmbo ahambo sowana mahomonda hoeimareapurɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi seana amoasɨrɨndɨ nɨmor-anemo! God ai sɨhamumbo ŋgɨnɨndɨnduhɨ moaruwaimbo ndeapurɨmbui. Se nüŋgundafu mafebou? \v 8 Se moaruwai hohoanɨmo ranahambo daboadanambo-rundeimbɨhündɨ ana asu sɨhamundɨ nɨne ratüpurɨ rawarundɨ ra se moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨfembo nafuimbendüramboane. \v 9 Se ŋgɨrɨ randu borɨndɨmondühɨya, Roana Suda anefɨ, Roana Abrahamɨndɨ amoao mamɨwambo aboedambo-ndahumboyefɨ, mbɨsɨmo. Awi ro sɨhamumbo hoafehapurɨ God aiana moanɨ nɨmoei kurayo ranamboanɨ ndemündɨ haya Abrahamɨndɨ amoao mamɨmbonde hɨnɨŋgɨndeambui! \v 10 Nɨmɨ sɨrahambe pɨrɨfɨrɨhefembohünda ndeara tɨme ranai ndoramɨndɨ eŋgoro. Muŋguambo nɨmɨ ra nahanɨyo ai aboedɨ hɨsɨkoateayo ana, ranahambo tɨme ranambo hɨtɨhefe hefe haiambe pütifemboane. \v 11 Roana se moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨrɨhimboanei ranɨmbo nafuimbohünda hɨmonɨ hundürarɨharü. Ŋga nindou ŋgorü ai wandɨ wagabe tüküfemboayu ranai ana sɨheimbo Yifiafɨ Aboedɨnambo asu hai ranambo hundüründarümbui. Aiana moanɨ adükarɨ hondüyuwanɨ asu ro ranɨ hoarehanahɨ. Roana awi aboedɨ ndearɨhamɨndɨyahɨpoanɨ ahandɨ su ra semɨndɨndombo. \v 12 Rananɨmbo ai fok warambe ndemündɨ haya ranambo wit hɨpɨrɨ ra futɨnde fɨndamündɨ pindendambui. Asu ai wit safɨ aboedɨ ranɨ-yaŋgɨrɨ ndemündɨ ahandɨ wit sɨhefembo worɨ-mayo ranambe dɨgembui. Ŋga asu hɨpɨrɨ moaruwai moanɨ yaŋgorombo rananɨmbo ai ndemündɨ sapo hai dɨkɨrɨfekoate moanɨ yare koadürümbo koadürümbo horoweimbɨ ranambe pütindɨfimbui,” mehu. \s1 Son ai Sisasɨmbo hundürümarürɨ \r (Mak 1:9-11; Ruk 3:21-22) \p \v 13 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai Gariri hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya Sodan hɨmona mahanu. Son sowana ŋgahanɨ ai wambo ahandɨ warɨna hɨmonɨ hundürɨmbɨrandɨrɨ, mehu. \v 14 Ŋga asu Son ai ahambo ŋgorü hohoanɨmonambo yare hoafɨyundowohü yahuya, “Seanɨmbo wambo hundürüyondɨrɨmbo-mayafɨ asu sɨmborɨ se wambo-sowana asɨnɨfɨ ro sɨhambo hundürüyonɨnɨmbo,” mehundoamboyu. \v 15 Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “I ambe, ŋga hapondanɨ ana moanɨ ro hoafayahɨ süŋgu randowandɨ. Se randowandanɨ moanɨ ranɨ süŋgu mbumundɨ hohoanɨmo muŋgu sɨhɨrɨ nafɨndɨhumɨndefomboane, ŋga ra aboedane,” mehundoamboyu. Asu Son ai hɨmborɨyu haya refembo-ane mehu. \p \v 16 Son ai Sisasɨmbo hɨmonɨ hundürürɨ hayamboyu ane, Sisas ai mamɨharɨ hɨmonɨndɨ tükümefiyu. Ranɨyo asu sünambe sünü ahambo bureandühɨyo asu Godɨndɨ Yifiafɨ ranai wupufo nahurai kosɨ ahandɨwamɨ pühɨmayoa hoeimareandɨ. \v 17 Ranɨyo asu yasɨmondɨ mamɨ ranai sünambeahɨndɨ kosowohü yare hoafɨyowohü yahoya, “Nindou ranana wandɨ nɨmorani, ŋga moanɨ ro ŋgusüfo parɨhineimbani. Ahamboane Ro wambo ŋgusüfoambe siaoweheandɨ,” meho. \c 4 \s1 Sisasɨmbo refe hoeifembo moatükunɨ \r (Mak 1:12-13; Ruk 4:1-13) \p \v 1 Ranɨyo asu ranɨ-sɨmboanɨ Yifiafɨ Aboedɨ ranai Sisasɨmbo Satan ai sɨsɨhɨmombohünda nɨmɨ wohɨ furɨkoatereandühɨ serɨmɨndɨ maho. \v 2 40 si ra Sisas ai sesɨkoate nüŋgu mbura asu ai wembombomayu. \v 3 Asu Satan, nindou sɨsɨnda-randeimbɨ ai ahambo-so tüküfi hoafɨyundühɨ yahuya, “Se Godɨndɨ Nɨmorayafɨ ana, nɨmoei kurayo ndanahambo hoafɨndafanɨ sesɨmbofe tükümbɨfeyowamboane,” mehundoamboyu. \v 4 Asu sɨmborɨ Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Godɨndɨ Bukambe yahoya, ‘Sesɨ yaŋgɨrɨ ana ai ŋgɨrɨ nindoundɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ndendɨ. Nindou ai yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sahümündi arɨhündɨ ra muŋgu hoafɨ Godɨndɨ yafambeahündɨ süŋgu mbɨsahümündi,’ meho,” mehu. \v 5 Ranɨyu asu Satan ai Sisasɨmbo Godɨndɨ adükarɨ ŋgoafɨ Serusarem ranɨ-nambo serümündü hu haya hafumbo nɨmoamo hamɨndɨ Godɨndɨ Worɨ Adükarɨ bogɨmondɨ ranɨwamɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ. \v 6 Ranɨyu asu ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Asu se Godɨndɨ Nɨmorayafɨ ana, nɨmoamo ndanɨ-wamɨnɨndɨ hɨfɨnɨ horɨpɨndafo pɨndafɨ. Sapo Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya, \q1 ‘God ai sɨhambo ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranahamumbo hoafɨnduanɨ \q2 asu ai sɨhambo ahamundɨ warɨnambo mbundɨndɨnɨnɨmboemo \q1 asu ŋgɨrɨ nɨmoei hoarehɨ kurayo ranai sɨhambo futɨndeanɨnɨ,’ meho,” \rq Buk Song 91:11-12\rq* \m mehundoamboyu. \v 7 Asu Sisas ai ahambo yahuya, “Ŋga awi Baiborambe hoafɨ ranamboanɨ ai yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Se Adükarɨ sapo sɨhafɨ God ranahambo rando hoeindorɨmboyafɨ, ŋga yowanɨ,’ meho,” mehundoamboyu. \v 8 Ranɨyu asükaiyu Satan ranai Sisasɨmbo serümündü hɨfɨ wafu nɨmoamo hamɨndɨ-mayo ranɨwamɨ mahafu. Ranɨyu ai ranɨwamɨ nüŋgumbo Sisasɨmbo muŋguambo nindou-yafe hɨfandarundɨ ranɨyo asu ahamundɨ muŋguambo aboedɨ adükarɨ moatükunɨ eŋgoro ranahambo nafuimefoendo. \v 9 Ranɨyu asu Satan ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Asu se yirɨ yimbu pusɨrowandühɨ wambo hohoanɨmoyafɨndɨrühɨ ŋgusüfo pararowandɨrɨ ana, asu ro sɨhambo muŋgu moatükunɨ nafuimehanɨnɨ ra ndahanɨnɨmboyahɨ,” mehundoamboyu. \v 10 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “E! Satan, se andai ragu ŋgafɨ! Baiborambe hoafɨ ranai yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Adükarɨ sapo sɨhafɨ Godɨmayu ranahambo yaŋgɨranɨmbo se hohoanɨmondafɨ ŋgusüfo pandoworühɨ asu ahandɨ ratüpurɨ yaŋgɨrɨ ratüpurɨndafɨ,’ meho,” mehundo-amboyu. \v 11 Asu Satan ai Sisasɨmbo yare hɨnɨŋgɨmarira ndamefiyua asu Godɨndɨ nendɨ ranai kosɨmo ahambo farɨhouwurühɨ hɨfandɨmarürɨ. \s1 Sisas ai Gariri hɨfambe piyu haya Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmbomarandɨ \r (Mak 1:14-15; Ruk 4:14-15) \p \v 12 Sonɨmbo sowaründümo karabusambe hɨnɨŋgɨmarüwurɨ hoafɨ Sisas ai hɨmborɨyu haya Gariri hɨfɨna mahu. \v 13 Asu ai Nasaret ŋgoafɨhü hɨnɨŋgɨre haya Kaperneam ŋgoafɨ sapo Gariri kurɨhoe ranɨkɨmɨ ŋgoafɨ ranɨna mahu. Kaperneam Seburun hɨfɨ, Naptari hɨfambe eŋgoro ranühɨ manüŋgu. \v 14-15 Sapo God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Aisaiandɨ yasɨmondɨ süŋgu yare hoafɨyuhüya, \q1 “Seburun hɨfɨ, Naptari hɨfɨ, Gariri hoe nafɨ howanɨ gogu ra, \q2 Sodan hoe gogoanɨnɨ ra nindou Sudayafe ndɨfoyei Gariri hɨfane. \q1 \v 16 Nindou dɨdɨyei ai nɨmbɨ nɨmaroambe anɨmboei \q2 ranai ana si adükarɨ ra hoeirɨhimboanei. \q1 Yɨfɨyorambo hɨfɨ ranambe nɨmbɨ nɨmaroanɨ nindou anɨmboei \q2 ranaheimbo ana si ranai boakɨfoareandürɨmboane,” \rq Aisaia 9:1-2\rq* \m mehu, ŋga ranɨ-sɨmoŋgorühümboyo ranɨ-moatükunɨ ra yahurai tükümefeyo. \v 17 Ranɨyu asu ranɨ-sɨmboanɨ piyu haya Sisas ai ahandɨ hoafɨ ra bokarɨhendühɨ yahuya, “Awi se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranahambo daboadanambondɨhindɨ, nɨmboe sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ eŋgoro ranai ndeara akɨmɨ tüküfembo yaŋgɨrane,” mehu. \s1 Sisas ai ahandɨ süŋguferambo nindou yimbuyimbu weaŋgurühɨ mborai mehupurɨ \r (Mak 1:16-20; Ruk 5:1-11) \p \v 18 Sisas ai Gariri kurɨhoekɨmɨ huane kinɨ wowarɨyafanɨ rɨnandeimbɨ apodoho ranai manɨmbafanda hoeimareapɨrɨ. Ahafandɨ ndürɨ ra Saimon, Pitamboyu-randeimbɨ asu ahandɨ akɨdɨ Andruyu. Apodoho ranai andürɨnambo kurɨhoe ranambe kinɨ wowarɨyafandühɨ manɨmbafanɨ. \v 19 Ranɨyu asu Sisas ai hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se mborai wandɨ süŋgu sɨnɨfandanɨ anɨmbo asu ro sɨhafanɨmbo nindou semɨndɨmbo se kinɨ rawarɨneandɨ nou nafuindahapɨrɨmboyahɨ,” mehupɨramboyafanɨ. \v 20 Asu ai moanɨ hoafɨ nɨŋgoambe ahafandɨ andürɨ ra rarɨne sɨhene hena Sisasɨndɨ süŋgu ndamefɨneandɨ. \v 21 Asükaiyu ai sühüfi huhündamboyu ŋgorü apodoho ahafandɨ ndürɨ Sems, Son ai ahafandɨ afɨndɨ Sebedi babɨdɨ botambe nɨmarɨmombo ahamundɨ andürɨ ra dɨboadorundühɨ mamarɨmonda hoeimareapurɨ. Asu ai ahafanɨmbo mborai mehupɨrɨ. \v 22 Asu moanɨ hoafɨ nɨŋgoambe ahafandɨ bot asu afɨndambo rarɨne hɨnɨŋgɨrɨne hena Sisasɨndɨ süŋgu ndamefɨneandɨ. \s1 Sisas ai hoafɨ bokarɨhendühɨ asu aŋgünɨmboyeimbɨ nindou aboedɨmarearü \r (Ruk 6:17-19) \p \v 23 Ranɨyu asu Sisas ai Gariri hɨfɨ muŋgu ranambe nüŋgu wakɨmareandɨ. Ranɨyu asu ai refihɨ Suda-yafe rotu worɨ nindou ranambe aheimbo yamundɨmareandürɨ. Asu ai refihɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ eŋgoro Aboedɨ Hoafɨ ranahambo bokarɨmarɨhendürɨ. Mamɨ ranɨ sɨmboanɨ nindou ranahei fi ranai moanɨ ranɨpoanɨmbo ranɨpoanɨmbo aŋgünɨ fi moaruwaimboareandürɨ ranahambo aboedɨmarearü. \v 24 Ai ranɨ-moatükunɨ rawareandɨ ranahambo Siria hɨfɨ muŋgu ranambe nindou amarei ranai hɨmborɨmayei. Asu ranɨyei muŋguambo nindou ranai nindou dɨdɨyei ai moanɨ mamɨkarɨ aŋgünɨ moaruwai asu asübusɨ afɨndɨ mamɨkararandürɨ ranaheimbo ahambo-so fufurühümündihündürɨ mafandɨhindɨ. Bɨdɨfɨrɨ nindou moaruwai nendɨ ahei fiambe nɨmarümbɨ, wunünümboyeimbɨ asu yirɨ warɨ yɨfɨsafeimbɨ ranɨyei ai mafandɨhinda asu Sisas ai aheimbo aboedɨmarearü. \v 25 Ranɨyo asu nindou afɨndɨ ranai Gariri hɨfɨhündɨ, Dekaporis ŋgoafɨhündɨ, Serusarem ŋgoafɨhündɨ, Sudia hɨfɨhündɨ asu Sodan hoe gogoanɨnɨpoedɨ ranai mamɨ muŋgu ahambo süŋgumarɨhorɨ hei. \c 5 \s1 Sisas hɨfɨ wafuambe Godɨndɨ hoafɨ bokamarɨhendɨ \p \v 1 Sisas ai hoeireandürane nindou afɨndɨ ranai ahandɨ süŋgu tümareandamboyu asu ai hafu hɨfɨ wafu mamɨ ranɨwamɨ nɨmaru ane asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo sowanambo masɨfomo. \v 2 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo piyu haya yamundɨmareapurɨ. \s1 Anɨhondü hondü hɨhɨfɨ hɨhɨfane \r (Ruk 6:20-23) \p \v 3 Ranɨyu ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, \q1 “Nindou dɨdɨyei ai rarɨhi hoafɨyeihüya, Roana Godɨndɨ aboedɨ sürühoeimbɨ hohoanɨmo ra mbonɨmborɨ humɨndefɨ-mboanefɨ, asei ana, nindou ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranɨ hoarehɨ anɨboadei. \q1 \v 4 Nindou dɨdɨyei ai aranɨ aranɨyei hei ranai ana hɨhɨfɨ hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga nindou ranaheimbo ana God ai dɨdɨboado-ndearühɨ yirümondearümbui. \q1 \v 5 Nindou dɨdɨyei ai hɨmboarɨ yaŋgɨrɨ hɨfandühündeimbɨ-mayei aiana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga nindou ranai ana nɨnɨ-moatükunɨ God ai aheimbo saimbo yahuhaya masɨhendɨ ra ndahümündimboyei. \q1 \v 6 Nindou dɨdɨyei ai Godɨndɨ mbumundɨ hohoanɨmo ranahambo semɨndɨmbo wembohühɨ nouehindɨ \q1 asu hoe sɨmɨndɨmbo amɨndanɨŋombo nouehindɨ ana, aiana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga God ai aheimbo mbumundɨ hohoanɨmo ra dagadürümbui. \q1 \v 7 Nindou dɨdɨyei ai nindou ŋgorümbo moanɨ hɨpoamboarɨhündɨ ranai ana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga God ai hɨpoambondearümbui. \q1 \v 8 Nindou dɨdɨyei ai ahei ŋgusüfoambe moanɨ aboedɨ sürühoeyoweimbɨ hohoanɨmo ra amarondürɨ ana, aiana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga aiana God amaru ranahambo hoeindɨhorɨmboyei. \q1 \v 9 Nindou dɨdɨyei ai moanɨ nindouyei mbusümo raranɨ moatükunɨmbo borɨfoeferambo yaŋgɨrɨ nindouayei ana, aiana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga nindou ranai ana aheimboya aiana Godɨndɨ nɨmoranei, mbɨseimboyei. \q1 \v 10 Nindou dɨdɨyei ai mbumundɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgurɨhindanɨ, \q2 asu ranɨmbo nindou amurɨ ai aheimbo tɨŋɨrɨfo sahündürühɨ moaruwai moaruwaimbo-arɨhindürɨ ana, \q1 asu nindou ranai ana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane, \q2 ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ sünambe ra ahei-ane. \p \v 11 Nindou bodɨmondɨ ai sɨhamumboya, Aiana Sisasɨmbo süŋgururü rundeimb-anemo, mbɨseihümbo, sɨhamumbo moaruwai moaruwaimbo ndɨhipurühümbo, moanɨ moaruwai wosɨhoaforɨ moatükunɨ wataporɨ hoafɨndühüpuranɨ ana, asu se ranɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmo. \v 12 Asu se ŋgusüfoambe aboedɨ kündundühɨ afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨna nɨŋgomo sapo adükarɨ moatükunɨ takɨnɨ ra ai sünambe mbeŋgorɨpurɨ. Sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ se nɨŋgomondɨ daboadanɨ manɨŋgomo ranahamumbo amboanɨ nindou ai rarɨhi yahurai moaruwaimbo marɨhipurɨ.” \s1 Anɨhondümbofimbɨ nindou ana sor namɨ asu si nahurai ane \r (Mak 9:50; Ruk 14:34-35) \p \v 13 “Seana hɨfɨnɨndɨ nindou ranahei aparümbɨ namɨ nahurai-anemo. Ŋga asu namɨ ranai ahandɨ aparɨ ra hɨnɨŋgɨreandühɨ wanayo ana, asu namɨ ra budesowanɨ aparɨ-koatendoanɨ ŋgɨrɨ ahandɨ aparɨ ra koadürü koadüründɨfe hɨnɨŋgɨndɨfeyo, ŋga wanɨ. Ranana ranɨ moatükunɨ ranai ndeara moaruwaimayoa nindou ai ŋgɨrɨ ndahümündi ranambo ranɨmbondɨhindɨ, ŋga pifeyoanɨ nindou ai pütapɨyeihanei. \v 14 Seana muŋguambo hɨfɨnɨndɨ nindou ranahei si nahurai-anemo. Ŋgoafɨ adükarɨ hɨfɨ wafuambe anaŋgo ranai ŋgɨrɨ dɨbo naŋgo. \v 15 Nindou ŋgorü ai ŋgɨrɨ ram hai ra yimunde mbundambo wambürɨ hoarehɨ ragu nindeandɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ai moanɨ nɨmoamo moanambühɨ anɨmbo nindeandanɨ asu si ranai nindou muŋguambo ranɨ worambe amarei ranaheimbo si boakɨboadeandürɨmboe. \v 16 Moanɨ mamɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo sɨhamundɨ si ranamboanɨ nindou ranahei hɨmboahü si boakɨboadeandüranɨ, asu ai nɨne aboedɨ moatükunɨ rawarundɨ ra hoeindɨhindühɨ rananɨmbo asu ai sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ranahambo aboedani mbɨsei-amboane.” \s1 Ahɨnümbɨ hohoanɨmombo yamundɨfe hoafɨ \p \v 17 “Ro masɨnɨhɨ nda sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo rundeimbɨ yomondɨ hoafɨ meŋgoro asu Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra raguanambofembo sɨnɨmboyahɨpoanɨ, ŋga asu se randu hohoanɨmondɨmboemo, ŋga wanɨ. Ŋga roana ranɨ hoafɨmayo ranɨfihɨ sɨmoŋgorɨyɨmɨndɨmboyahɨ masɨnɨhɨ. \v 18 Sɨhamumbo ndanahambo anɨhondümbo anahɨ hoafɨyahɨpurɨ, süŋgunambo sünü hɨfɨ ranai muŋguyoambe ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahandɨ sürü pamefeyo ane, asu ranahandɨ sɨsamane ranɨ-moatükunɨ ra akɨdou amboanɨ ŋgɨrɨ awarɨndɨhoayo, ŋga wanɨ. Ŋga ahɨnümbɨ hohoanɨmo moatükunɨ ra rande moanɨ yagodɨ ŋgo ŋgombo muŋguambo moatükunɨ ranai tükündɨfemboe. \v 19 Ranɨmboane nindou düdi ai moanɨ akɨdou amboanɨ ahɨnümbɨ hoafɨmayo ranahambo hɨmborɨkoateyuhü, asu ai nindou bodɨmondambo mare ranɨ hohoanɨmo süŋgu yamundareandürɨ ana, nindou ranɨmayu ranahandɨ ndürɨ ra moanɨ akɨdou hamɨndɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe yagodomboe. Ŋga asu nindou düdi ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo hɨmborɨyu ranɨ-süŋgureandühɨ, asu ai nindou bodɨmondambo mare ranɨ hohoanɨmo süŋgu yamundareandürɨ ana, nindou ranɨmayu ahandɨ ndürɨ ra God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ yagodomboe. \v 20 Ro sɨhamumbo nda hoafehapurɨ, sɨhamundɨ mbumundɨ hohoanɨmo ranai ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo ranahamundɨ mbumundɨ hohoanɨmo ranahambo ŋgasündɨfekoateayo ana, se ŋgɨrɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranɨ-hoarehɨ nɨmandɨmo, ŋga wanɨ.” \s1 Nindou ŋgɨnɨndɨ hohoanɨmo ranahandɨ yamundɨfe hoafɨ \r (Ruk 12:57-59) \p \v 21 “Se hɨmborɨyomombo-anemo horombo sɨhamundɨ amoao ai hoafɨ ra masowandümo. Yare hoafɨyohü yahoya, Se yowanɨ nindou hɨfokoefepoanɨ. Nindou düdi ai ŋgorümbo hɨfokoararirɨ ana, ahambo nindou yɨbobore-randeimbɨ-mayu ranahandɨ hɨmboahü semündü homboani, mehomo ra. \v 22 Ŋga asu hapo ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, nindou düdi ai ahandɨ wandafɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨ hɨmboahoeyu ana, sapo yɨbobore randeimbɨ-mayu ranahandɨ hɨmboahü semündü homboani. Asu nindou düdi ai ahandɨ wandafɨ ranahambo yare hoafɨyundühɨya, Seana fɨfɨrɨfe koate-anafɨ, ehundo ana, nindou ranahambo kansɨr bogorɨ ranahamundɨ hɨmboahü semündü homboani. Asu nindou düdi ai ahandɨ wandafɨ ranahambo yare hoafɨyundühɨya, Seana hohoanɨmokoate-anafɨ, ehundo ana, nindou ranai hɨbadambo, hai ŋgoafambe homboani asu ranühɨ hai ahambo tɨkɨndɨrɨmboe. \v 23-24 Ranɨmboane asu se nɨnɨ-moatükunɨ Godɨmbo saimbo fondɨ-mayo ranɨwamɨ sɨhefembo safɨ hawamboyafɨhünda asu sɨhafɨ wandafɨndandɨ-mayo hoafɨ sɨhambo eŋgoro ra hohoanɨmondafühɨ ana, asu se nɨnɨ-moatükunɨ Godɨmbo saimbomayafɨ fondɨkɨmɨ rando dɨgoefɨ hawa ŋgafɨ. Sapo sɨhafɨ wandafɨ-mayu ranɨdɨbo aboedɨ aboedɨndafɨne mbundɨnambo anɨmbo süŋguna ŋgafɨ sɨhafɨ sɨhefembo moatükunɨ-mayo ra Godɨmbo dabado. \v 25 Asu nindou ŋgorü ai sɨhambo papɨ-hoafɨyonɨnɨmbo mbüsü haya yɨbobore randeimbɨ nindou ahambo sowanɨmbo hombo sɨhambo ndemündünɨnanɨ ana, se nɨmai ŋgafɨ nafɨnɨ aboedɨ aboedɨndafɨneandɨ. Ŋga asu hɨbadambo sɨhambo ai papɨ-hoafɨ ranambe sɨndeanɨnɨmbui. Asu se ranambe efoandɨ ana, asu ai sɨhambo yɨbobore-randeimbɨ ranahandɨ warambendeanɨnanɨ asu ai ndemündünɨnɨ prismanɨndɨ warɨhündeanɨnanɨ asu ai sɨhambo karabusambe hɨnɨŋgɨndeanɨnɨmbui. \v 26 Ro sɨhambo anɨhondümbo-anahɨ hoafehanɨnɨ. Asu se sɨhafɨ papɨ hoafɨ ranahambo kakɨ sɨhefekoateayafɨ ana, asu se ŋgɨrɨ karabus ra hɨnɨŋgɨndo hawa aboedambondafoandɨ, ŋga wanɨ. Ŋga se moanɨ rando karabus ranambe nɨmboamboyafɨ.” \s1 Nɨmorehɨ ŋgorü semɨndɨ yamundɨfe hoafɨ \p \v 27 “Se hɨmborɨyomombo-anemo horombo yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Se yowanɨ nɨmorehɨ sɨsɨhɨmo asu nindowenihɨ bɨrabɨrɨpoanɨ,’ mehomo. \v 28 Ŋga asu hapo ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, nindou düdi ai nɨmorehɨ hoeire haya ahambo hohoaŋareandɨ ana, nindou ranai ahandɨ ŋgusüfoambe nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyumboani. \v 29 Ranɨmboane asu sɨhafɨ hɨmboarɨ mamɨ ranai randeanɨnanɨ se moaruwai hohoanɨmondafanɨ ana, hɨmboarɨ ra hündandɨfɨ ragu pindowandɨ. Hɨmboarɨ mamɨ ranahambo yaŋgɨrɨ ragu moenda pife ranane aboedayo, ŋga asu muŋguambo fi ra haiambe ho ana, aboedɨ hamɨndɨyopoanɨ. \v 30 Asu sɨhafɨ warɨ mamɨ ranai randeanɨnanɨ se moaruwai hohoanɨmondafanɨ ana, warɨ ra kandandɨfɨ pindowandɨ. Warɨ mamɨ ranahambo yaŋgɨrɨ ragu moenda pife ranane aboedayo, ŋga asu muŋguambo fi ra haiambe ho ana, aboedɨ hamɨndɨyopoanɨ.” \s1 Nɨmorehɨ semɨndɨhünda hɨnɨŋgɨfe yamundɨfe hoafɨ \r (Matyu 19:9; Mak 10:11-12; Ruk 16:18) \p \v 31 “Asükaiyo horombo hoafɨ ra yare hoafɨyowohü yahoya, Nindou düdi ai ahandɨ nɨmorehɨ ranahambo moei yahuhɨ hɨnɨŋgɨfembo mbüsuhɨ ana, ai nɨmorehɨ ranahambo hɨnɨŋgɨfe hoafɨ pepafihɨ sürü papɨndandühɨ anɨmboya, Ro nɨmorehɨ ndanahambo hɨnɨŋgɨfembo anahɨ, mbüsu, mehomo. \v 32 Ŋga asu ro hapo sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, nɨmorehɨ ranai nindou ŋgorü-dɨbo hokoateyowanɨ, asu ahandɨ nindowenihɨ ai moei yahuhü hɨnɨŋgɨreanda asu ai nindowenihɨ ŋgorü aserɨmɨndo ana, nindou ranai nɨmorehɨ semɨndɨ ahɨnɨ ra gogonɨmbo-foareandühani.” \s1 Se hoafɨyowohüya, Nɨmoamo nda, yahopoanɨ \p \v 33 “Asükaiyomo se hɨmborɨyomombo-anemo, horombo sɨhamundɨ amoao ranahamumbo yare hoafɨyowohü yahoya, Se tɨkando hawa hoafɨndafühɨ nɨmoamo nda mbɨsamboyafɨ. Ŋga asu se nɨnɨ moatükunɨmbo dabarɨfihɨ nɨmoamo nda yahombo mbɨsafombo ana, se moanɨ anɨhondümbo mamanɨmbo randowadühɨ amboanɨ Adükarɨndɨ hɨmboahü yahurai dabarɨndafoandɨ, meho. \v 34 Ŋga asu ro hapo sɨhamumbo hoafehapurɨ nda. Se nɨnɨmbo dabarɨfihɨ nɨmoamo nda yahopoanɨ, ŋga wanɨ. Se sünambe ranahambo dükefihɨ nɨnɨ-moatükunɨmbo ŋgɨnemɨndühɨ dabarɨfepoanɨ. Ŋga sapo sünü ranana Godɨndɨ muŋgu moatükunɨ ra hɨfandɨyo nɨmarɨmbo fondane. \v 35 Asu se nɨnɨmbo dabarɨfihɨ hɨfɨ ndanahambo dükefehümbo dabarɨfepoanɨ. Ŋga hɨfɨ ranana sapo God ai nɨmoamo ahandɨ fondɨwamɨ nɨmarümbo hɨfɨ ranɨ-fihani tɨŋarɨ türe amaru. Asu se Serusarem ŋgoafɨ ra ndürɨ dükefihɨ ranɨfihɨ dabarɨfepoanɨ. Ŋga Serusarem ranana Adükarɨ Bogorɨndɨ ŋgoafane. \v 36 Asu nɨne-hoafɨ ranahambo ŋgɨnemɨndɨmbohünda mbɨrofihɨ kife dabarɨfepoanɨ. Ŋgɨrɨ sɨhafɨhoarɨ mbɨrɨnaŋɨ mamamboanɨ ra randowadanɨ kɨfohɨndo asu nɨmbandɨndo ndandɨ, ŋga wanɨ. \v 37 Se yɨnɨ ehomo ana, yɨnɨ yaŋgɨrɨ yɨnɨ mbɨsɨmo. Se wanɨ ehomo ana, wanɨ yaŋgɨrɨ wanɨ mbɨsɨmo. Ranɨ-hoafɨ ra moanɨ ndearane. Ŋga nɨne-hoafɨ ranɨfihɨ türe haya aho ranahambo se hoafemo ranana Satanɨndɨ-mayo hohoanɨmoane.” \s1 Se nindoumbo sɨmborɨ moaruwaimbofepoanɨ \r (Ruk 6:29-30) \p \v 38 “Se hɨmborɨyomombo-anemo hoafɨ ra yare hoafɨyowohü yahoya, Nindou ŋgorü ai sɨhafɨ hɨmboarɨ nɨkondeandanɨ sɨmborɨ amboanɨ ahandɨ nɨkondowandɨ. Asu ai sɨhafɨ yahafɨ kaboadeandanɨ sɨmborɨ amboanɨ ahandɨ kaboadowandɨ, meho. \v 39 Ŋga asu hapo ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, nindou ai sɨhambo moaruwaimbo-ndeanɨnanɨ asu se sɨmborɨ moaruwaimbo-ndɨworɨmboyafɨ, ŋga wanɨ. Nindou ŋgorü ai sɨhafɨ koeho ra pakarɨndɨhenɨnanɨ asu ŋgorügoanɨnɨ amboanɨ ahambo hɨhɨrɨndowandɨ. \v 40 Nindou düdi ai sɨhafɨ warɨ ambeimbɨ hoearɨ ra ai ndahamɨndɨ yahu haya sɨhambo papɨ hoafɨfembo randɨfiyuwanɨ ana, asu sɨhafɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ŋgorü ranamboa kameihɨ dabado. \v 41 Nindou ai ahandɨ napo semɨndɨmbo, Se wandɨ napo ra ndowandɨfɨ hawa mamɨ kiromita nafɨ gebuai ra ŋgafɨ, mbüsuanɨ ana, asu se ŋgorü kiromita nafɨ gebuai ra tapandandɨfɨ hawa napo ra ndowandɨfɨ ŋgafɨ. \v 42 Nindou ŋgorü ai sɨhambo nɨnɨ moatükunɨmboyu düdundüfinɨnanɨ moanɨ ahambo dabado. Asu nindou düdi ai sɨhafɨ-mayo nɨnɨ-moatükunɨmboyu semɨndɨ mburumbo saimbo mbüsüwanɨ ŋgɨrɨ ahambo daboadɨ hɨhɨndɨworɨ.” \s1 Hürütümbɨ nindoumbo ŋgunindɨmbofembo yamundɨfe hoafɨ \r (Ruk 6:27-28, 32-36) \p \v 43 “Se hɨmborɨyomombo-anemo hoafɨ ra yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Se sɨhafɨ ŋgunindambürɨ ranaheimbo hohoanɨmo pandowandürɨ asu sɨhafɨ hürütümbɨ nendɨ-mayei ranaheimbo moaruwai moaruwaimbo ndoandürɨ,’ meho. \v 44 Ŋga asu hapo sɨhamumbo ro hoafehapurɨ nda. Nindou sɨhamundɨ hürütümbayei ranaheimbo se hohoanɨmo pandundürɨ asu nindou sɨhamumbo moaruwaimbo-arɨhindɨ ranaheimbohünda Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundɨ. \v 45 Rananɨmbo se sapo sɨhamundɨ Ape God sünambe amaru ranahandɨ nɨmorɨ nɨŋgomboemo. Sapo ahandɨ hüfɨhamɨndɨ ra ai nindou moaruwai-anei asu aboedanei ranaheiwamɨ ai rareandanɨ boakɨfoareandühane. Asu ai hoe ra rareandanɨ nindou moaruwaiayei ranaheiwamɨ peyo asu nindou mbumundayei ranaheiwamɨ amboanɨ peyo randühane. \v 46 Asu se nindou sɨhamumbo aboedɨ hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨmbo sɨmborɨ aheimbo aboedɨ hohoanɨmoemondürɨ ana, ranɨmbo asu God ai sɨhamumbo nɨnɨ-takɨnɨ madagapurɨyo? Nindouyei-mayo takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ aiamboanɨ yahurai yaru arundɨ. \v 47 Asu se sɨhamundɨ wandafɨ ranaheimbo yaŋgɨrɨ hɨhɨfaründürɨ ana, asu sɨhamundɨ hohoanɨmo ra nindou amurɨ ranaheimbo nüŋgundo ŋgasündɨmandowora? Nindou sapo Godɨmbo fɨfɨrɨfekoate-mayei ranai ranɨ hohoanɨmo se süŋguarundɨ ra aiamboanɨ süŋgurɨhindühanei. \v 48 Ranɨmboane asu se moanɨ mbumundɨ hamɨndɨ hondü nɨŋgomo sapo sɨhamundɨ Ape sünambe moanɨ mbumundɨ hamɨndɨ hondü anüŋgu nou.” \c 6 \s1 Nindou ŋgorümbo fehefembo hohoanɨmoane \p \v 1 Sisas yahuya, “Se hɨbadümbo! Se sɨhamundɨ aboedɨ ratüpurɨ ra nindou hɨmboahü randundanɨ asu nindou ai hoeindɨhimboyei, ŋga yowanɨ. Se ra süŋgu yaru randundanɨ ana, asu se ŋgɨrɨ aboedɨ takɨnɨ moatükunɨ sɨhamundɨ Ape sünambe amarundɨ-mayo ra ndowandümo, ŋga wanɨ. \v 2 Ranɨmboane asu se nɨnɨ-moatükunɨyo nindou napokoateyeimbɨ ranaheimbo saimbo mbɨsafɨmbo ana, asu se nindou ŋgorümbo yɨnafoaimbohündambo, Se wambo horombondafo ŋgafanɨ anɨmbo nindou muŋguambo hoeimbɨrɨhindɨramboane, mbɨsamboyafɨ. Se nindou yafuiyambo horombo aho nou refe weindahɨ weindahɨyo hopoanɨ sapo yimbu yafambeimbɨ nindou ai rawarundɨ nou. Nindou ranai Suda-yafe rotu worambe asu nafɨ bogorɨ süŋgu yɨnafoai tütüru houmbo homo-arundɨ, ŋga se ai rarundɨ nou refepoanɨ, ŋga yowanɨ. Nindou ranai rawarundɨ ranana sapo nindou amurɨ ranai yɨhoefɨmboya, Aiana moanɨ nindou aboedɨ hamɨndanemo, mbɨseiya yahomombo-anemo rawarundɨ. Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahɨ nda, nindou ranai ana takɨnɨ ahamundɨ ra ai ndeara sowandümombo-anemo. \v 3 Ŋga asu se nindou napokoateyeimbɨ ranahambo farɨhefimbo hohoanɨmondafühɨ ana, dɨbo anɨmbo ahambo fandɨhaworɨ asu sɨhafɨ fikɨmɨnɨndɨ-amboanɨ nɨne-moatükunɨ se rawarowandɨ ranɨmbo ai fɨfɨrɨfekoatembeyeiamboane. \v 4 Ranɨmboane asu sɨhafɨ saimbo hohoanɨmo ra dɨbo yaŋgoromboane. Rananɨmbo asu sɨhafɨ Ape sapo nɨnɨ-moatükunɨ dɨbo eŋgoro ra hoeireandeimbɨmayu ranai sɨmborɨ sɨhambo takɨnɨ masɨhendɨ-mayo ra daganɨnɨmbui.” \s1 Godɨmbo dɨdɨbafɨfe yamundɨfe hoafɨ \r (Ruk 11:2-4) \p \v 5 “Se Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundühɨ sapo yimbu yafambe hoafümbɨ nindou rawefundɨ nou randafumboemo. Ranɨ nindou ana muŋguambo nindou ai yɨhoefɨmbo hoeimbɨrɨhimuna yahomo houmbo-anemo. Suda-yafe rotu worɨ muŋguambo asu nafɨ tüküfihɨ aho ra botɨyafu weindahɨ nɨŋgomombo Godɨmbo dɨdɨbafɨmbo hohoanɨmoyomondühanemo. Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahɨ, nindou ranai ana takɨnɨ ahamundɨ ra ai ndeara hɨfɨ ndanühünda sowandümombo-anemo. \v 6 Ŋga asu se dɨdɨbafɨfembo mbɨsafombo ana, se worɨ safambe keboao ŋgüfɨ yipurɨ pando hawambo anɨmbo sɨhafɨ Ape moanɨ dɨbo amaru ranahambo dɨdɨbafɨndafoandɨ. Rananɨmbo asu sɨhafɨ Ape sapo nɨne-moatükunɨ dɨbo eŋgoro ra hoeireandeimbɨ-mayu ranai sɨmborɨ sɨhambo takɨnɨ daganɨnɨmbui. \v 7 Se dɨdɨbafɨndafundanɨ Godɨmbo fɨfɨrɨfe-koateyeimbɨ nindou rawarɨhindɨ nou randafundümboemo, ŋga yowanɨ. Nindou ranai Godɨmboya, Ai yɨhoefɨ hoafɨ hɨmborɨndümbui, sei hehi moanɨ afɨndɨ hoandarɨ hoafɨ hoafɨyeihɨ dɨdɨbafehindɨ. Ŋga se yahurai Godɨmbo moanɨ fɨfɨrɨfe-koate hoafɨ afɨndɨ dɨdɨbafɨndafu-mboemo, ŋga yowanɨ. \v 8 Asu se ranɨ-nindou yahuraindɨmondühɨ ahamundɨ-mayo hohoanɨmo ranɨ-süŋgundümboemo, ŋga yowanɨ. Sɨhamundɨ Ape ai nɨne-moatükunɨ semɨndɨmbo hohoanɨmoayomo ranahambo se ahambo düdufekoateyomondambe fɨfɨreamboane. \p \v 9 Se dɨdɨbafɨfembo mbɨsɨmombo ana, ndandu houmbo anɨmbo dɨdɨbafɨndafundɨ, \q1 ‘Yɨhoefɨ Ape sünambe amarɨfɨ, \q2 sɨhafɨ ndürɨ ranahambo moanɨ ahɨnümbɨ hamɨndɨmbeyowamboane. \q1 \v 10 Sɨhafɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndühɨ mbokoso-amboane. \q1 Se hohoanɨmoayafɨ süŋgu yaŋgɨrɨ hɨfɨ ndanühɨ süŋgufemboane \q2 sapo sünambe-amboanɨ süŋguarundɨ nou. \q1 \v 11 Yɨhoefɨmbo sesɨ ndanɨ sɨmboanɨ sesɨmbo sɨmogodühɨ ndawamunɨ. \q1 \v 12 Se yɨhoefɨmbo nɨne-moatükunɨ moaruwai ramarɨhundɨ ranɨmbo amboawiyei mbɨsafɨmunɨ \q2 sapo ro nindou ai moaruwai yɨhoefɨmbo rarɨhimuna aheimbo amboawiyei sefɨ arɨhundɨ nou. \q1 \v 13 Se yɨhoefɨmbo refe hoefimunɨ moatükunɨ ranambe ndowandɨfɨmunɨ ŋgamboyafɨ, \q2 ŋga se yɨhoefɨmbo moaruwai nendɨ ahandɨ warambeahɨndɨ aboedühɨ ndowandɨfɨ hɨnɨŋgɨndowamunɨ,’ mbɨsɨmo. \m \v 14 Nindou ai sɨhamumbo moaruwaimbo-rɨhipuranɨ asu se ranaheimbo amboawi ehomondürɨ ana, asu sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ranai-amboanɨ sɨhamundɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi mbüsumbui. \v 15 Ŋga asu se nindou ŋgorümbo ranahambo amboawi yahokoateyomo ana, asu sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ranai amboanɨ ŋgɨrɨ se nɨne-moatükunɨ moaruwai rarumboemo ranahambo amboawi mbüsu, ŋga wanɨ.” \s1 Sesɨ wehɨsao yamundɨfe hoafane \p \v 16 “Asu se nɨnɨmbo sesɨ wehɨndɨmondühɨ ana, se ŋgusümboarɨ sɨhamundɨ ra amomoŋgo-amomoŋgondɨmondühɨ wembombofi ndɨmboemo yimbu yafambeimbɨ nindou rawefundɨ nou, ŋga yowanɨ. Nindou ranai wembombofiayomo houmbo ai nindou hɨmboahü hoahoaŋgomondühanemo nindou ai ahamumboya ai ana sesɨ wehɨyomondühanemo, mbɨseiya yahomo houmbo. Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, nindou ahamumbo aboedanemo asei ana, ai ranɨhünda ahamundɨ takɨnɨ sowandümombo-anemo. \v 17 Ŋga asu se sesɨ ra wehɨndafühɨ ana, sɨhafɨ ŋgusümboarɨ ra popoainda asu mbɨro sɨbada mbundambo anɨmbo ŋgafɨ. \v 18 Rananɨmbo nindou amurɨ ai ŋgɨrɨ sɨhambo fɨfɨrɨndɨhinɨnɨ se sesɨ wehayafɨ ranahambo. Ŋga sɨhafɨ Ape sapo dɨbo anüŋgu ai yaŋgɨrɨ anɨmbo fɨfɨrɨndeanɨnɨmbui. Rananɨmbo asu sɨhafɨ Ape sapo nɨne-moatükunɨ dɨbo eŋgoro ra hoeireandeimbɨ-mayu ranai sɨhambo takɨnɨ masɨhendɨ-mayo ra daganɨnɨmbui.” \s1 Napo afɨndɨ sünambe mbeŋgorɨ \r (Ruk 12:33-34) \p \v 19 “Se hɨfɨ ndanühɨ nɨŋgomombo moanɨ ŋgɨnɨndɨ napo ra sɨhamumbo püpindu gafomboemo. Hɨfɨ ndanühɨ ana nɨne-moatükunɨ eŋgoro ra kɨdaboarɨ ai taparühɨ, sami ai sesɨ, asu hümbuhünɨ nendɨ ai worɨ bɨrɨhehi sahümündi raraorɨhündühanei. \v 20 Ŋga asu se sɨhamundɨ ŋgɨnɨndɨ napo ra se sünambe anɨmbo püpindu gafomo. Ranühɨ ana ŋgɨrɨ kɨdaboarɨ ai tapandühɨ, sami ai dedɨ asu hümbuhünɨ nendɨ ai worɨ bɨrɨndɨhehi ndahümündi rarao ndühündɨ, ŋga wanɨ. \v 21 Ŋga sɨhafɨ aboedɨ napo ra püpira hafo yaŋgorowohü ranühɨ anɨmbo sɨhafɨ ŋgusüfo amboanɨ kündarɨmboe.” \s1 Fi ranahandɨ si \r (Ruk 11:34-36) \p \v 22 “Hɨmboarɨ ranana sɨhafɨ fi muŋguambo ranahandɨ ram hai nouane. Sɨhafɨ hɨmboarɨ ranai sürarɨhoayo ana, asu hohoanɨmo sɨhafɨ fiambe muŋguambo ranai si nahuraindɨmboe. \v 23 Ŋga sɨhafɨ hɨmboarɨ ranai moaruwaiayo ana, asu hohoanɨmo sɨhafɨ fiambe muŋguambo ranai nɨmbɨ nɨmandɨmboe. Asu si sɨhafɨ fiambe amaro ranai nɨmbɨ nouayo ana, nɨmbɨ ra moaruwai hamɨndɨndɨmboe!” \s1 Nindou ŋgorü ai ŋgɨrɨ yimbu bogorɨ nindouyafandɨ ratüpurɨndu \r (Ruk 16:13) \p \v 24 “Nindou ŋgorü ai ŋgɨrɨ yimbu bogorɨ nindouyafandɨ ratüpurɨyu randeimbɨ nüŋgu. Ŋga nindou ranai ana bogorɨ ŋgorü ranahambo moaruwaimbondirühɨ asu ŋgorü bogorɨ ranahambo dɨboadondirümbui. Ai ŋgoründɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ süŋgundeandühɨ asu ŋgoründɨ hoafɨ daboadanambo-ndeambui. Se ŋgɨrɨ God asu kakɨ mamɨ ŋgusüfoambe hohoanɨmo pandowapɨrɨ.” \s1 Ŋgusüfo puküyowohü afɨndɨ hohoanɨmoyo hoaŋgo hoafɨ \r (Ruk 12:22-31) \p \v 25 “Ranɨmboanahɨ ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, se sɨhamundɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ranahambo afɨndɨ hohoanɨmo-ndɨmboemo. Se yaru hoafɨyomondühɨya, Sɨhɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨ madagüdifɨ? asu Sɨhɨrɨ nɨnɨmoatükunɨ mandɨmɨndefɨ? mbɨsɨmboemo. Asu sɨhamundɨ fi ranahambo ŋgɨrɨ afɨndɨ hohoanɨmo-ndɨmondühɨya, Sɨhɨrɨ nɨnɨ moatükunɨ magüdühu? mbɨsɨmboemo, ŋga wanɨ. Yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra ai sesɨ moatükunɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ. Asu fi ra ai yihuru moatükunɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ. \v 26 Asu awi se ndu nɨmoamo ahahabodei ranaheimbo hoeirundürɨ. Ndu ranai ana moai nɨnɨ-moatükunɨ hoarɨ hɨfɨ karɨhi, sesɨ yimuŋgurɨhümündi hei sesɨ worɨ ranambe gugurɨhi sɨhehi raraorɨhündɨ. Ŋga sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ranai-ani aheimbo sesɨ sagadürühɨ hɨfandandürɨ arandɨ. Se ndu ranaheimbo ŋgasündundürɨ houmbo ndearɨ hamɨndanemo. \v 27 Ŋga asu nindou sehündɨ ranai-amboanɨ ŋgɨrɨ moanɨ ahandɨ hohoanɨmo ranambo yaŋgɨrɨ ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ra sühɨnde ŋgu! \v 28 Asu nɨmboe se hoearɨ napo ranɨmbo afɨndɨ hohoanɨmoemoa? Awi se amɨndafurɨ ahurɨ tüküfe nɨnouayo ranahambo hoeiru. Ai ana moai tɨŋɨrɨfoyeihɨ momo yibüdühɨ rɨhündɨ, ŋga wanɨ. \v 29 Ŋga asu awi ro sɨhamumbo hoafehapurɨ horombo nindou adükarɨ bogorɨ Soromon amboanɨ ai yihuru napo moanɨ sɨmbafɨ hamɨndɨmayusɨ, ŋga asu ai moai hoearɨ ra ahurɨ moanɨ aboedɨ hɨmboyo haya tütükɨyo nɨnouayo yahurai yihururamündu. \v 30 Wohɨ amɨndafurambe amaro haponda ra asu sümbo siambe hɨfɨtɨrɨyɨmɨndɨ haiambe pütifemboane. Moaruwai yahurai wohɨ ranamboanɨ God ai ahambo aboedɨ yihurure hɨnɨŋgareandɨ ana, asu ai sɨhamumbo amboanɨ yihurundeapurümbui. Se yihuru ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyomo, ŋga sɨhamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ana akɨdou ane! \v 31 Ŋga asu se refe afɨndɨ hohoanɨmo-yomondühɨya, Nahanɨhünda sesɨ yɨhoefɨ ranai tükümandɨfe? Yɨhoefɨ sɨmɨndɨmbo moatükunɨ amboanɨ? Asu yɨhoefɨ hoearɨ napo amboanɨ? Ranɨ-moatükunɨ ranahambo yahurai afɨndɨ hohoanɨmoyo hoaŋgopoanɨ. \v 32 Yahurai ranɨ hohoanɨmo ranana nindou Godɨmbo fɨfɨrɨfekoate-yeimbɨ-mayei rananei ai yahurai rarɨhi hohoanɨmoyei hei arɨhündɨ. Sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ranai ranɨ-moatükunɨ se semɨndɨmbo hohoanɨmoayomo ra ai fɨfɨre türüfoare-amboani. \v 33 Asu se sapo God ahandɨ hɨfandarandane asu ahandɨ mbumundɨ hohoanɨmomayo ranane ranɨ-boatei-anɨmbo se hohoanɨmondɨmo hoaŋgomo. Rananɨmbo asu ranɨwamɨ amurɨ bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ranamboanɨ ai ranɨ-moatükunɨ kapeihɨ ndaiyapurümbui. \v 34 Ranɨmboane asu se nɨnɨ-moatükunɨ sümbo tüküfemboayo ranahambo afɨndɨ hohoanɨmondɨmboemo. Nɨnɨ-moatükunɨ sümbo tüküfemboayo sümbo se ranahambo hohoanɨmondɨmo. Mamamɨ si ranai moanɨ ahandɨ tɨŋɨrɨfo ranɨ-sɨmboanɨ ndearane,” mehu. \c 7 \s1 Nindou ŋgorümbo ahandɨ nɨŋgo ranɨmbo yɨbobofepoanɨ \r (Ruk 6:37-38, 41-42) \p \v 1 Sisas yahuya, “Se nindou ŋgorümbo yɨbobo-ndundürɨmboemo. Hɨbadümbo, ŋga sɨhamumbo asükai hɨhɨndɨfe yɨbobo-ndeapurɨmboe. \v 2 Sapo se nindou ŋgoründɨ hohoanɨmo yɨboboarundɨ ranɨ sɨmogodühɨ anɨmbo God ai-amboanɨ sɨhamundɨ hohoanɨmo yɨbobo-ndeapurümbui. Sapo se nindou ŋgorümbo yimbumarundɨ mamɨ ranɨ sɨmogodɨhü God ai sɨhamumbo yimbundeapurɨmbui. \v 3 Nɨmboe asu se sɨhafɨ wandafɨ ranahandɨ hɨmboarambe düdübudɨ akɨdou apaiaro ra hoeiaroworɨ, ŋga asu nɨmoko afɨndɨ sɨhafɨ hɨmboarambe amaro ranahambo awi se moai fɨfɨrowandɨyo? \v 4 Asu se nüŋguro hawamboyafɨ sɨhafɨ wandafɨ ranahambo raro hoafɨyafühɨya, Wandafɨ, sɨhafɨ hɨmboarambe düdübudɨ ra hündɨhehea samboanahɨ, asafɨ, ŋga asu sɨhafɨ hɨmboarambe nɨmoko ra nüŋgumando-a? \v 5 Awi seana yimbu yafambeimbɨ nindou-anafɨ! Se boatei sɨhafɨ hɨmboarambe nɨmoko ra hündandɨfɨ raguanambondo hawambo anɨmbo asu sɨhafɨ wandafɨ-mayu ranahandɨ hɨmboarambeahɨndɨ düdübudɨ akɨdou ra hündɨhoefɨndo. \p \v 6 Se Godɨndɨ moatükunɨ ra yaforɨ moaruwaimbo dɨgoemboemo, ŋga asu ai hɨhɨrɨndahindühɨ sɨhamumbo kündarimboyei. Asu sɨhamundɨ nɨne-moatükunɨ aboedɨ-mayo ra moateiyei wagabe pindumboemo, ŋga asu ai tɨŋarɨnambo anümɨ boagɨndühɨ dɨgegimboyei.” \s1 Nindou ai Godɨmbo dɨdɨbafehindɨ ana, dagadürɨmbui \r (Ruk 11:9-13) \p \v 7 “Se düduyafu arundɨ ana, dagapurümbui. Se kokoru arundɨ ana, hoeindumboemo. Se pɨrako pɨrako arundɨ ana, yipurɨ sɨhamumbo sübüdühepurɨmboe. Asu düdi ai pɨrako pɨrako arandɨ ana, ahambo yipurɨ sübüdühoemboe. \v 8 Ŋga nindou düdi ai düdufi arandɨ ana, ndemündümbui. Asu düdi ai kokora arandɨ ana, hoeindeambui. Asu düdi ai pɨrako pɨrakora arandɨ ana, ahambo yipurɨ sübüdühoendomboe. \v 9 Nindou sɨhamumbo mbüsümo ahandɨ nɨmorɨ ai mbanɨmbo sao yahumbo düduwefindo ra ahambo moanɨ nɨmoei meŋgoro ra madagadoyo? \v 10 Asu ahandɨ nɨmorɨ ranai kinɨmbo düdufindoanɨ ra ahambo amoasɨrɨ madagadoyo? \v 11 Se nindou moaruwai-anemos, ŋga se sɨhamundɨ nɨmorɨ ranaheimbo aboedɨ moatükunɨ yaŋgɨrɨ sabudürɨ arundɨ. Yahurai anɨmbo sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ranai nindou düdi ahambo düduefiyu ana, ranahambo aboedɨ moatükunɨ dagadombui. \v 12 Muŋguambo moatükunɨ hohoanɨmo ra nindou amurɨ ai sɨhamumbo yahurai rambɨrɨhimunɨ ayahomo yahurai hamɨndɨ anɨmbo se moanɨ aheimbo randundürɨ. Ranɨ-moatükunɨ hohoanɨmo ranana Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ yamundɨfe hoafɨmayo ranahandɨ nɨmɨndane.” \s1 Nafɨtambe akɨdou nafɨ ho \r (Ruk 13:24) \p \v 13 “Nafɨtambe akɨdou ranɨ nafanɨmbo se kebou ŋgomo. Sapo nafɨtambe adükarɨ ahandɨ nafɨ fuiriyandeimbɨ ranana moaruwaimbo ŋgoafɨnamboane aho. Ŋga nindou afɨndɨ ai nafɨ ranɨ-süŋgu hei rɨhündühanei. \v 14 Ŋga yipurɨ nafɨtambe hɨhɨforeandeimbɨ ranai akɨdouyo haya asu ahandɨ nafɨ tɨŋümbane. Ŋga nafɨ ra yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo nafane aho, ŋga ranane asu nindou yimbu mamɨ yaŋgɨranei ai nafɨ ranahambo hoeirɨhindühɨ ranɨ-süŋgu ahei.” \s1 Nɨmɨ nɨmɨndɨ asu ahandɨ hɨsɨ ranane \r (Ruk 6:43-44; 13:25-27) \p \v 15 “Godɨndɨ hoafɨ tɨkai hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou ranahamumbo awi se hɨbadümbo. Moanambühɨ sipsip hɨmboarɨ hoafendɨ hɨmboemo nahurai sɨhamumbo sowana asɨfomo, ŋga asu wagabe ragu ana nɨmambeahɨndɨ yaforanemo. \v 16 Se ahamundɨ ratüpurɨ ranambo ahamundɨ hohoanɨmo fɨfɨrɨndumboemo. Ŋga aŋgɨnaŋɨ tɨhoarɨ tɨhoarümbɨ wofɨ nɨmɨndɨ ranɨfihɨ hɨsɨmandɨyo? Asu hoandasüfo sosoweimbɨ werɨfoai nɨmɨndɨ ranɨfihɨ hɨsɨmandɨyo? Ra wanɨ. \v 17 Ŋga sapo nɨne-nɨmɨ aboedayo ranai aboedɨ nɨmɨ hɨsɨ yaŋgɨrɨ hɨsɨndɨmboe. Asu moaruwai nɨmɨmayo ranai moaruwai nɨmɨ hɨsɨ ranɨ yaŋgɨrɨ hɨsɨndomboe. \v 18 Ŋga asu moaruwai nɨmɨ ranɨfihɨ ŋgɨrɨ aboedɨ nɨmɨ hɨsɨ ra hɨsɨndo. Asu aboedɨ nɨmɨ ranɨfihɨ ŋgɨrɨ moaruwai nɨmɨ hɨsɨ ranai hɨsɨndo, ŋga wanɨ. \v 19 Muŋguambo nɨmɨ ranai nɨmɨndɨ ranɨfihɨ moaruwai hɨsɨyowanɨ ana, ahambo hɨfɨtɨrɨyɨmɨndɨ haiambe mandɨfeyowohane. \v 20 Ranɨmboane asu se Godɨndɨ hoafɨ tɨkai hoafɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo ahamundɨ ratüpurɨ hohoanɨmo ranambo fɨfɨrɨndüpurɨ. \v 21 Se yaru hohoanɨmo-ndɨmondühɨya, Muŋguambo nindou ai wambo hoafɨyeihɨ, Adükarɨ Adükarayei ranai God sünambe hɨfandarandɨ ranambe gagüsimboyei, mbɨsɨmboemo, ŋga wanɨ. Ŋga nindou dɨdɨyei ai moanɨ wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ hohoanɨmo süŋgurɨhi arɨhündɨ ranai yaŋgɨrɨ anɨmbo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe keboehimboyei. \v 22 Ŋga asu yɨbobofembo si ranai tüküfeyoambe anɨmbo nindou afɨndɨ ai dükandɨhindɨrɨ hoafɨndeihɨ anɨmboya, ‘Adükarɨ, Adükarɨ, sɨhafɨ ndürɨnamboyefɨ Godɨndɨ hoafɨ ra hefɨ wataporɨmbo-rɨhundühɨ bokarɨhehu marɨhundɨ. Sɨhafɨ ndürɨnamboyefɨ moaruwai nendɨ nindouyei fiambeahɨndɨ raguanambo-rɨhundühɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rarɨhu marɨhundɨ,’ mbɨseimboyei. \v 23 Rananɨmbo asu ro hoafɨndahühɨ anɨmboya, ‘Ro moai sɨheimbo fɨfɨrɨhearü. Moaruwai hohoanɨmo ratüpurɨyei rühündeimbɨ nindou-anei. Wambo sowana ndühɨ sɨnɨpoanɨ, ŋga andai ragu ŋgei!’ mbɨsamboyahɨ.” \s1 Worɨmborɨnɨ rɨnandeimbɨ nindou yimbu \r (Ruk 6:47-49) \p \v 24 “Asu, nindou düdi ai wandɨmayo hoafɨyaheimbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyu mburambo asu ai ranɨ-süŋguareandɨ ana, nindou ranai sapo fɨfɨreandeimbɨ nindou ai ahandɨ worɨ kambohoanɨ ŋgɨnɨndɨ ranɨwamɨ worɨmboarandɨ nahurai-ani. \v 25 Asu hoe afɨndɨ ranai hoeyowohü, hohoambu afɨndɨ ranai tüküfeyowohü werɨ ranai worɨ ranahambo fandɨhendühanesɨ, ŋga asu worɨ ra kambohoanɨ fondarɨmbo-wambo moai bɨrefoai hɨfɨnɨ peyo. \v 26 Asu nindou düdi ai wandɨ-mayo hoafɨyaheimbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyu haya asu ai ranɨ-süŋgufekoateayu ana, nindou hohoanɨmokoate-ani. Sapo nindou worɨ moanɨ kambohoanɨ kaihurɨ yaŋgɨrɨ ranɨwamɨ worɨmboarandɨ nahurai-ani. \v 27 Hoe afɨndɨ ranai hoeyo, hohoambu afɨndɨ ranai hohoambuyo, asu werɨ afɨndɨ ranai worɨ ranahambo fandɨhenda asu worɨ ranai bɨrefoai peyowohane ranɨ-moatükunɨ ranambo. Worɨ ra bɨrefoendɨ ranana moanɨ moaruwai hamɨndɨ hondane!” mehu. \p \v 28 Sisas ai hoafɨ ranahambo hoafɨyu kɨkɨmaramündua, nindou afɨndɨ ranai ahandɨ yamundɨfe hoafɨ hɨmborɨyei-anɨ mayowa mahepünehindɨ. \v 29 Ŋga Sisas ai moai ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou yahurai tüküfi yamundeandürɨ, ŋga ai moanɨ ranɨ-poanɨmbo ŋgɨnɨndɨnamboyu aheimbo yamundɨ-mareandürɨ. \c 8 \s1 Sisas ai nindou mɨmanɨho aŋgünümbɨ aboedɨmarirɨ \r (Mak 1:40-44; Ruk 5:12-14) \p \v 1 Sisas ai yamundɨfe hoafɨ ra hoafɨyu haya hɨfɨ wafu-mayo ranɨ-wamɨnɨndɨ hɨfɨna mahanua, awai nindou ranai ahandɨ süŋgu tümareandɨ. \v 2 Ranɨyu asu nindou mɨmanɨhoeimbɨ-mayu ranai Sisasɨmboso tüküfi Adükarani yahu hohoanɨmoyuhü yirɨ yimbu pusɨreapɨrɨ ahandɨ fikɨmɨ piyu nɨmarühɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, se refembo hohoanɨmondafühɨ ana, wambo aboedɨndowandɨrɨ,” mehundo-amboyu. \v 3 Asu Sisas ai warɨfi hu nindou-mayu ahambo sündirühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Yɨnɨ, ro randɨheamboyahɨsɨ. Ŋga se haponda aboedɨ tüküyafo,” mehuamboyu. Asu moanɨ mamɨharɨ ranɨ-sɨmboanɨ nindou ranai mɨmanɨhoeimbɨ-mayuhündɨ aboedɨmefiyu. \v 4 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “E, Se ndühɨ hɨmborɨyafɨ! Ndanɨ-moatükunɨ ndanahambo se nindou amurambo hoafɨndamboyafɨ. Ŋga se moanɨ ŋgafɨ Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ nindou-mayu ranahambo anɨmbo sɨhafɨ fi ra nafuindafɨ. Asu Godɨmbo sɨhefembo moatükunɨ Moses refemboane mehu ra randowandɨ ai hoafɨ-mayu süŋgu. Ranɨmboane sɨhafɨ fi hoearɨ aŋgünɨ ra muŋgumayo mbɨsei-amboane,” mehundo. \s1 Sisas ai Romɨhündɨ amiyomondɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyurandeimbɨ aboedɨmarirɨ \r (Ruk 7:1-10) \p \v 5 Ranɨyu asu Sisas ai Kaperneam ŋgoafambe tüküfiyuwane Romɨhündɨ ami-yomondɨ bogorɨ ai ahambo ranühɨ hoeirirɨ hayambo Sisas ai mbɨfarɨhendɨrɨ yahu haya düdu düdumarürɨ. \v 6 Ai yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou Adükarɨ, wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou ranai aŋgünɨmbo worambe mbeŋgurɨ. Ai ahandɨ tɨŋarɨ yɨfɨyo haya asübusɨ afɨndɨ semündü haya mbeŋgurɨ,” mehundo-amboyu. \v 7 Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Awi ro ŋga ahambo aboedɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehundo-amboyu. \v 8 Asu sɨmborɨ ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou adükarɨ, ŋgɨrɨ se randafoandɨ. Ro ndearɨ hamɨndɨyahɨ anɨmbo se wandɨ worambe keboao maŋgüfɨ. Ŋga se moanɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo hoafɨndafanɨ amboanɨ asu wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai aboedɨmbiyu-wamboane. \v 9 Ro-amboanɨ wambo hɨfandɨyɨndɨrɨmbo nindou ami bogorɨ adükarɨ nüŋguwanɨ anahɨ asu ami bɨdɨfɨrɨ ai wandɨ hoarehanemo anɨŋgomo. Rananahɨ asu ro nindou ndanahambo, Se hafɨ, asahando ra ai huhani, asu nindou ŋgorü ranahambo, Se sühüfɨ, asahɨ ra ai süfuhani. Asu nindou wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranahambo, Se ranɨ-moatükunɨ raro, asahɨ ra ai moanɨ rareandühani,” mehundo-amboyu. \v 10 Asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyu haya, hepünüfihɨ nindou afɨndɨ ahandɨ süŋgu tümareandɨ ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sɨheimbo hoafehandürɨ, horombo ro moai nindou mamɨ Israer ŋgoafɨ-hündɨ ndahurai anɨhondümbo-reandeimbɨ nüŋgua hoeirɨhinɨ. \v 11 Awi ro nda sɨheimbo hoafehandürɨ, nindou afɨndɨ bɨdɨfɨrɨ ai hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ asu hüfɨhamɨndɨ hanüwanɨpoedɨ ranai fandɨhi sesesɨ fondɨ manɨŋgo ranɨkɨmɨ Abraham, Aisak asu Sekop babɨdɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe nɨmandeimboyei. \v 12 Ŋga asu sapo hɨfandarandɨ ranambeahɨndɨ nendɨ-mayei ranaheimbo anɨmbo nɨmbɨ nɨmarɨwanɨ ndemündündürɨ pindeiranɨ ranühɨ ai hasɨheindeihɨ ahei yahafɨ hɨtɨhümboyei,” mehundürɨ. \v 13 Ranɨyu asu Sisas ai ami-yomondɨ bogorɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ŋgoafɨnambo ŋgafɨ, ŋga asu se nɨne-hohoanɨmo raro anɨhondümbo-arowandɨ ranɨ-süŋgu anɨmbo sɨhambo randeanɨnɨmboe,” mehundoamboyu. Asu moanɨ hoafɨ nɨŋgoambe ami-yomondɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou ranai aboedɨmefiyu. \s1 Sisas ai Pitandɨ yamoŋgoamɨndɨ aboedɨmareandɨ \r (Mak 1:29-31; Ruk 4:38-39) \p \v 14 Refi mbura Sisas ai Pitandɨ worambe kefuai hüfuhünda Pitandɨ yamoŋgoamɨndɨ ranai fi hüfɨyohü aŋgünɨmbo fondühɨ meŋgorowa hoeimareandɨ. \v 15 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo watɨŋarühɨ masündeanda aŋgünɨ ranai nɨmorehɨmbo hɨnɨŋgɨre haya makosɨfoendɨ. Ranɨyo asu ai botɨfe Sisasɨmbo sesɨ kanɨmarerɨ. \s1 Pitandɨ yamoŋgoamɨndɨ aboedɨmareandɨ \r (Mak 1:32-34; Ruk 4:40-41) \p \v 16 Ranɨyo asu ranɨ nɨmbambe nindou bɨdɨfɨrɨ moaruwai nendɨ ahei fiambe nɨmarɨndüreimbɨ ranaheimbo Sisas sowana fufurühümündi-hündürɨ mahüsi. Ranɨyu Sisas ai nindou ranahei fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ranaheimbo hoafɨnambo yaŋgɨrɨ raguanambo-mareandüra asu nindou ranɨ aŋgünümbɨ-mayei ranai muŋguambo aboedɨmehindɨ. \v 17 Sisas ai ranɨ-moatükunɨ ramareandɨ ra, sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ Aisaia ai yare hoafɨyuhü yahuya, \q1 “Ai ahandɨhoarɨ aŋgünɨ moaruwai sɨhefɨ ra ndemündühɨ \q2 asu sɨhefɨ ranɨ-moatükunɨ ra raguanambo-mareandɨ,” \rq Aisaia 53:4\rq* \m mehu ranɨ sɨmogodühɨ tüküfemboyo ramareandɨ. \s1 Nindou yimbu ai Sisasɨndɨ süŋgu hombo masafanɨ \r (Ruk 9:57-60) \p \v 18 Sisas ai hoeireandane nindou afɨndɨ ranai ahandɨ fikɨmɨ rerembo meŋgoroamboyu, asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo kurɨhoe Gariri ra ŋgorü hɨmboranɨ barɨhoemo nɨŋgomo yahumbo hoafɨmayupurɨ. \v 19 Ranɨyu asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamunde-randeimbɨ-mayu ranai Sisasɨmbo-so tüküfi hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, se nahanɨnɨyo ahafɨ ra roana sɨhafɨ süŋgu hombo yaŋgɨranahɨ,” mehundo-amboyu. \v 20 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Koko ai ahei nɨmarɨ rambo ambe mbanɨŋgondürɨ, asu ndu ai-amboanɨ ahei apo rambo ŋgerɨ mbanɨŋgondürɨ. Ŋga Nindou Hondü ro nɨmarɨ apo rambo fondɨ-koate anahɨ,” mehuamboyu. \v 21 Ranɨyu asu Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨ ŋgorü ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, awi ro hɨhɨrɨndahe, ŋga wandɨ apembo boatei hɨfɨ kandɨhinɨ heheambo anɨmbo,” mehundo-amboyu. \v 22 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Wambo mborai se süŋgundandɨrɨ dɨdɨfɨ, ŋga nindou yɨfɨyeimbɨ aheihoarɨ yɨfɨ nɨmoko hɨfɨ kambɨreand-amboane,” mehundo. \s1 Sisas hoewerɨmbo hoafɨmayua afurɨmareandɨ \r (Mak 4:36-41; Ruk 8:22-25) \p \v 23 Ranɨyu asu Sisas ai botambe farɨfi haya mahua ahambo süŋgururü rundeimbɨ ai ahandɨ süŋgu mamɨ mahomo. \v 24 Asu ranɨyomo ai botambe nafɨ hɨfomondane nɨmai hoewerɨ ŋgɨnɨndɨ ranai tüküfihɨ kurɨhoe ranahambo yabadɨmarandɨ. Ranɨyo asu bot ai nɨmarɨmondeimbɨ ranai ndeara hɨmonɨ hanɨmbo yaŋgɨrɨmayo. Ŋga asu Sisas ai dɨbo botɨ-mayo ranambe yapombofi haya apu. \v 25 Ranɨyomo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai ahambo hɨfomo yaŋgɨrüwurɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, yɨhoefɨmbo farɨhawamunɨ. Sɨhɨrɨ ana ndeara yɨfombo yaŋgɨranefɨ,” mehomondamboyu. \v 26 Asu sɨmborɨ ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe moanɨ yahurai yɨhɨmboemo rana? Awi se akɨdou hamɨndɨ anɨhondümboru-rundeimbanemo,” yahupurɨ haya, botɨfi hoewerɨyo asu hoe ranai fɨfɨmɨyowohü hanɨ hafo marandɨ ranahambo rühɨ safɨ kɨkɨndandɨfɨ mehua asu hoafɨ nɨŋgoambe muŋguambo moatükunɨ ranai afure pɨmayo. \v 27 Muŋguambo botambe mamarɨmo ranai hepünafundühɨ yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndahurai nda nɨnɨ nindouyu yahuraia? Asu hoewerɨ hoe hanɨ hafo marandɨ ranai moanɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyondo haya afurɨmareandɨ,” mehomo. \s1 Sisas ai nindou yimbuyafandɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hemafoareandɨ \r (Mak 5:1-20; Ruk 8:26-37) \p \v 28 Ranɨyu Sisas ai kurɨhoe ra gogoasürünɨ Gadara hɨfambe tükümefiyu. Ranɨyafanɨ asu nindou yimbu moaruwai nendɨ ahafandɨ fiambe nɨmarɨpɨreimbɨ ranai hoŋguambeahɨndɨ tüküyafɨne sɨnɨfanɨ Sisasɨmbo-so tükümefɨneandɨ. Nindou yimbu ranai moaruwai hamɨndɨ hɨmbomefanda asu nindou amurɨ ai ahafanɨmbo moai hei ŋgasündɨhipɨrɨ rɨhündɨ. \v 29 Ranɨyafanɨ asu ai puküna heiyafandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Godɨndɨ Nɨmorɨ, se yɨhoehɨmbo nüŋgufemunɨmboyafɨ? Yɨhoehɨmbo tɨŋɨrɨfo semunɨmbo safomboyafɨ sapo refembo si ranai awi moai tüküfeyo, ŋga asu se yɨhoehɨmbo nüŋgufemunɨmboyafɨ?” safanɨ düdumefɨneando. \v 30 Ranɨ-fikɨmɨ moatei afɨndɨ ranai sesɨ sahüsi wakɨrɨhindühɨ burɨyei. \v 31 Ranɨyei asu moaruwai nendɨ nindou yimbuyafandɨ fiambe mamarei ranai Sisasɨmbo düduyahihündühɨ hoafɨyohündowohü seiya, “Se yɨhoefɨmbo nindou yimbu ranahafandɨ fiambeahɨndɨ hefoefemunɨmbo mbɨsafombo ana, moatei afɨndɨ burayei ranaheimbo sowana ahei fiambefembo koandɨhawamunɨ,” masahündoamboyu. \v 32 Asu Sisas ai moaruwai nendɨ ranaheimbo yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se andai hei,” mehundüramboyei. Asu ai nindou yimbumbo hɨnɨŋgɨrɨhipɨrɨ hehi moatei burɨmayei ranahei fiambemehindɨ. Ranɨyei asu moatei afɨndɨ burɨmayei ranai hɨrɨpɨnɨnɨ pɨpɨyeihanei hɨmonɨ pütapɨyei hoe karühüsihü yɨfɨsafɨmayei. \v 33 Ranɨyomo asu nindou sapo moatei moaŋgui mafandundɨ ranai adükarɨ ŋgoafɨ manaŋgo ranɨnambo fefou mahomo. Nɨne-moatükunɨ nindou moaruwai nendümbɨmefanɨ ranahafanɨmbo tükümefepɨrɨ ranɨ hoafɨ ra wataporɨmbomarundɨ. \v 34 Ranɨyei asu muŋguambo nindou adükarɨ ŋgoafɨ ranühɨndambo-mayei ranai Sisasɨmbo hoeifimbo hei-marɨhündɨ. Asu ai hei hoeirɨhorühɨ ahei hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨfe hefe ŋgorügoanɨnɨ hombo Sisasɨmbo andai, sei hehi hoafɨmehündo habodei. \c 9 \s1 Sisas ai nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü aboedɨmarirɨ \r (Mak 2:1-12; Ruk 5:17-26) \p \v 1 Sisas ai asükaiyu botambe farɨfi haya Gariri kurɨhoe ra barɨhoei haya ahandɨ ŋgoafɨ Kaperneamɨna mahu. \v 2 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisas sowana nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü fondɨwamɨ manaŋguwa sahorɨmɨndei mahei. Sisas ai nindou ranahei anɨhondümbofe ra hoeire haya asu nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ, ŋgusüfoambe afurɨndo kündowandɨ. Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi sambo-anahɨ,” mehu. \v 3 Ranɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ranai moanɨ ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanai ana Godɨmbo moaruwaimbofe hoafɨ hoafɨmayu,” yahomo dɨbo hoafɨmemo. \v 4 Sisas ai fɨfɨreandɨ nɨne-moatükunɨ nindou ranai ahamundɨ hohoanɨmoambe wataporɨmboarundɨ ranɨmbo. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmboe se hohoanɨmo moaruwai ra yahurai yaru ŋgusüfoambe hohoanɨmoemo rana? \v 5 Ro hoafɨyahühɨ sahɨya ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi,’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo hawa hafɨ,’ asahɨyo, yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimbanahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe. \v 6 Ŋga Nindou Hondü hɨfɨ ndanühɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi yaho hoafɨ ra ŋgɨnɨndɨ hɨfandamboayu ranahambo ra anɨhondümbo nafuindamboyahɨ,” mehupurɨ. Ranɨyu asu ai nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se botɨyafo sɨhafɨ fondɨ ra sowandɨfɨ hawa worɨnambo ŋgafɨ,” mehundo-amboyu. \v 7 Asu nindou ranai aboedɨ botɨfi haya ahandɨ worɨna mahu. \v 8 Nindou afɨndɨ ranühɨ burɨmayei ranai Sisas ramareandɨ moatükunɨ ranahambo hoeirɨhi hehi yɨhɨmbo sɨsɨrɨmehindɨ. Ranɨyei asu ai Godɨmbo adükarani sei hoafɨmehündo moanɨ yahurai hamɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ra nindoumbo masendɨ sei hehi. \s1 Sisas ai Matyumbo Se wambo süŋgurandɨrɨ mehundo \r (Mak 2:13-17; Ruk 5:27-32) \p \v 9 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya nafɨnɨ huhündamboyu, nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Matyu takis kakɨ semündü-randeimbɨ ranai ahandɨ ratüpurɨ worambe mamaruwa hoeimarirɨ. Ranɨyu Sisas ai yahuya, “Se wambo süŋgurandɨrɨ,” mehundu-amboyu. Asu ai botɨfi haya ahandɨ süŋgu ndamefiyu. \v 10 Mamɨ Sisas ai worambe nɨmarümbo sesɨ sesühɨ nɨmaru-ane, takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou afɨndɨ ranɨyomo asu nindou moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ ranɨyomo ranai tükümefundɨ. Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo mamɨ sesɨ fondɨ-mayo ranɨkɨmɨ gugurɨyafu mamarɨmo. \v 11 Ranɨyomo Farisi nindou ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoeirunda mayoa, asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo düduyafupurühɨ yahomoya, “Nɨmboe sɨhamundɨ yamunde-randeimbɨ ranai yahurai nindou babɨdɨmbo mamɨ nɨmarɨmombo asesu rana?” mehomondamboyu. \v 12 Asu Sisas ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou aŋgünɨ-koate ana, dokta sowana moai hei rɨhündɨ, ŋga nindou aŋgüneimbanei dokta sowanambo hei arɨhündɨ. \v 13 Awi se ŋgomo Bukambe hoafɨ ndare hoafɨmayo ranahambo türüboadundɨ. Hoafɨ ranai ndare hoafɨyowohü yahoya, ‘Hɨpoambofe hohoanɨmo ranɨmbo-anahɨ ro yifirayahɨ, ŋga sesɨ moanɨ sɨhefe hohoanɨmo ranɨmboyahɨpoanɨ,’ God ra-mehu. Ro tükümeheandɨ nda nindou aheihoarɨmbo mbumundɨ hohoanɨmoyefeimbanefɨ asei ranaheimbo mborai yahomboyahɨpoanɨ, ŋga moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou ranaheimbo mborai yahomboyahɨ tükümeheandɨ,” mehu. \s1 Sisas ai sesɨ wehɨsaombo hoafɨ ra yamundɨmareandɨ \r (Mak 2:18-22; Ruk 5:33-39) \p \v 14 Asu Son hundürɨrarü-randeimbɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ nindou ai Sisasɨmbo-so tüküyafu düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboe Farisi nindou babɨdɨmbo ro sesɨ ra wehɨsaoayefɨ, ŋga asu sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ nindou aiana moai wehɨsaoyomo rundɨ?” mehomo. \v 15 Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai nɨmorehɨ sɨmborɨ ndemündü haya asu ahandɨ ŋgunindɨ sesesɨyeihɨ ranɨ-babɨdɨmbo nɨboadei-ambe ranai nindou ranahambo afɨndɨ hohoanɨmo-mandahünduyo? Awi ra ai ŋgɨrɨ randahindɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ŋgorü nindou ranai sesɨ ranambeahɨndɨ ndowarɨndümo ŋgorünambonduranɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo ahandɨ ŋgunindɨ-mayei ranai sesɨ wehɨsaondeimboyei. \v 16 Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai wamɨndafɨ hoearɨ ranai ambe nɨŋgowanɨ asu sɨmborɨ hoearɨ bɨdɨfɨrɨ kɨkamündɨ ambe ranahambo pare kakɨyu randɨ. Nindou ai sɨmborɨ kɨkamündɨü wamɨndafɨfihɨ parareandɨ ana, asu wamɨndafɨ hoearɨ ranai ambe afɨndɨ hamɨndɨ nɨŋgomboe. \v 17 Asu nindou ai sɨmborɨ wain hoe ra wamɨndafɨ wain hoe nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ ranambe karareandɨ ana, asu hɨpɨrɨ ranai tɨpondɨfeyowohü asu wain hoe ranai keboendühɨ hɨpɨrɨ ranai moaruwaimbo-ndɨfemboe. Ŋga sɨmborɨ wain hoe ranana sɨmborɨ hɨpɨrambe anɨmbo kefeyoanɨ amboanɨ asu yɨboboambo moanɨ aboedɨ nɨmboamboyafe,” mehu. \s1 Sisas ai bogorɨ nindoundɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ aboedɨmareandɨ asu nɨmorehɨ ai Sisasɨndɨ hoearɨ sündɨmareandɨ \r (Mak 5:22-43; Ruk 8:41-56) \p \v 18 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyuhü nüŋgu ane, Suda-yomondɨ bogorɨ nindou mamɨ ahambo-so sünɨ yirɨ yimbu pusɨre nɨmarümbo ahandɨ haŋgɨfoanɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ ai ndeara yɨfɨyo haya mbeŋgorɨ. Ŋga asu se sɨnɨfɨ sɨhafɨ warɨ ahandɨ wamɨ nandowandanɨ anɨmbo asu ai aboedɨ yaŋgɨrɨ botɨfe mbɨnɨŋgo-wamboane,” mehundu-amboyu. \v 19 Ranɨyu asu Sisas ai botɨfi haya nindou ranahambo süŋgumarürɨ huamboemo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai botɨyafu houmbo Sisas babɨdɨ mahomo. \p \v 20 Nɨmorehɨ mamɨ ai nɨŋgo hayamboyo 12 hɨmbanɨ amoamo watɨkoafɨra marandɨ ranai sɨnɨ Sisasɨndɨ daboadanɨ nɨŋgombo ahandɨ hoearɨ bɨdɨfɨrɨ-mayo ranɨfihɨ masündeandɨ. \v 21 Ai ahandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ yare hoafɨyowohü yahoya, “Ro moanɨ ahandɨ hoearɨ ranɨ-yaŋgɨrɨ asündɨheandɨ amboanɨ aboedɨndaheamboyahɨ,” meho. \v 22 Sisas ai hɨhɨrɨfihɨ hoeireandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Wandɨ nɨmorɨ, se moanɨ ŋgusüfo afurɨndo kündowandɨ. Sɨhafɨ anɨhondümbofe ranambo aboedɨreanɨnɨ-mboane,” mehundo-amboyo. Asu moanɨ mamɨ ranɨ sɨmboanɨ hamɨndɨ nɨmorehɨ ranai aboedɨmayo. \v 23 Ranɨyu Sisas ai bogorɨ nindou-mayu ranahandɨ worɨna mahu. Ranühɨ ai hoeireandane nindou yɨnafoai tütüre haya meŋgoro nɨmorehɨ nɨmorɨ ai yifɨmayoambo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai hoafɨ afɨndɨ afɨndɨyei wakɨmarɨhindɨ. \v 24 Ranɨyu asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou se ragu andai! Nɨmorɨ akɨdou ndanana moai yɨfeyo, ŋga ai moanɨ apomboane ana,” mehu-amboyei. Asu muŋguambo nindou ranai ahambo tɨkɨfɨnambo-marɨhorɨ. \v 25 Nindou afɨndɨ ranaheimbo bukürɨmafoareandüra nɨmorɨ akɨdou-mayo ranahandɨ fondanɨ kefuai hüfu warühɨ kümefindoa aboedɨ botɨmefeyo. \v 26 Sisas ai ahambo ramareandɨ hoafɨ ranai muŋgu ranɨ hɨfɨhü nindou amarei ranai hɨmborɨyei pamarɨhindɨ. \s1 Sisas ai hɨmboatɨharɨ nindou yimbu aboedɨmareapɨrɨ \p \v 27 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya nafɨnɨ hu ane, nindou yimbu hɨmboatɨharɨ ranai ahambo süŋgumarɨnɨrɨ hafanɨ. Ai hafanɨ Sisas ranahambo puküna hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Defitɨndɨ nɨmorɨ,\f + \fr 9:27 \ft Suda ai sünambeahɨndɨ adükarɨ bogorɨ ai kosombo hohoanɨmoyeihɨ mamarei. Ahandɨ ndürɨ ŋgorü Defitɨndɨ nɨmorani asei. Nɨmboe horombo hondü Defit ai Israerɨ-yafe adükarɨ bogorani.\f* yɨhoehɨmbo se hɨpoambondowamunɨ,” masafɨnando. \v 28 Sisas ai worambe kefuai hüfu ane hɨmboatɨharɨ nindou yimbumefanɨ ai ahambo-so tükümefɨneanda, asu ai ahafanɨmbo düdureapɨrühɨ yahuya, “Se wamboya, Ai yɨhoehɨmbo aboedɨndeamunümbui safanɨ hena anɨhondümbo-rɨneandai?” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Yɨnɨ, Adükarɨ,” masafandamboyu. \v 29 Asu Sisas ai ahafandɨ hɨmboarɨ ra sündeapɨrühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se sɨhafandɨ anɨhondümbofe ranɨmbohünda ranɨ-moatükunɨ ranai sɨhafanɨmbo aboedɨmbeyopɨramboane,” mehupɨrɨ. \v 30 Ranɨyo asu ahafandɨ hɨmboarɨ ranai bɨrɨmarɨhoepɨrɨ. Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo ahɨnɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ndanɨ-moatükunɨ ndanahambo nindou amurambo weindahɨ hoafɨndamboyafanɨ,” mehupɨrɨyosɨ. \v 31 Ŋga asu ai ranɨhünda botɨyafɨne hena hafanɨ ranɨ hoafɨ ranahambo, muŋguambo ranɨ hɨfɨhü nindou ranaheimbo hoafühɨmarɨneanda hɨmborɨyei pamarɨhindɨ. \s1 Sisas hoafɨkoate nindou aboedɨmarirɨ \p \v 32 Ai ranɨhünda botɨyafɨne henambo nafɨ hafandane, nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ nɨmarɨ hayambo ranɨmbohünda hoafɨ-koateayu-randeimbɨ ranahambo Sisas sowana sahorɨmɨndei tükümehindɨ. \v 33 Sisas ai nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ra raguanambo-mareanda asu moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ nindou ranai hoafɨ wataporɨmayua muŋguambo nindou ranai mahepünehindɨ. Ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Ro moai Israer hɨfambe yahurai moatükunɨ horombo tüküfeyoanɨ hoeirɨhundɨ,” masei. \v 34 Ŋga asu Farisi nindou ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Moaruwai nendɨ-yafe bogorani ai ahandɨ ŋgɨnɨndɨ ranambo moaruwai nendɨ ranaheimbo hemafoarearü,” mehomo. \s1 Sisas ai nindoumbo hɨpoambomareandürɨ \p \v 35 Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨ asu akɨdou ŋgoafɨ ranambe ndüfosi ndüfosiyuhü hoahoaŋgu wakɨmareandɨ. Ai refihɨ muŋguambo Suda-yafe rotu worambe nindoumbo yamundɨreandürühɨ Aboedɨ Hoafɨ sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo bokarɨhendürɨ marandɨ. Asu nindou moanɨ ranɨ-poanɨmbo ranɨ-poanɨmbo aŋgünümbɨ ranaheimbo aboedɨreandürɨ marandɨ. \v 36 Asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo hoeireandürühɨ ahandɨ ŋgusüfo ranai aheimbo hɨpoambo afɨndɨ hɨpoamborandürɨ marandɨ. Nɨmboe sapo ai afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ moanɨ fehefe nindou-koateayei sapo sipsip aheimbo hɨfandɨ-koate burɨyei wakarɨhindɨ nou ramehindɨ. \v 37 Ranɨyu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Sesɨ ra yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo ranana afɨndane anɨŋgo, ŋga asu yimuŋgurɨ yɨmɨndɨ nindou ranana moanɨ yɨkoarɨfo-ane. \v 38 Yimuŋgurɨ Aharambürɨ ahambo dɨdɨbafɨfeyoanɨ anɨmbo asu ai yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo nindou bɨdɨfɨrɨ koandɨhenda ahandɨ yimuŋgurɨ ra yimuŋgurɨhümündi mbüsühüsi-amboane,” mehupurɨ. \c 10 \s1 Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homorundeimbɨ 12 \r (Mak 3:13-19; Ruk 6:12-16) \p \v 1 Sisas ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ 12 ranahamumbo mborai yahupurɨ hühüreapurɨ haya mamühɨ asu ai ahamumbo moaruwai nendɨ nindou fiambeahɨndɨ raguanambofe asu muŋguambo ranɨ-poanɨmbo ranɨ-poanɨmbo aŋgünɨ ra aboedɨferambo ŋgɨnɨndɨ masagapurɨ. \v 2 Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomondɨ ndüranepurɨ nda: Saimonɨmboyu Pitamboyu-randeimbɨ, ahandɨ akɨdɨ Andru, Sems asu ahandɨ akɨdɨ Son ai Sebedindɨ nɨmoranafanɨ. \v 3 Firip, Bartoromyu, Tomas anemo, Matyu nindou ra ai takis kakɨ semündü-randeimbani. Sems Arfiusɨndɨ nɨmorani, asu Tadiusani. \v 4 Saimon Serot\f + \fr 10:4 \ft Serot ai Sudahündanemo, ŋga mamɨ hohoanɨmo süŋguru-rundeimbanemo. Rom gafman ai Suda-yafe hɨfɨ hɨfandɨmarundɨ, ŋga Serot ai Rom babɨdɨ yifiarɨmbo mehomo.\f* asu Sudas Iskariot nindou sapo Sisasɨmbo hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ hɨnɨŋgɨndirümbui. Ahamundɨ ndüranepurɨ ra. \s1 Sisas ai ahandɨ hoafɨ sowandümo homorundeimbɨ 12 ranahamumbo ratüpurɨ masagapurɨ \r (Mak 6:7-13; Ruk 9:1-5) \p \v 5 Sisas ai nindou 12 ranahamumbo randafu-randafu ndundɨ yahuhaya hoafɨ sagapurɨ mbura koarɨhepurühɨ yahuya, “Se nindou ŋgorü sɨrɨhündɨyei hɨfambe-ane asu bɨdɨfɨrɨ Samariayei\f + \fr 10:5 \ft Samaria hündɨana Suda hondüyeipoanɨ, ŋga amɨŋgɨrɨhoandɨ nahurai anei. Suda ai Samariahündɨ yɨboaruko-marɨhündɨ.\f* ŋgoafɨ ranambe-ane ra ŋgomboemo, ŋga yowanɨ. \v 6 Ŋga ranɨnɨ hɨmbo-memohündɨ asu se moanɨ hɨhɨndafu sapo farɨhehindeimbɨ sipsip nɨnɨhondɨ nou Israer nindou burɨyeianɨ anɨmbo ŋgomo. \v 7 Ranɨnɨ anɨmbo se ŋgomo wataporɨmbondundühɨ anɨmboya, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ana ndeara akɨmane, mbɨsɨmo. \v 8 Asu se nindouyei aŋgünɨ aboedɨndundürɨ, yɨfɨyeimbɨmbo yaŋgɨrɨ aboedambo botɨndu hɨnɨŋgɨndundürɨ, mɨmanɨhoeimbɨ aheimbo aboedɨndundürɨ asu moaruwai nendɨ ranaheimbo raguanambondundürɨ. Se moanɨ masowandümo-ane, ŋga rananɨmbo se moanɨ ndoundɨ. \v 9 Se ŋgomondühɨ sɨhamundɨ hoearambe gor, sirfa, kakɨ ra ndowandümboemo. \v 10 Se arü, hoearɨ yimbu, su, nɨmɨ-nɨmɨ, muŋguambo ranɨ-napo ra fihɨ ndowandümo ŋgomboemo, ŋga wanɨ. Nindou ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai anɨmbo nindou ŋgorü ahambo sesɨ napo ra mbɨsagado-amboane. \v 11 Se adükarɨ ŋgoafɨhüyo asu akɨdou ŋgoafɨhüyo nahanühɨyo se tükefundɨ ra nindou mbumundɨyuweimbɨ ranahambo anɨmbo kokondurɨ. Asu se yahurai nindou hoeindurühündoanɨ se ai-babɨdɨmbo nɨŋgomo mbundu ŋgorünɨnɨ ŋgomondühɨ anɨmbo ahambo randu hɨnɨŋgɨndüwurɨ. \v 12 Se nindouyei worambe fandafundühɨ ana, nindou ranɨ worambeahɨndɨ-mayei ranaheimbo hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘God ai sɨheimbo aboedɨ aboedɨ-mbɨreandüramboane,’ mbɨsɨmondürɨ. \v 13 Nindou ranɨ worambeahɨndɨ ai sɨhamumbo worɨnɨndɨhipuranɨ ana, sɨhamundɨ hɨhɨfɨ hoafɨ ra randu ranaheimbo-so dɨgau houmbo ŋgomo. Ŋga asu nindou ai sɨhamumbo refe worɨnɨfepurɨ-koatendeianɨ ana, sɨhamundɨ hɨhɨfɨ hoafɨ ra hɨhɨndu ndowandümo ŋgomo. \v 14 Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai worambeyo adükarɨ ŋgoafɨhüyo nahi ra ai sɨhamumbo worɨnɨfepurɨ-koatendei, sɨhamundɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨ-koatendeianɨ ane, ranana se sɨhamundɨ tɨŋarɨ fihɨndɨ hɨfɨ hasüfɨ ra kɨkɨboadu houmbo ŋgomo ranaheimbo God ai moaruwaimbo-mbɨreandürɨ yaho refe nafuiyondürɨmbohünda. \v 15 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ, Yɨbobofe si ra tüküfeyoambe ana, Sodom Gomora ŋgoafɨhündɨ nindou ranaheimbo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükündɨfemboesɨ, ŋga nindou sɨhamumbo worɨnɨfepurɨ-koatendeianɨ, nindou ranɨ ŋgoafambe amarei ranaheimbo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ safɨ tükündɨfemboe.” \s1 Sisas ai ahandɨ hoafɨ sowandümo homorundeimbɨmboya, Afɨndɨ tɨŋɨrɨfo tükündɨfemboe mehupurɨ \r (Mak 13:9-13; Ruk 21:12-17) \p \v 16 “Se hɨmborɨyomo. Sɨhamumbo ro sipsip nou nɨmambeahɨndɨ yaforɨ afɨndɨ burɨyei-ambe koararɨheheapurɨ. Ŋga se moanɨ sapo amoasɨrɨ rawefeyo nou hohoanɨmo-ndɨmondühɨ hɨbadundɨ. Asu ndu wupufo rawefeyo nou yahurai hɨmboarɨ hoafendühɨ nɨmandɨmo. \v 17 Awi se hɨbadümbo, ŋga sɨhamumbo nindou bɨdɨfɨrɨ ai mbundüpundümo mbundu kotambe papɨ-hoafɨndüpurɨmboemo asu ahamundɨ rotu worɨ ranambe ndüfurɨboadɨpurɨmboemo. \v 18 Wambohündambo sɨhamumbo nindou ranai gafmanɨ-yomondɨ bogorɨ nindou asu bɨdɨfɨrɨ adükarɨ bogoranemo ranahamumbo sowana papɨ-hoafɨyopurɨmbo kündafu hündüpundümo ŋgomboemo. Asu se nindou ranaheimbo-ane asu ŋgorü nindou ŋgorü sɨrambe-ahɨndane ra Aboedɨ Hoafɨ wataporɨmbondündürɨ. \v 19 Ai sɨhamumbo papɨ-hoafɨyopurühɨ refe hoeifepurɨmbo ndowapundümo ŋgomondanɨ wanɨ asu nüŋgu-nahurai hoafɨ hoafɨndefühɨ asu nüŋgundɨhu hoafɨmandefɨ mbɨsɨmo houmbo afɨndɨ hohoanɨmo-ndɨmboemo, ŋga wanɨ. Se hoafombo-yomondɨ sɨmboanɨ anɨmbo God ai sɨhamumbo nɨne-hoafɨ hoafombo-memo ra nafuindüpurühɨ ranɨ-süŋguru hoafɨyomo mbüsüpurɨmbui. \v 20 Ranɨ hoafɨ se wataporɨmboarundɨ ra sɨhamundɨ-mayo hoafɨyopoanɨ, ŋga wanɨ. Hoafɨ ranana sɨhamundɨ Ape God ranahandɨ Yifiafɨ ranai-anɨmbo sɨhamundɨ yafambe süŋgunde haya moanɨ aimbo wataporɨmbondamboe. \v 21 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahamundɨ apodoho ranahamumbo hɨfokoefembohünda ŋgorü nindou-yomondɨ warühɨndüpurɨmboemo. Asu afɨndɨ mamɨ ai ahamundɨ nɨmorɨ ranaheimbo amboanɨ moanɨ mamɨ ranɨ-süŋgundundürɨmboemo. Asu nɨmorɨ ai-amboanɨ ahei boagɨrɨ ranaheimbo daboadɨ hɨhɨrɨndɨhindühɨ aheimbo hɨfokoandɨ-hindürɨmboyei. \v 22 Wambohündambo nindou ai sɨhamumbo yɨboarukondɨhipurɨmboyei. Ŋga asu düdi ai ranɨ-moatükunɨ tɨŋɨrɨfo ranahambo moanane yahu ŋgɨnɨndɨ kɨkɨhamündɨ hu humbo bɨdɨfɨranɨ tükefiyu aiana aboedambo-ndɨfimbui. \v 23 Sɨhamumbo ŋgorü ŋgoafɨhü moaruwai moaruwaimbo-ndɨhipuranɨ ana, ranɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨndu houmbo ŋgorü ŋgoafɨnɨ febou ŋgomo. Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, Se Israerɨ-yafe ŋgoafɨ muŋguambo hokoateyomondambe anɨmbo Nindou Hondü ai kudümbui. \v 24 Yamundɨhindeimbɨ nindou ranai moai ahandɨ yamunde-randeimbɨ nindou ranahambo ŋgasündirɨ. Asu ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou ranai moai ahandɨ bogorɨ nindou ranahambo ŋgasündirɨü, ŋga wanɨ. \v 25 Ŋga yamundɨhindeimbɨ nindou ranai anɨmbo ahandɨ yamunde-randeimbɨ nindou ranɨ sɨmogodühɨ tükefiyu ana, hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨiyu-wamboane. Asu yahurai anɨmbo nindou ŋgoründɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ai-amboanɨ ahandɨ bogorɨ nindou ranɨ sɨmogodühɨ tükefiyu ana, ranai hɨhɨfɨ hɨhɨfɨiyu-wamboane. Worɨ aharambürɨ-mayu ranahambo ndürɨ moaruwai dükarɨhorühɨ Bersebur asahündo ana, nindou mamɨ ranɨ worambe amarei ranaheimbo amboanɨ moanɨ moaruwai hamɨndɨ ndürɨ hondü anɨmbo dükandɨhindürɨmboyei.” \s1 Sɨhɨrɨ Godɨmbo anɨmbo yɨhɨmbondɨhurümboane \r (Ruk 12:2-7) \p \v 26 “Ranɨmboane asu se nindoumbo yɨhɨmbo sɨsɨrɨfepoanɨ. Nɨne-moatükunɨ hapondanambe gabudambe eŋgoro ranana asu süŋgunambo weindahɨ gabudɨwamɨ nɨmoamo yagodomboe. Nɨne-moatükunɨ muŋguambo dɨbo meŋgoro ranai weindahɨ fɨfɨnde-fɨfɨndendamboe. \v 27 Nɨne-moatükunɨ ro sɨhamumbo nɨmbɨ nɨmaro-ambe hoafehapurɨ ra asu se sɨrühɨ si peyoanɨ ro hoafɨmayahɨ süŋgu kaindɨmo hoafɨndomo. Nɨne-moatükunɨ se dɨbo hɨmboreyomo ra asu se weindahɨ worɨ bogɨmondɨ wamɨ puküna bokarɨhoemo. \v 28 Nindou ai fi hoearɨ ranahambo hɨfokoarundühanemosɨ, ŋga asu ŋgɨrɨ yifiafɨ hɨfokoandundɨ se ranahamumbo yɨhɨmbondɨpurɨmboemo. Ŋga Godɨmbo anɨmbo yɨhɨmbondurɨ, ŋga aianɨmbo fi hoearɨ asu yifiafɨ ranɨ kameihɨ muŋguambo Haiambe ranɨ-nambo ndemündü moaruwaimbo-ndeambuimbohünda. \v 29 Ndu akɨdou yimbu ra mamɨ toeanambo yaŋgɨrane pemɨyei sahümündi arɨhündɨ. Ŋga asu sɨhamundɨ Ape ranai refembo moei ehu ana, asu ŋgɨrɨ ndu akɨdou yahurai amboanɨ hɨfɨnɨ pɨndo, ŋga wanɨ. \v 30 Sɨhamumbo ana, sɨhamundɨ mbɨrɨnaŋɨ amboanɨ muŋguambo mamɨ mamɨ ra tapuiyoweimbanepurɨ. \v 31 Se Godɨndɨ hɨmboahü adükaranei, ŋga ndu afɨndɨ akɨdou ane. Ranɨmbohündambo anɨmbo se nɨnɨ-moatükunɨmbo yɨhɨmbondɨmboemo.” \s1 Sisasɨndɨ ndürɨ weindahɨfe hohoanɨmo \r (Ruk 12:8-9) \p \v 32 “Nindou düdi ai wandɨ ndürɨ ranahambo nindou hɨmboahü weindahareandürɨ ana, asu sɨmborɨ nindou ranahandɨ ndürɨ wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ hɨmboahü weindahɨndɨheamboyahɨ. \v 33 Ŋga asu nindou düdi ai wandɨ ndürɨ ranahambo nindou hɨmboahü weindahɨfe wataporɨmbo moei ehu ana, asu sɨmborɨ amboanɨ ranahandɨ ndürɨ ranahambo wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ hɨmboahü weindahɨfembo moei mbɨsamboyahɨ.” \s1 Muŋguambo nindou ai Sisasɨmbo hohoanɨmo pandɨhorɨ \r (Ruk 12:51-53; 14:26-27) \p \v 34 “Se wambo randɨhi hohoanɨmondeihɨya, Ai yifiarɨ-yifiarɨ hɨfɨ ndanühɨ eŋgoro ra kɨkɨfembo makusu-ane mbɨseimboyei, ŋga wanɨ. Ro moai yifiarɨ-yifiarɨ ranahambo kɨkɨfemboyahɨpoanɨ makosahɨ, ŋga roana pisao yihɨmɨndɨ nahurai sahamɨndɨ heheamboyahɨ makosahɨ. \v 35 Rananɨmbo ro randɨheiaranɨ, \q1 Nindowenihɨ nɨmorɨ ai afɨndambo hürütündürümbui. \q1 Asu nɨmorehɨ nɨmorɨ ai ahandɨ hondambo hürütündamboe. \q1 Asu nɨmorehɨ ahandɨ ahɨboarambo hürütündamboe. \q3 \v 36 Nindowenihɨmayu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ anɨmbo \q2 ai ahambo hürütündɨhorɨmboyei. \rq Maika 7:6\rq* \m \v 37 Nindou düdi ai ahandɨ afɨndamboyu asu ahandɨ hondamboyo ahafembo afɨndɨ hohoanɨmoyupɨrühɨ asu wambo akɨdou yaŋgɨrɨ hohoanɨmoayu ana, nindou ranai ŋgɨrɨ wandɨ süŋgureandeimbɨ nindoundu. Asu nindou düdi ai ahandɨ nindowenihɨ nɨmorɨmboyu asu ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨmboyo ahafembo afɨndɨ hohoanɨmoyupɨrühɨ asu wambo akɨdou yaŋgɨrɨ hohoanɨmoayu ana, nindou ranai ŋgɨrɨ wandɨ süŋgureandeimbɨ nindoundu. \v 38 Nindou düdi ai ahandɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ra semündü haya ro ahahɨ anümɨ süŋgu ho-koateayu ana, nindou ranai ŋgɨrɨ wandɨ süŋgureandeimbɨ nindoundu. \v 39 Nindou düdi ai ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahambo kɨkɨharɨmündu ana, ranɨ-moatükunɨ ra ai awarɨndɨhoemboe, ŋga asu nindou düdi ai wambohündambo ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahambo hɨnɨŋgareandɨ ana, nindou ranai ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hondü ra ndemündümbui.” \s1 Nindou Kraisandɨ nendambo farɨhehinduranɨ aboedɨ takɨnɨ ndahümündimboyei \r (Mak 9:41) \p \v 40 “Nindou düdi sɨhamumbo aboedɨ ndɨndoareapurɨ ranai ana, wambo kameihɨ ndɨndoreandɨrühani. Asu ai wambo ndɨndoareandɨrɨ ana, Nindou sapo wambo koamarɨhendɨra makosahɨ ranahambo amboanɨ ndɨndorirühani. \v 41 Nindou düdi ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ranahambo ndɨndoarirɨ ana, sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ-mayuambo wambo, nindou ranai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahandɨ takɨnɨ ra sɨmoŋgodɨ ai-amboanɨ ndemündümbui. Nindou düdi ai nindou mbumundɨ ranahambo ndɨndoarirɨ ana, sapo nindou mbumundɨ-mayuambo wambo, nindou ranai mbumundɨ nindou ranahandɨ takɨnɨ ra sɨmogodɨ ai-amboanɨ ndemündümbui. \v 42 Ro nda sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, nindou mamɨ ai-amboanɨ ahambo horirühɨ awi ai Sisasɨmbo süŋgurirɨ-randeimbɨ nindou-ani nda, ŋga ro ahambo hoe ŋgɨsɨharɨ fuihando ehu ana, nindou ranahandɨ takɨnɨ ra ŋgɨrɨ awandɨhoayo,” mehu. \c 11 \s1 Son ai Sisas sowana ahambo süŋgururürundeimbɨ koamarɨhepurɨ \r (Ruk 7:18-35) \p \v 1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12 ranahamumbo ra-süŋgundundɨ hoafɨ ra yahu sagapurɨ haya, ranɨhünda botɨfi haya nindou ranɨ ŋgoafɨkɨmɨ amarei ranaheimbo Aboedɨ Hoafɨ bokarɨhefendürɨmbo asu yamundɨfindürɨmbo ahei ŋgoafɨna mahu. \v 2 Son hundürɨrarü-randeimbɨ ai karabusambe nüŋgumbo nɨne-moatükunɨ ratüpurɨ Krais ai ratüpurayu ranahambo hɨmborɨyu haya, asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo koarɨhepura ahambo sowana mahomo. \v 3 Ai homo Sisasɨmbo düduyafundowohü yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨmunɨ. Son ai hoafɨyuhüya, ‘Awi nindou wandɨ süŋgu düdümbui,’ mehu ranɨyafɨ se ndane asu ro nindou ŋgorümbo tükündüfimbui mbɨsefɨ hoahu hɨmbomandefɨyo?” mehomondamboyu. \v 4 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se nɨnɨ-moatükunɨyo hɨmborayomo-ane asu hoeiarundɨ ranane ranɨ-moatükunɨ ranahambo hɨhɨrɨndafu ŋgomo Sonɨmbo hoafɨndɨmondo. \v 5 Nindou hɨmboatɨharɨ ai aboedɨ hɨmboarayei, tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ai asükaiyei aboedɨ ahahabodei, nindou nɨmanɨho fi hoearɨ-mayei ai fi aboedayei asu nindou hɨmbotühüfu güreareimbɨ-mayei ai asükaiyei hoafɨ hɨmborayei. Nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ ai yaŋgɨrɨ botehindɨ asu nindou napo-koateyeimbɨ ranai Godɨndɨ Aboedɨ Hoafɨ ra aheimbo bokarɨhefendüra ai hɨmborayei. \v 6 Nindou ai wambo yimbu hohoanɨmo-koatendühɨ ana, nindou ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨiyu-wamboane,” mehu. \v 7 Sonɨndɨ süŋgururü-rundeimbɨ ranai ndamefundamboyu mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai nindou afɨndɨ burɨmayei ranaheimbo Sonɨmbohünda hoafɨyundürühɨ yahuya, “Sapo se nɨmɨ wohɨ furɨ-koateyoweimbɨ hɨfɨhü Son sowana mahei ra nɨnɨ-moatükunɨmboyei tüküfeyoanɨ hoeifemboane maseia? Awi se werɨnambo boabodarɨ momoaŋgorü-marandamboyo hoeifembo maheia? \v 8 Asu se nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei ranɨnɨ mahei rana? Nindou ai moanɨ ranɨ-poanɨmbo hoearɨ yihururamündü haya manüŋgu ranɨ hoeifemboyei mahei? Nindou yahurai hoearɨ yihururündümondeimbɨ ana bogorɨ adükarɨ nindou-yomondɨ worɨ ranambe-ane nɨŋgomo arundɨ. \v 9 Se nɨnɨ-moatükunɨ ranahambo hoeifemboyei ranɨnɨ mahei rana? Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ranahambo hoeifemboyei? Yɨnɨ, ro sɨheimbo hoafehandürɨ nindou se hoeimarɨhorɨ ranana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo ŋgasündireimbɨ adükarɨ hamɨndɨyu se ahambo hoeimarɨhorɨ. \v 10 Ŋga Son ranahamboyo Baiborambe God ai hoafɨyuhü yahuya, \q1 ‘Ro wandɨ hoafɨ semɨndɨ hombo nindou ranahambo boatei horombo sɨhafɨ nafɨ dɨboadɨfembo koandɨhehinɨmboyahɨ,’ mehu. \rq Maɨakai 3:1\rq* \m \v 11 Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ nda, Son hundürɨrarü-randeimbɨ aiana sapo nindou muŋgu ndanɨ hɨfɨhü manɨmboadei ranaheimbo ŋgasündeandürɨ haya moanɨ adükarɨ hamɨndani. Ŋga asu nindou moanɨ akɨdou ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe anɨmboei ana, ranai Sonɨmbo ŋgasündɨhorɨmboanei. \v 12 Son hundürɨrarü-randeimbɨ ai ranɨ-sɨmboanɨ ranambe piyu haya ho ho hombo hapondanambe-amboanɨ, nindou ai seiya, Sɨhɨrɨ yifiarɨ yifiarɨndefanɨ anɨmbo God ŋgɨnɨndɨ sünambe hɨfandarandɨ ra tükündɨfemboe, masei. \v 13 Ho ho hombo Son ai nüŋguambeyo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨyomo asu Mosesɨndɨ-mayo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranɨyo muŋguambo ranɨ-moatükunɨ tükündɨfemboe yahomo ranahambo wataporɨmbo-marundɨ. \v 14 Ŋga asu se wandɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨmboayei ana, hɨmborɨndei. Son aiana Eraisa-ani nindou awi tükümbɨfiyuwambo-ane masei horombo. \v 15 Se hɨmboambeimbɨndeihɨ ana, awi se hoafɨ nda hɨmborɨndei. \v 16 Nindou hapo ndanambe burayei ndanaheimbo ra nɨnɨ-moatükunɨ fihɨ aheimbo pandɨhe sɨmoŋgorɨndɨhe hoeimandɨheiara? Nindou ndanai ana nɨmorɨ bɨdɨfɨrɨ nahurai-anei. Nɨmorɨ akɨdɨbou maket fikɨmɨ nɨmareimbo, ahei bodɨmondambo hoafɨyeihüya. \q1 \v 17 Ro sɨheimbo fufuŋɨ fufuŋayefɨ, \q2 ŋga asu se herümbo moei asei. \q1 Ro aranɨ hoafɨ herü herayefɨ, \q2 ŋga asu se aranɨmbo moei asei. \m \v 18 Son ai tüküfihɨ sesɨ wehɨyuhü wain hoe ranamboanɨ sɨmɨndɨ-koatemayu-amboyei, asu ahambo muŋguambo nindou ranai hoafɨyhündowohü seiya, Ahandɨ fiambe ana moaruwai nendɨ nɨmarɨndo-mboane! masahündo. \v 19 Asu Nindou Hondü ai tüküfi sesɨ ra sesü asu wain hoe ra sümündɨ raraomarandamboyei, asu muŋguambo nindou ranai hoafɨyeihɨ seiya, ‘Awi se nindou ndanahambo hoeirɨhorɨ! Nindou ndanai ana sesɨ afɨndeimbɨyu, asu wain hoe sɨmɨndɨ afɨndeimbani. Aiana takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou-anemo asu moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ nindou-anemo ranahamundɨ ŋgunindani,’ masei. Ŋga asu God ai dɨboadore fɨfɨrɨre haya rareandanɨ aboedɨ moatükunɨ tükefeyo ranühündambo nindou ai ranɨ-moatükunɨ anɨhondane mbɨsei fɨfɨrɨndɨhimboyei,” mehu. \s1 Nindou bɨdɨfɨrɨ ŋgoafɨhündɨ Godɨndɨ hoafɨ anɨhondümbofe koateayei ai hɨpoanɨmbembouanei \r (Ruk 10:13-15) \p \v 20 Sisas ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ afɨndɨ safɨ bɨdɨfɨrɨ adükarɨ ŋgoafɨhü ramareandɨ, ŋga ranɨ ŋgoafɨhündɨ nindou ranai ana moai ahei moaruwai hohoanɨmo ra daboadanambo-rɨhindɨ. Ranɨyu asu Sisas ai ranɨ ŋgoafɨ ranahambo watɨkoafɨmarandɨ. \v 21 Ai yare aheimbo hoafɨyuhü yahuya, “Korasin se hɨpoanɨmbembou-anei! Betsaida se hɨpoanɨmbembou-anei! Sɨheimbo tɨŋɨrɨfo adükarɨ safɨ tükündɨfendürɨmboe! Nindou ŋgorü ai Tair Saidon ŋgoafambe hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rambarea-mbonana sapo ro sɨhei ŋgoafambe ramarɨheandɨ nou, ranana asu Tair, Saidon ranai horombo hasüfɨ parɨhi sɨso sɨsoweimbɨ hoearɨ güdühi hehi nɨmarei ahei moaruwai hohoanɨmo daboadanambo-fembo nafuimbohünda. \v 22 Ŋga ro sɨheimbo hoafehandürɨ nda, Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, Tair, Saidon ŋgoafɨhündɨ nindou ranaheimbo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükündɨfemboesɨ, ŋga sɨheimbo ana moanɨ adükarɨ hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo anɨmbo tükündɨfemboe. \v 23 Asu Kaperneam se ra. Asu sünambe botɨfe hafombo hohoanɨmoyeiyai? Ŋga seana Haiambe hɨfɨnɨ gadeimboyei. Nindou ŋgorü ai Sodom ŋgoafambe hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rambarea-mbonana sapo ro sɨhei ŋgoafambe ramarɨheandɨ nou, Sodom ai aboedɨ yaŋgɨrɨ yare ho. \v 24 Ŋga ro sɨheimbo hoafehandürɨ nda, Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana Sodom ŋgoafɨhündɨ nindou ranaheimbo tɨŋɨrɨfo tükündɨfemboesɨ, ŋga sɨheimbo ana moanɨ adükarɨ hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo anɨmbo tükündɨfemboe,” mehu. \s1 Se wamboso tüküyahi nɨmarei yikunɨmɨ harɨhi \r (Ruk 10:21-22) \p \v 25 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Ape, sünü hɨfɨ ranahandɨ Adükarɨ bogorɨ, ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ. Sapo se sɨhafɨ hohoanɨmo ra nindou hohoanɨmo fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranahei hɨmboahü dɨbonapɨro mbura asu nɨmorɨ akɨdɨbou ranaheimbo nafuiyafɨndürɨ-mboanafɨ. \v 26 Yɨnɨ Ape, seana ranɨ-moatükunɨ ra yahurai yare tükümbɨfeyo safɨ hawamboyafɨ hohoanɨmomayafɨ. \v 27 Muŋguambo moatükunɨ ra wambo wandɨ Ape ranai wandɨ warɨwamɨ manandeandɨ. Nindou düdi ŋgorü ai moai Nɨmorɨmbo fɨfɨrirɨ, ŋga moanɨ Afɨndɨ ai yaŋgɨrani fɨfɨrirɨmboayu. Asu nindou düdi ŋgorü ai moai Afɨndambo fɨfɨrirɨ, ŋga moanɨ Nɨmorɨ ai yaŋgɨrani fɨfɨrirɨmboayu. Asu nindou bɨdɨfɨrambo Nɨmorɨ ai ahandɨhoarɨ Afɨndambo nafuimbo yahumbo rananɨmbo ai-amboanɨ Afɨndambo fɨfɨrirɨmboayu. \p \v 28 Nindou se dɨdɨyei afɨndɨ tɨŋɨrɨfoayeihɨ fiambe yɨboarukoarandürɨ habodei ranana se mborai wambo sowana ndühɨ dügüsianɨ anɨmbo ro sɨheimbo afurɨndɨhe hɨnɨŋgɨndɨheandürɨmboyahɨ. Asu wandɨ nɨmborɨ nɨmühɨ kündɨho se rodɨbo yɨbobondahoamɨnde. \v 29 Rananɨmbo asu wambo fɨfɨrɨndɨ-hindɨrɨmboyei, nɨmboe sapo roana nindoumbo hɨmboarɨ hoafendühɨ hɨnɨŋgɨrou safɨ rarɨhearühanahɨ asu wandɨhoarɨ fi hɨfɨnambo-rɨheandühanahɨ. Rananɨmbo asu se sɨhei ŋgusüfo ranahambo afurɨfe kifembo hoeindɨhimboyei. \v 30 Ŋga nɨmɨ ro sɨheimbo segodürɨmboyahɨ ranana tɨŋümbɨyopoanɨ, ŋga ro sɨheimbo semɨndɨmbo asahandürɨ ranana ai nɨmboreimbɨyopoanɨ,” mehu. \c 12 \s1 Moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ ratüpurɨkoatembo hoafɨ \r (Mak 2:23-28; Ruk 6:1-5) \p \v 1 Ranɨ-sɨmboanɨ moanɨ nɨmarɨmbo si tüküfeyo-ane, Sisas ai wit nümbürambe mahu. Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranühɨ wembomboyondühɨyo ai nümbürɨ ranambeahɨndɨ witɨ-mayo ra hüründümo masowasümo. \v 2 Asu Farisi ai ra hoeiru houmbo Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi se rando hoeindowandɨ, sɨhafɨ süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ ai ranɨ-moatükunɨ rarawarundɨ ra yɨhoefɨ moanɨ nɨmarɨmbo si ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo gogonɨmbo-foarundühanemo!” mehomondamboyu. \v 3 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya “Asu se Bukambe moai hoeirundɨyo, sapo nɨne-moatükunɨ Defit ai ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ ra babɨdɨmbo wembomboyomondühɨ ramareandɨ rana? \v 4 Sapo ai Godɨndɨ worɨ ranambe kefuai hüfu ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo bret Godɨmbo hoafɨyo sɨhefeimbɨhündɨ masowasümo ra. Ranɨ-moatükunɨ ra ai sesɨmbo ahɨnümbɨyo, sapo nindou Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ranɨ yaŋgɨrɨ bret ra sesɨmbo-mayo. \v 5 Asu awi se moai Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra hoeirundɨyo? Sapo muŋguambo moanɨ nɨmarɨmbo si ranambe nindou sɨhou-rundeimbɨ sapo Godɨndɨ worɨ ranambeahɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra gogonɨmbofoaru marundɨ, ŋga hütiyomopoanɨ. \v 6 Awi ro nda sɨhamumbo hoafehapurɨ. Godɨndɨ worɨ ranahambo ŋgasündeandeimbɨ nindou ndanühɨ anüɨŋgu. \v 7 Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya ‘Hɨpoambo hohoanɨmo ranahambo roana yifirayahɨ, ŋga asu nɨnɨhondɨ hɨfokoefe sɨhefe hohoanɨmo ranahambo ana moai yifirɨyahɨ,’ meho. Asu se ranɨ hoafɨ ra nɨnɨ nɨmɨndɨhündɨmboyo yare hoafɨmayo ranahambo fɨfɨrɨhi-mbonana, asu nindou ai nɨne-moatükunɨ hüti refe-koatemayomo se ŋgɨrɨ ranahamumbo papɨ-hoafɨndüpurɨ. \v 8 Nindou Hondü ranai ana moanɨ nɨmarɨmbo si ranahandɨ aharambürani,” mehu. \s1 Sisas nindou watɨŋarɨ moaruwaimbü aboedɨmarirɨ \r (Mak 3:1-6; Ruk 6:6-11) \p \v 9 Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya, Suda-yafe rotu worɨna mahu. \v 10 Ranühɨ nindou mamɨ watɨŋarɨ moaruwaimbü ranai mamaru. Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo papɨ-hoafɨyumbo yahomo houmbo mamarɨmo, ai ahambo düduyafundowohü yahomoya, “Moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ nindou ai aboedɨfembo ratüpurɨ ratüpurayu ana, asu ai yɨhoefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo gogonɨmbɨfoareandühɨyo wanɨyo?” mehomondamboyu. \v 11 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Asu sehündɨ nindou mamɨ ai sipsip ra moaŋguirandanɨ nɨŋgo haya asu moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ hɨfambe ambe pɨrayo ra ai nüŋgumandea? Nindou ranai si ranɨfihɨ ahandɨ sipsip ranahambo hɨfambe ambeahɨndɨ nɨmoamo hündamündɨ tükümandüfiyo wanɨyo? \v 12 Nindouyei nɨŋgo ranana sipsipɨyei nɨŋgo ranahambo ŋgasünde haya adükarɨ moatükunɨ ane! Ranɨmayomboane nindou moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ nindoumbo farɨhefembo hohoanɨmo ra waŋgeiayo,” mehu. \v 13 Ranɨyu asu Sisas ai nindou watɨŋarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyunduwohü yahuya, “Se sɨhafɨ watɨŋarɨ ra ŋgurɨhoefɨ,” mehundu-amboyu. Ranɨyu asu nindou-mayu ranai watɨŋarɨ ahandɨ ra ŋgurɨmarɨhenda asu ŋgorü rahurai aboedɨmayo. \v 14 Ranɨyomo asu Farisi nindou-memo ranai homo Sisasɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ. \s1 Sisas ana God ai wandɨ ratüpurɨmboani yahu haya dɨbonɨmayundoani \p \v 15 Sisas ai ahambo hɨfokoefimbo hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, ranühɨnda botɨfi haya ndamefiyu. Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai ahambo süŋgumarɨhorɨ hei. Ranɨyu asu Sisas ai aheimbo muŋgu aŋgünɨ ra aboedɨmareandürɨ. \v 16 Ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se nindou amurambo wandɨ ndürɨ hoafɨndei-anɨ fɨfɨrɨndɨhindɨrɨmboyei,” mehu. \v 17 Ranɨ-moatükunɨ ai ramareandɨ ra sapo God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia ahandɨ yafambihɨ ai hoafɨmayu yahurai anɨhondü tükümbɨfeyo yahu hayamboyu ramareandɨ. \v 18 Sapo Aisaia ai yare hoafɨyuhü yahuya, \q1 “Wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nda kafoarɨhinɨ hɨnɨŋgɨmarɨhinɨ. \q2 Asu ro ahambo ŋgusüfo parɨhinühɨ siaowehinɨ. \q1 Ro wandɨ Yifiafɨ ahandɨ fiambe hɨnɨŋgɨndɨheandomboyahɨ \q2 asu ai wandɨ mbumundɨ hohoanɨmo ranahambo muŋguambo nindou ŋgorü sɨrambeahɨndɨ ranaheimbo bokandɨhendürümbui. \q1 \v 19 Nindou ranai ana ŋgɨrɨ watɨkoafɨ hoafɨnduhɨ hoafɨ pukɨ kandɨhendɨ. \q2 Ŋgɨrɨ nindou ai hɨmborɨndei ai nafɨ bogorɨ ra puküna hoafɨndu wakɨnde ndandɨ, ŋga wanɨ. \q1 \v 20 Ai ŋgɨrɨ wohɨ emündü bürühoai yaŋgoroweimbɨ ranahambo muŋguna bübürɨboade dɨgendɨ. \q2 Asu ai ŋgɨrɨ ram hai akɨdou nɨmbɨraŋɨ reandeimbɨ ahoro ranahambo muŋguna dɨkɨnde kosɨboadeandɨ. \q1 Ŋga aiana moanɨ ratüpurɨndühɨ ŋgu ŋgumbo moanɨ aboedɨ mbumundɨ hohoanɨmo tükündɨfemboe. \q1 \v 21 Rananɨmbo asu nindou ŋgorü sɨrambeahɨndɨ muŋgu ranai ahambo yaŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndɨhorɨ ŋgeihɨ ahambo hɨmbondeimboyei,” \rq Aisaia 42:1-4\rq* \m mehu. \s1 Sisas ai Bersebur kameihɨ ratüpurayu masei \r (Mak 3:20-30; Ruk 11:14-23; 12:10) \p \v 22 Ranɨyei asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo sowana nindou mamɨ moaruwai nendɨ ahandɨ fiambe nɨmarɨndo haya hoafɨ-koate hɨmboatɨharɨ nɨmarümbɨmayu ranahambo sahorɨmɨndei mahei. Sisas ai nindou ranahambo aboedɨmarira hoafɨyu hɨmboarɨyu arandɨ. \v 23 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ ranai nɨnɨ-moatükunɨyo Sisas ramareandɨ ranɨmbo hoeirɨhi hehi mahepünehindɨ. Ranɨyei asu ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Awi nindou nda Defitɨndɨ nɨmorɨmbeyu?” masei. \v 24 Farisi nendɨ ai ranɨ hoafɨ hɨmborɨyomo houmbo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisas ai moaruwai nendɨ raguanambore arandɨ ra sapo Bersebur moaruwai nendɨ-yafe bogorɨ ranai ŋgɨnɨndɨ sagadowan-ani ai ranahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo ranɨ-moatükunɨ ra yare arandɨ,” mehomo. \v 25 Sisas ai fɨfɨreandɨ Farisi ai nɨnɨmboyo hohoanɨmoemo ranɨmbo. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Ŋgorü bɨdɨfɨrɨ hɨfɨ ranai ahafehoarɨ ŋgorügoanɨnɨ, yɨbobore ŋgorügoanɨnɨ yɨbobore haya sɨmborɨ yifiarɨ, sɨmborɨ yifiarayo ana, hɨfɨ ra ŋgɨrɨ amɨtata yikürübɨnde pɨndowohü awarɨndɨhoeyo. Asu bɨdɨfɨrɨ ŋgoafɨyo mamɨ ranɨ worambeahɨndɨyo ranai ahafehoarɨ yɨbobore ŋgorügoanɨnɨ, yɨbobore ŋgorügoanɨnɨ yɨbobore haya sɨmborɨ yifiarayo ana, ŋgɨrɨ gedambo nɨŋgo. \v 26 Satan ai ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrambo hɨhaiboadɨpuranɨ ana, ahandɨ nendɨ ranai ndeara yikürübɨreandüh-ani. Ranɨmboane ahandɨ hɨfandarandɨ ra ŋgɨnɨndɨ nɨŋgombo nüŋgunde manɨŋgo? \v 27 Se yaru hoafɨyomondühɨya Bersebur ai ŋgɨnɨndɨ sendanane ai ranahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo moaruwai nendɨ ranaheimbo raguanamboareandürɨ mehomondɨrɨ. Refeana, asu nindou düdi sapo nindou se mamambeyafundeimbɨ-memo ranahamumbo moaruwai nendɨ raguanambofe rambo ŋgɨnɨndɨ masagapura? Ranɨmbohündambo anɨmbo asu sapo nindou se mamɨmemo ranai se hüti-anemo mbɨsɨmo houmbo sɨhamumbo papɨndüpurɨmboemo! \v 28 Bersebur ranaiyopoanɨ, ŋga Godɨndɨ Yifiafɨ wambo ŋgɨnɨndɨ sendɨranɨ ranɨnambo moaruwai nendɨ ranaheimbo raguanamboarɨheandürɨ. Ranane asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranai sɨhamumbo sowahɨ ndeara tüküfembo-ane ranahambo se fɨfɨndundɨ. \v 29 Asu nüŋgunde nindou ŋgorü ai sapo ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ harümbɨ ahandɨ worambe bɨrɨndɨhai fandɨfi ahandɨ napo ra fufumandamünda? Nindou ranai harümbɨmayu ranahambo mbundürümündɨ yirɨ warɨ hüputüpundürümündɨ hayambo anɨmbo ai ahandɨ worambe bɨrɨndɨhai fandüfi napo ra fufundamündümbui. Ŋga moanɨ ana ŋgɨrɨndu. \v 30 Nindou düdi ai wambo ŋgunindɨmbofendɨrɨ-koateayu ana, ai wandɨ hürütümbani. Nindou düdi ai rodɨbo nɨne-moatükunɨ mamühɨ gugurɨfe-koateayu ana, nindou ranai mamɨkare pütiyu wakɨreandühani. \v 31 Ranɨmboane asu ro ndanɨ-moatükunɨmbo-anahɨ hoafehapurɨ. Nindou ai moaruwai hohoanɨmoayei ane asu nɨne-moatükunɨ moaruwai hoafayei-ane ranahambo God ai amboawiyei mbüsümbui. Ŋga asu nindou düdi ai Yifiafɨ Aboedɨmayo ranahambo moaruwai hoafayu ana, asu God ai ŋgɨrɨ ahambo amboawi mbüsu, ŋga wanɨ. \v 32 Nindou düdi ai Nindou Hondümayu ranahambo nɨne-moaruwai hoafendu ana, God ai nindou ranahambo amboawi mbüsündombui. Ŋga asu nindou düdi ai Yifiafɨ Aboedɨ ranahambo nɨne-moaruwai hoafayu ana, God ai nindou ranahambo ŋgɨrɨ amboawi mbüsu hapondanane asu süŋgunambo aho ranamboanɨ. \s1 Nɨmɨ moaruwai ranai hɨsɨ moaruwai hɨsɨyowohane \r (Ruk 6:43-45) \p \v 33 Nɨmɨ nɨmɨndɨ ranai aboedayo ana, hɨsɨ ranai-amboanɨ aboedɨndɨmboe. Asu nɨmɨ nɨmɨndɨ ranai moaruwaiayo ana, hɨsɨ ranai-amboanɨ moaruwaindɨmboe. Nindou ai hɨsɨ ra hoeindɨhindühɨ anɨmbo nɨmɨ nɨmɨndɨ aboedɨyo, moaruwaiyo ra fɨfɨrɨndɨhimboyei. \v 34 Awi seana nindou amoasɨrɨ moaruwai nahurai-anemo. Asu se nindou moaruwai-anemo asu nüŋgundu aboedɨ moatükunɨ ranahambo wataporɨmbo-mandundɨ? Nɨne-moatükunɨ ŋgusüfoambe tüküra pire haya anɨŋgo ranane asu yafambe ai ranahambo wataporɨmbora arandɨ. \v 35 Nindou aboedɨ ai ahandɨ ŋgusüfoambe aboedɨ hohoanɨmo afɨndɨ amarondo. Ranane asu ranɨhündambo aboedɨ ratüpurɨ hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ. Nindou moaruwai ai ahandɨ ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmo afɨndɨ amarondo. Ranane asu ranɨhündambo moaruwai ratüpurɨ hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ. \v 36 Ro sɨhamumbo nda rarɨhe hoafehapurɨ, Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, muŋguambo nindou ai nɨne-mamɨkarɨ wataporɨmayei ranahambo asükaindo hɨhɨnde Godɨndɨ hɨmboahü yɨbobondeandürɨmboe. \v 37 Sɨhamundɨ hoafɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo God ai türüboade yɨbobondeapurühɨ nindou moaruwai hohoanɨmomayafɨ mbüsü asu nindou mbumundɨ hohoanɨmomayafɨ mbüsündambui,” mehupurɨ. \s1 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ Sisas randeanda hoeindɨhu sei hehi hoafɨmayei \r (Mak 8:11-12; Ruk 11:29-32) \p \v 38 Ranɨyomo ranɨ-sɨmboanɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo asu Farisi nindouyomo ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ nindou, se hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rarowanda hoeindɨhu sefombo-anefɨ,” mehomondamboyu. \v 39 Asu ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Godɨmbo hohoanɨmo-koateyeimbɨ nindou moaruwai hamɨndɨ hapondanambe anɨmboei se wamboya, Ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ nafuimbiyu, yahomo houmbo-anemo. Ŋga asu ro ŋgɨrɨ ranɨ-moatükunɨ nafuindahɨ. Sapo Sona Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou-mayu ranahandɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo nafuindahanɨ se hoeindɨhimboyei. \v 40 Sona ai kinɨ adükarɨndɨ bodoambe ŋgɨmɨ si ŋgɨmɨ nɨmbɨyu haya tükümefiyu nou yahurai-anɨmbo asu Nindou Hondü ranai-amboanɨ hɨfambe ragu ŋgɨmɨ si ŋgɨmɨ nɨmbɨndümbui. \v 41 Yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, nindou Ninifehündɨ ai botɨndahi nɨmboeimbo nindou se hapondanambe anɨmboei sɨheimbo papɨ-hoafɨndɨhündürɨmboyei. Nɨmboe sapo nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ aiana horombo Sona bokarɨmarɨhendɨ wataporɨ ra hɨmboarɨyei hehi ahei moaruwai hohoanɨmo ranahambo daboadanamborɨhi hehimbohündɨ wambo. Ŋga awi ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou mamɨ Sonambo ŋgasündireimbɨ adükarɨ awi ndanüŋgu! \v 42 Yɨbobofe si tüküfeyo-ambe ana, Siba-yafe bogorɨ nɨmorehɨ ŋgorügoanɨnɨ-poedɨ ranai nindou hapondanambe anɨmboei sɨheimbo botɨndɨfe nɨŋgombo papɨ-hoafɨndandürɨmboe. Nɨmboe sapo ai adükarɨ bogorɨ Soromonɨndɨ fɨfɨrɨfeimbɨ hoafɨ ranɨ hɨmborɨmbo aŋgunɨ-poedɨ sɨfo hayambo-hündɨwambo. Ŋga awi ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou mamɨ bogorɨ Soromonɨmbo ŋgasündireimbɨ ndanüŋgu!” \s1 Moaruwai nendɨ koadürana hɨhɨrɨfe maho \r (Ruk 11:24-26) \p \v 43 “Moaruwai nendɨ nindou ranahambo hɨnɨŋgareandɨ ana, asu ai hoe-koatereandɨ hɨfɨhü warɨ hefe nɨmarɨmbo kokora howohane, ŋga ai fondɨ ra moai horeandɨ. \v 44 Asu ai rande hoafɨndowohü anɨmboya, Awi ro asükainda koadürü nɨmboahɨ ana, hɨhɨndahe ŋga, mbɨsɨmboe. Asu ai ho hoeireandane worɨ sapo horombo ranambe manɨŋgo-mayo ra nindou ai yɨhoarɨyo dɨboadore hɨnɨŋgɨmareandɨ. \v 45 Rananɨmbo asu ai ŋgo moaruwai nendɨ 7 bɨdɨfɨrɨ ranaheimbo fihɨndamündündürɨ haya ŋgei worɨ ranambe nɨmandeimboyei. Weaŋgurühɨdɨdɨ-mayo ranahambo ŋgasündɨhi hehi 7 bɨdɨfɨrɨ ranai ana moanɨ muŋguna moaruwai hamɨndanɨmbondeimboyei. Moaruwai nendɨ ranai nindou ranahandɨ fiambe nafɨndühümündi nɨmandei-anɨ anɨmbo asu nindou ranai muŋguna moaruwai hɨmbondu haya nɨmandümbui horombo rasafɨ mamaru yahurai nɨmarɨ-koate. Moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou hapondanambe anɨmboei aheimbo amboanɨ yahurai-anɨmbo tüküfendɨndürɨmboe,” mehu. \s1 Sisasɨndɨ hondɨ asu akohoandɨ mamɨ \r (Mak 3:31-35; Ruk 8:19-21) \p \v 46 Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo wataporɨmbo-randühɨ nüŋgu-ane asu ahandɨ hondɨ akohoandɨ ranɨ babɨdɨ ahambo-so tükümehindɨ. Ai hɨfɨnɨ tüküyahi nɨmboeimbo ahambo hoafɨmbo masei. \v 47 Ranɨyei asu nindou mamɨ ranambeahɨndɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, “Se ndühɨ hɨmboyafɨ, sɨhafɨ me ai amondɨ mamɨ babɨdɨmbo hɨfɨnɨ anɨmboei ra ai sedɨbo wataporɨmbo seimboanei,” mehundo. \v 48 Ŋga Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Dɨde wandɨ me rana? Dɨdemo wandɨ akohoandɨ rana?” mehu. \v 49 Ranɨyu asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo warɨ nümbuirapurühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndühɨ hɨmboyei, ndananemo wandɨ me, wandɨ akohoandɨyomo! \v 50 Nindou düdi ai wandɨ Ape sünambe amaru ranai refembo hohoanɨmoayu ranɨ-süŋgu rawareandɨ ana, ai wandɨ rehane, wandɨ akɨdani, wandɨ meane,” mehu. \c 13 \s1 Nindou sesɨ ahurɨ nümbürambe bubuarandɨ hoafɨ \r (Mak 4:1-9; Ruk 8:4-8) \p \v 1 Moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai worɨ ra hɨnɨŋgɨre haya kurɨhoe-mayo ranɨ hɨmborɨkɨmɨ hu mamaru. \v 2 Nindou afɨndɨ ahambo wakɨmarɨhorɨ ranai afɨndɨwambo fondɨ tɨre koamarandamboyu Sisas ai botambe kefuai nɨmaru ane asu nindou afɨndɨ ranai gudihɨ hoekɨmɨ burɨmayei. \v 3 Ranɨyu asu ai afɨndɨ kafoefe hoafɨ ranambo aheimbo hoafɨmayu. Ranɨyu ai aheimbo yare hoafɨyuhü yahuya, “Nindou mamɨ ai mamɨmbo sesɨ ahurɨ bubumbo ahandɨ nümbürɨna mahu. \v 4 Ai hu sesɨ ahurɨ ra buburandane bɨdɨfɨrɨ ai nafɨnɨ pütapɨmayoa ndu ai tüküyahi fufumarɨhüsi. \v 5 Bɨdɨfɨrɨ hɨfɨ akɨdou yaŋgɨrɨ nɨŋgo-ambe nɨmoei yahafɨ safambe pütapɨyo. Hɨfɨ ranai ragu hanɨ-koate nɨŋgo-ambe. Hɨfɨ ranai ragu han-koate-wambo sesɨ ahurɨ ranai nɨmai tütükɨmayo. \v 6 Asu hüfɨhamɨndɨ ai peyowohüyo ranambo ahurɨ hapoadümbo maforo ranahambo sore-soremarandɨ. Sapo ahasɨharɨ ai ragu hɨfambe hanɨ hanɨ ra-koateyo hayambo-wambo ranɨyo asu ai muŋgu yapatɨparɨmayo. \v 7 Asu bɨdɨfɨrɨ ahurɨ ranai tɨhoarɨ-tɨhoarümbɨ wofambe pütapɨyo haya, asu tɨhoarɨ ranambo gabudandühɨ moaruwaimbo-mareanda hɨsɨ-koatemayo. \v 8 Asu ahurɨ bɨdɨfɨrɨ ai hɨfɨ aboedambe safɨ pütapɨyowohü ai aboedɨ hɨsɨmayo. Nɨmɨndɨ mamɨ ranahandambo bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨyo, bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨyo, asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨyo marandɨ,” mehu. \v 9 Sisas ai hoafɨ moendɨfembo yahumbo hoafɨyuhü yahuya, “Hɨmboambeimbɨndeihɨ ana, hɨmborɨmbeyei-amboane” mehundürɨ. \s1 Sisas ai nüŋgure hohoanɨmoyuhüyu kafoefe hoafɨnambo wataporɨmbora marandɨ \r (Mak 4:10-12; Ruk 8:9-10) \p \v 10 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai Sisas sowana sɨfomo ahambo düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboyafɨ se nindou ranaheimbo wataporɨmborarühɨ kafoefe hoafɨmefɨndüra?” mehomondo-amboyu. \v 11 Asu sɨmborɨ Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahandɨ hoafɨ dɨbo eŋgoro ahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo sɨhamumboyo masayo, ŋga asu nindou ranaheimbo moai sayo. \v 12 Nindou düdi ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ asɨhendɨ ana, asu God ai ahambo bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ranɨwamɨ dagadombui. Rananɨmbo asu ai ranɨ-moatükunɨ ndearɨndümbui. Ŋga asu nindou düdi ai ranɨ-koateayu ana God ai nɨne-moatükunɨ sapo akɨdou masɨhendɨ ra muŋgu hɨhɨnde ndemündümbui. \v 13 Ranɨmboane asu ro aheimbo kafoefe hoafɨnambo wataporɨmbo-marɨhandürɨ. \q1 Sapo nindou ranai hoeirɨhindühaneisɨ, \q2 ŋga asu ai ŋgɨrɨ ndondɨhi hoeindɨhindɨ. \q1 Ai hɨmborɨyeihaneisɨ, \q2 ŋga asu ai ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨmboyo hoafayo ranahambo ndondɨhi hɨmborɨndei fɨfɨrɨndɨhindɨ. \m \v 14 Nindou ranaheimboyo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Aisaia hoafɨmayu hoafɨ ra hapoana anɨhondü tükümefeyo. Hoafɨ ranai yare hoafɨyowohü yahoya, \q1 ‘Se hoafɨ ranahambo afɨndɨmbo hɨmborɨndeimboyei, \q2 ŋga asu se ŋgɨrɨ fɨfɨrɨndɨhindɨ. \q1 Se afɨndɨmbo hɨmboapondeimboyei, \q2 ŋga ŋgɨrɨ hoeindɨhindɨ. \q1 \v 15 Sapo nindou ranai ahei hohoanɨmo ra tapɨhamɨyondürɨ, \q2 asu ai ahei hɨmboambe ra güre papɨreandürɨ \q2 asu ahei hɨmboarɨ ra tütümondeandürɨ hayambo wambo. \q1 Ŋga asu refe-koatembeyei-mbonana ahei hɨmboarɨnambo hoeirɨhi, \q2 ahei hɨmboambenambo hɨmborɨyeihɨ hohoanɨmo ra fɨfɨrɨhi mburɨhümbo \q2 asu wambo sowana sɨneihɨ ro dɨdɨboado-rɨheandüranɨ aboedɨyei,’ \rq Aisaia 6:9-10\rq* \m mehu. \v 16 Ŋga asu moanɨ seana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmo. Sɨhamundɨ hɨmboarɨ ranai ana hoeireandühɨ türüfoareandühane. Asu sɨhamundɨ hɨmboambe ranai-amboanɨ nɨnɨ hoafɨyo ranahambo hɨmborɨyowohü fɨfɨreandühane. \v 17 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ. Horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou afɨndɨ asu mbumundɨ nindou afɨndɨ ai nɨne-moatükunɨ se hoeiarundɨ ranahambo hoeifembo masei, ŋga asu ai moai hoeirɨhindɨ. Asu se nɨne-moatükunɨ hoafɨ hɨmborayei ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbo masei, ŋga asu ai moai hɨmborɨyei.” \s1 Sisas ai sesɨ ahurɨ ranahandɨ kafoefe hoafɨ nɨmɨndɨ türüfoare hoafɨmayu \r (Mak 4:13-20; Ruk 8:11-15) \p \v 18 “Se ndühɨ hɨmborɨndei. Nindou sesɨ ahurɨ bubumarandɨ kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra türüboadɨhindɨ. \v 19 Nindou sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi asu ndofe türüfoefe-koateayei nindou ranana sapo sesɨ ahurɨ nafɨnɨ pütapɨmayo nahurai-ane. Nɨne-moatükunɨ ahei ŋgusüfoambe sesɨ ahurɨ nou bubumayo ra moaruwai nendɨ-mayu Satan ranai tüküfi kosamündühani. \v 20 Sapo sesɨ ahurɨ nɨmoeiwamɨ pütapɨmayo ranana nindou sapo hoafɨ hɨmborɨyu sɨmboanɨ ai nɨmai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyuhü masemündu nahurai-ane. \v 21 Ŋga ai ahurɨ ahasɨharɨ-koate nahurai hoafɨ ranai moai ahandɨ ŋgusüfoambe ŋgɨnɨndɨ nɨmarondowohü ai moai gedambo ŋgɨnɨndɨ nüŋgu. Ranɨmboane nindou ranai afɨndɨ hohoanɨmoyo asu papɨ hoafɨyo ranai Aboedɨ Hoafɨ ra süŋgufembo tükündɨfendoanɨ asu ai ahandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ra nɨmai hɨnɨŋgɨmareandɨ. \v 22 Sesɨ ahurɨ tɨhoarɨ tɨhoarɨyoweimbɨ wofambe pütapɨmayo ranana, sapo nindou ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya mɨtanaramündu nahurai-ani. Hɨfɨnɨndɨ moatükunɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyuhü asu napo afɨndɨ sɨhefembo ranahambo ŋgusüfo pareandühɨ ranɨ-moatükunɨ ranai Godɨndɨ hoafɨ ranahambo gabudɨmareandɨ, asu ahurɨ ranai ŋgɨrɨ hɨsɨndo. \v 23 Ŋga asu sesɨ ahurɨ hɨfɨ aboedambe bubumayoa aboedɨ tükümefeyo ranana, sapo nindou düdi ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya asu ai hoafɨ ranahambo fɨfɨreandühɨ tümafoareandɨ nahurai-ane. Ranɨyo ai hɨsɨ aboedɨ hɨsɨmayo. Bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨmayo, bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨmayo asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨmayo,” mehu. \p \v 24 Sisas ai aheimbo ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana nindou ai aboedɨ sesɨ ahurɨ ahandɨ nümbürambe bubuarandɨ nahurai-ane. \v 25 Mamɨmbo nɨmbokoanɨ muŋguambo nindou ai apusɨyei-ane, hürütümbɨ nindou moaruwai ranai tüküfi wohɨ ahurɨ ra nindou sapo wit ahurɨ bubumarandɨ ranambe bubura hɨnɨŋgɨre haya ndamefiyu. \v 26 Wit maŋgɨrɨ ranai tütükɨyowohüyo asu hɨsɨ ranai ndeara tüküfe-tüküfe marandɨ. Ranɨyo asu ranɨ mbusümo wohɨ ahurɨ amboanɨ tükümefeyo. \v 27 Nümbürɨ aharambürɨ-mayu ranahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ-memo ranai nindou ahambo-so tüküyafu hoafɨyomondühɨya, ‘Nindou adükarɨ, se sapo sesɨ ahurɨ ra moaruwaiyopoanɨ, ŋga aboedɨyo sɨhafɨ nümbürambe bubumarandɨsɨ. Asu dagüda wohɨ ra tüküfemboyo furayo rana?’ mehomondamboyu. \v 28 Asu nindoumayu ranai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhüya, ‘Nindou hürütümbɨ ai dɨbo tüküfi wohɨ ahurɨ ra bubumarandane furayo,’ mehu-amboemo. Asu ai sɨmborɨ ahambo düdurüwurühɨ yahomoya, ‘Ro wohɨ ra ho wohɨrɨhefembo se hohoanɨmoyafai?’ mehomondamboyu. \v 29 Asu sɨmborɨ ai ahamumbo hoafɨyuhüya, ‘Yowanɨ refepoanɨ! Se wohɨ dɨgoundühɨ wit maŋgɨrɨ ra wohɨ bɨtapɨndu fɨrɨbadɨgoumboemo, ŋga ambe. \v 30 Wohɨ ranai moanɨ rande wit bɨtapɨnde mamɨ tütükɨndo ŋgombo asu sesɨ ra yimuŋgurɨyɨmɨnd-ambe fɨrɨbadhefemboane. Ra-sɨmboanɨ ro nindou yimuŋgurɨndümo-rundeimbɨ ranahamumbo wohɨ ra boatei wohɨ dɨgau mbundu hüputüpundu haiambe fufusɨndundühɨ, asu moanɨ wit safɨ ranɨ yaŋgɨrɨ gururɨndu wandɨ sesɨ sɨhefe worambe kurɨndundɨ mbɨsamboyahɨ!’ mehupurɨ,” mehu. \s1 Sisas ai hoarɨ akɨdouhündɨ adükarɨ tüküfembo kafoefe hoafɨ hoafɨmayu \r (Mak 4:30-32; Ruk 13:18-19) \p \v 31 Sisas ai ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨmayundürɨ. Ai yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nindou ai mastet hoarɨ hambomo nahurai ra semündü haya ahandɨ nümbürambe hɨfɨ karirühani. \v 32 Hoarɨ ra ai moanɨ moaruwai akɨdou tɨkaimboanisɨ, ŋga asu ai hɨfambeahɨndɨ tüküfe nɨmoamo ahafo ranana moanɨ ŋgasündeandeimbɨ moatükunɨ ane, asu muŋguambo ndu ranai tükündahi nɨmɨ düdüdü ranɨwamɨ ŋgerɨ ahei ŋgerambo-ndühümboyei,” mehu. \s1 Sisas ai mamɨ moatükunɨ ahandɨ ndürɨ yis ranahambo süŋgunambore haya kafoere hoafɨmayu \r (Ruk 13:20-21) \p \v 33 Sisas ai kafoefe hoafɨ ŋgorü hoafɨmayu. Ai hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nɨmorehɨ ai bret mandɨfembo yahombo ana, ai sapo fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ, ahandɨ ndürɨ yis, ra akɨdou yaŋgɨrɨ praua adükarɨ ranambe bubufoare haya fande yamunderandanɨ muŋguambo praua ranai nɨmoamo fufudɨgoyo hafohane.” \s1 Sisas ai kafoefe hoafɨnambo hoafɨmayu ranahandɨ nɨmɨndɨ \r (Mak 4:33-34) \p \v 34 Sisas ai kafoefe hoafɨnambo muŋguambo moatükunɨ ranahambo nindou afɨndɨ ranaheimbo hoafɨmayundürɨ. Ŋga asu ai ŋgɨrɨ nɨne-hoafɨ aheimbo hoafombo mbüsümbo ra kafoefe hoafɨnambo hoafɨ-koate hoafɨndundürɨ, ŋga wanɨ. \v 35 Horombo, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ai hoafɨmayu ranɨ sɨmogodühɨ yahurai tüküfemboyu Sisas ai yare kafoare hoafɨmayu ra. Sapo nindou ranai yare hoafɨyuhü yahuya, \q1 ‘Ro aheimbo wataporɨmboarɨhandürɨ ana, kafoefe hoafɨnambo wataporɨndamboyahɨ. \q1 Ro muŋgu moatükunɨ dɨbo eŋgoro hɨfɨ asu \q1 muŋgu moatükunɨ nafɨ-koateyo-ambe ho hombo hapondanambe fɨfɨrɨfe-koatemayo \q2 ra aheimbo hoafɨndaharümboyahɨ,’ \rq Buk Song 78:2\rq* \m mehu. \s1 Sisas ai wohɨmbo kafoefe hoafɨmayu ranahambo türüfoare hoafɨmayu \p \v 36 Ranɨyu Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo ranühɨ yare hɨnɨŋgɨrearü haya worambe kefuai mahüfu. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo-so kefoau hɨfomo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo nümbürambe wohɨ tükümefeyo ranahandɨ kafoefe hoafɨ nɨmɨndɨ ranahambo türüfoaro hoafɨyafɨmunɨ,” mehomondamboyu. \v 37 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou düdi ai sapo sesɨ ahurɨ aboedɨ nümbürambe bubumarandɨ ranana Nindou Hondü ranani. \v 38 Ŋga asu nümbürɨ ana hɨfɨ ndanane. Ahurɨ aboedɨ ranana nindou sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe anɨboadei ranane. Ŋga asu wohɨ moaruwai ranana nindou sapo Satanɨndayei ranane. \v 39 Ŋga asu hürütümbɨ nindou wohɨ ahurɨ bubumarandɨ ranana Satan-ani. Asu yimuŋgurɨ yɨmɨndɨmbo si ranana hɨfɨ ndanai muŋgumbo si-ane. Ŋga asu yimuŋgurɨndümo-rundeimbɨ nindou ranana Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ rananemo. \v 40 Sapo ai wohɨ ra fɨru hüputüpuru haiambe fufusarundɨ yahurai-anɨmbo hɨfɨ nda muŋguyo-ambe nindoumbo tükündɨfemboe. \v 41 Rananɨmbo Nindou Hondü ranai ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ koandɨhepurümbui. Asu ai muŋgu moatükunɨ nindouyei anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo moaruwaimbo-reandürɨ arandɨ asu nindou bɨdɨfɨrɨ moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ rananei aheimbo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ-ambeahɨndɨ fufundündɨmo raguanambo-ndundürɨmboemo. \v 42 Rananɨmbo aheimbo hai hüfɨ afɨndɨ ranambe pinduwuranɨ ranühɨ ai ahei yahafɨ hɨtɨhündühɨ hasɨheindeimboyei. \v 43 Rananɨmbo asu Godɨndɨ nindou mbumundɨ-mayei ranai ahei Ape ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe hüfɨhamɨndɨ nou si boakɨboadɨhimboyei. Se hɨmboambembündeihɨ ana, hɨmborɨndei. \v 44 God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Nindou ai ŋgɨnɨndɨ napo dɨbo hɨfambe samboeroa hoeireandühɨ ana, asu ai dɨbo yare gabude sɨhendüh-ani. Ranani asu ai ranɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨfi haya asu hu muŋgu moatükunɨ ai masɨhendɨ ra nindou ŋgorümbo fufusendühɨ ranɨhündɨ kakɨ semündü haya asu ai hɨhɨrɨfi hu ŋgɨnɨndɨ napo yaŋgoroweimbɨ hɨfɨ ra pemɨmayu.” \s1 Sisas ai boagɨrɨyafe kakɨ finambore hoafɨmayu \p \v 45 “Asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndahurai ane. Nindou ai moanɨ ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ boagɨrɨ kakɨ nahurai ranahambo kokora randühani. \v 46 Asu ai ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ aboedɨ hamɨndɨ hoeireandühɨ anɨmbo asu ai hu muŋgu moatükunɨ ai masɨhendɨ ra nindou ŋgorümbo fufusendühɨ ranɨhündɨ kakɨ semündü haya asu kakɨ ra pemɨmayu.” \s1 Sisas ai andürɨmbo süŋgure haya kafoare hoafɨmayu \p \v 47 “Asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndahurai-ane. Nindou bɨdɨfɨrɨ kinɨ wowarɨyomo-rundeimbɨ ai ahamundɨ andürɨ ranambo hɨmonɨ safoarundühɨ mamɨkarambo kinɨ gümarüwurɨ. \v 48 Asu andürɨ ranai kinɨ ranambo tüküfeyo-anɨ ane ai gudianɨ hüründümo sɨhoemo houmbo kinɨ ra yɨboboarundɨ. Rananemo asu ai nɨmarɨmombo kinɨ aboedɨ aboedɨ ra wambürambe wambürɨhɨrundühɨ asu moaruwai moaruwai moanɨ yaŋgorombo ra ragu moenda pütiyefu arundɨ. \v 49 Hɨfɨ nda bɨdɨfɨranɨ si ranɨ-sɨmboanɨ moanɨ yahurai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe. Rananɨmbo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai nindou moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ ranaheimbo gugundüwurü mamɨnɨndüwurümboemo aboedɨ-mayei ranambeahɨndɨ. \v 50 Rananɨmbo aheimbo hai hüfɨ afɨndɨ ranambe pinduwuranɨ ai ahei yahafɨ hɨtɨhündühɨ hasɨheindeimboyei.” \s1 Sɨmborɨ yamundɨfe hoafɨ asu wamɨndafɨ yamundɨfe hoafɨ \p \v 51 Sisas ai ahamumbo düdufipurühɨ yahuya, “Se ndanɨ-moatükunɨ ranahambo fɨfɨru türüfoarundai?” mehuamboemo. Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yɨnɨ, ro fɨfɨrɨhumboanefɨ,” mehomondamboyu. \v 52 Asu asükaiyu ahamumbo yahuya, “Ranɨ-mboane asu muŋguambo nindou ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-memo ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo ndoru fɨfɨrarundɨ ranai worɨ aharambürɨ nahurai anemo. Ai kefuai hüfu ahandɨ napo worɨ-mayo ranambeahɨndɨ sɨmborɨ napo asu wamɨndafɨ napo fufuaramündu nahurai anemo.” \s1 Nasaretɨhündɨ ai Sisasɨmbo yɨboarukomarɨhorɨ \r (Mak 6:1-6; Ruk 4:16-30) \p \v 53 Sisas ai ranɨ kafoefe hoafɨ ra hoafɨyu moendɨre haya, ranühɨnda botɨfi haya ahandɨ ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi mahafu. \v 54 Ai hafu ahei rotu worɨ ranambe hoafɨ yamundɨ-mareandüra nindou ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmayei ranai ranɨmbo mahepünehindɨ. Ai düduyahindühɨ seiya, “Ai dagüdamboe fɨfɨrɨfe ra yahurai masemündu-a? Asu ahandɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ranambo-ana? \v 55 Nindou nda dadɨ nɨmorɨyua? Ai awi nindou worɨmbora randeimbɨndɨ nɨmorɨmbeyu? Asu awi Maria ana ahandɨ hondɨmbai? Awi Sems, Sosep, Saimon, Sudas ra ahandɨ akohoandɨmbemo? \v 56 Awi ahandɨ muŋguambo rehɨhoandɨ ranai ndanühɨ nɨmboeiai? Asu ai dagüdamboe muŋguambo ranɨ-moatükunɨ ra masemündu rana?” rarɨhi hoafɨmayei. \v 57 Ranɨyei asu ai Sisas ahambo yɨboaruko-marɨhorɨ. Ranɨyu asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo muŋguambo nindou ai ahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyeihɨ nindou adükar-ani sahündo arɨhündɨ, ŋga asu ahandɨ ŋgoafɨhündɨ ai ana wanɨ,” mehu. \v 58 Nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ ai anɨhondümbofe hohoanɨmo-koatemayei-amboyu asu ai moai ranühɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ afɨndɨ ahei hɨmboahü rareandɨ. \c 14 \s1 Son nindou hundürürarandeimbɨmayu ranai yɨfɨmayu hoafɨ \r (Mak 6:14-29; Ruk 9:7-9) \p \v 1 Ranɨ-sɨmboanɨ Gariri hɨfɨ hɨfandɨra-randeimbɨ nindou ahandɨ ndürɨ Herot ranai Sisas nɨne-moatükunɨ ratüpurɨmayu ranɨ hoafɨ hɨmborɨmayu. \v 2 Ranɨyu asu ai ahandɨ hoarehɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ai ana sapo Son nindou hundürüra-randeimbɨmayu ranai ana yɨfɨhündɨ botɨfimboani. Ranɨmbo ani anasɨ ai ranɨ ŋgɨnɨndɨ ra semündü haya ranambo hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rawareandɨ,” mehupurɨ. \v 3 Nɨmboe sapo Horombo Herot ai Sonɨmbo karabusɨfimbo hoafɨmayu. Ranɨyomo Son ahambo mburundümo hɨputüpurɨhauwurɨ mburu karabusambe hɨnɨŋgɨmarüwurɨ. Sapo Herot ai ahandɨ akɨdɨ, ahandɨ ndürɨ Firip, ahandɨ nɨmorehɨ, ahandɨ ndürɨ Herodias, ra ndahamɨndɨ mehu. \v 4 Horombo Son ai Herotɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Herot, se nɨmorehɨ ra asowandɨfɨ ana, aboedɨyopoanɨ,” mehundo. \v 5 Ranɨyu asu ai Sonɨmbo hɨfokoandɨhinɨ yahu haya ramefiyu. Ŋga asu ai Sudambo yɨhɨmbomarandürɨ sapo ai Son ahamboyo Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbani sei hoafɨmayei. \v 6 Mamɨmbo Herotɨmbo hondɨ ai wakɨmarɨmɨndo si ranahambo hohoanɨmoyomondühɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai fandɨhi nɨmareimbo sesesɨmayei. Ranɨyo asu Herodiasɨndɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ ranai ahei haŋgɨfoanɨ moporɨyo wakɨmareandɨ. Ranɨyu asu Herot ai nɨmorehɨ moporɨmayo ranɨmbo siaomefiyu. \v 7 Ranɨyu asu ai hoafɨyuhü yahuya, “Ro sɨhambo nda dabareheandɨ se nɨnɨ-moatükunɨmboyafɨ wambo düduwefoandɨ ra ndahanɨnɨmboyahɨ!” mehundo. \v 8 Nɨmorehɨ nɨmorɨ ranai ahandɨ hondɨ hoafɨmayo süŋgu nɨŋgombo Herotɨmbo hoafɨyohü yahoya, “Moanɨ haponda hamɨndɨ ndühɨ Son hundürüra-randeimbɨmayu ranahandɨ mbɨro pretɨwamɨ nando ndawandɨ,” mehoamboyu. \v 9 Asu Herot ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya afɨndɨ hohoanɨmomayu. Ŋga asu sapo ai nɨmoamo ranɨfihɨ dükare dabarɨmefiyuwambo asu nindou afɨndɨ ai-babɨdɨmbo nɨmarei masahüsi ranɨmbo ai hoafɨyuhü yahuya, “Ahandɨ hohoanɨmo süŋgu-ndundɨ,” mehu. \v 10 Ranɨyu asu ai nindou ahandɨ hoarehɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo Sonɨndɨ mbɨro kɨkɨrɨhefimbo hoafɨmepura ai homo karabus-ambe-ahɨndɨ mbɨro kɨkɨmarɨhauwurɨ. \v 11 Ranɨyomo ai ahandɨ mbɨro ra pretɨ-mayo ranɨwamɨ nandu sowandümo hɨfomo nɨmorehɨ nɨmorɨ-mayo ranahambo masabudoa ahandɨ hondɨ sowana semɨndɨ maho. \v 12 Ranɨyomo asu Sonɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ranai homo ahandɨ fi nɨmoko sowaründümo homo hɨfɨkarɨwurɨ houmbo asu ai homo Sisasɨmbo hoafɨmemondo. \s1 Sisas ai 5,000 nindou sesɨ masagadürɨ \r (Mak 6:31-44; Ruk 9:10-17; Son 6:1-13) \p \v 13 Sisas ai Son ramefiyu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, ranɨhünda botambe farɨfi haya moanɨ aimbo nindou kɨkɨfoefe-koatereandɨ hɨfɨnɨ mahu. Nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisas ranɨnɨ mahu hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi asu ai ahei ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhi hehi moanɨ hɨfɨ nafɨ süŋgumarɨhorɨ hei. \v 14 Sisas ai botambeahɨndɨ kusɨfoendane asu nindou afɨndɨ ranai gudihɨ meŋgorowa hoeireandürühɨ aheimbo ŋgusüfo afɨndɨ hɨpoamborandürühɨ ahei aŋgünɨ ra aboedɨmarearü. \v 15 Mamɨ ranɨ nɨmbɨ hoafombo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai ahambo-so homo tüküyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Ndanana nindou koate-reandühane, ŋga ndeara hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndühane. Ŋga se nindou ranaheimbo koarɨhawandüranɨ anɨmbo ai ŋgoafɨna nɨmai ahei sesɨ kokofoefembo ndambeyahindɨ,” mehomondamboyu. \v 16 Asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ai ŋgɨrɨ botɨndahi hehi sesɨ kokombo ragu ŋgei. Ŋga seanɨmbo sɨhamundɨhoarɨ sesɨ ra ai sesɨmbo dabudürɨ!” mehuamboemo. \v 17 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Roana hondahüfeimbɨ (5) bret anemo asu kinɨ akɨdou yimbu-anafanɨ ranɨ yaŋgɨrane sahumɨndfɨmboayefɨ,” mehomondamboyu. \v 18 Asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Refe ana ndühɨ wambo sowana sesɨ ra sowandümo sɨfomo,” mehu. \v 19 Ranɨyu asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo wohɨwamɨ nɨmandei mehua mamarei. Ranɨyu asu ai mamɨ hondahüfimbɨ bretɨ-memo ranɨyomo asu kinɨ akɨdou yimbumefanɨ ranɨyafanɨ ra semündü haya sünambe hɨmboyu hafuhɨ Godɨmbo hɨhɨfɨmarürɨ. Refi mbura ai bretɨ-mayo ra hɨfɨtɨre ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo masagapura asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo yimbumarundürɨ. \v 20 Muŋguambo nindou ai sesɨ ra sahüsimbo ndeara nafɨmarɨhümündi. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai sesɨ moanɨ bode meŋgoro ra 12 wambürɨ tüküfimbɨ masowandümo. \v 21 Nɨmorehɨ, nɨmorɨ akɨdɨbou tapuife-koate nindowenihɨ yaŋgɨrɨ sesɨ ra masowasümo ranana ai 5,000 nahurai nindouyomo masowasümo. \s1 Sisas ai Gariri kurɨhoe haŋgɨfo süŋgu nɨmoamo pütapɨmayu hüfu \r (Mak 6:45-52; Son 6:16-21) \p \v 22 Ranɨyu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo botambe fandafu houmbo se-boatei Gariri kurɨhoe ranɨ goesürünɨ ŋgomo mehuamboyu asu ai nɨmorehɨ nindowenihɨmbo ahei worɨnambo koarɨhefendürɨmbo mehu. \v 23 Ai aheimbo koarɨhendürɨ haya hɨfɨ wafuwamɨ ahand-amboanɨ mahafu Godɨmbo dɨdɨbafɨfendombo. Ndeara nɨmbɨ ai akɨmɨyowohüyo asu Sisas ai moanɨ ahand-amboanɨ hamɨndɨ ranühɨ manüŋgu. \v 24 Asu ranɨ-sɨmboanɨ bot ai ndeara aŋgunɨ hoe mbusümondühɨ werɨ ra haŋgɨfoanɨ sɨfohɨyo asu hoe ranai fandɨhoayohü bot ranahambo semɨndɨ pire semɨndɨ pire randühɨ maho. \v 25 Ranɨyu asu Sisas ai si hoafombo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranhamumbo-so hoe haŋgɨfo süŋgu pütapɨyu hüfu tükümefiyu. \v 26 Asu ai ahambo hoeirüwura hoe haŋgɨfo süŋgu pütapɨmayu hüfuwa hɨhamɨndarɨyomondühɨ yɨhɨmboyondühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ranana yifiafane,” mehomo. Ranɨyomo ai yɨhɨmbombo hɨsɨheimemo. \v 27 Asu Sisas ai mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe hoafɨ karɨhoeihɨ yahuya, “Se ŋgɨnɨndɨ nɨŋgomo, roanahɨ nda, ŋga se yɨhɨmbondɨmboemo!” mehupuramboemo. \v 28 Ranɨyu asu Pita ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Adükarɨ, anɨhondü sendafühɨ ana, wambo hoafɨyafɨndɨra ro sɨhambo sowana hoe haŋgɨfo süŋgu pütapɨnda dügɨ,” mehundo-amboyu. \v 29 Asu Sisas ai Pitambo hoafɨyundowohü yahuya, “Se mborai sühüfɨ,” mehundo-amboyu. Ranɨyu asu ai botambeahɨndɨ tüküfi haya Sisas sowana hoe haŋgɨfo süŋgu mahüfu. \v 30 Ŋga asu ai werɨ ra hoeireandanɨ mayowamboyu ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨmayoa yɨhɨmboyuhü ndeara hɨmonɨ tɨporɨkomefiyu hanu. Ranɨyu asu ai heiyuhü hoafɨyuhü yahuya, “Adükarɨ, se wambo aboeda farɨhawandɨrɨ!” mehundo-amboyu. \v 31 Ranɨyu asu Sisas ai nɨmai mamɨharɨ warɨfi hu kɨkɨhɨrümündühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Sɨhafɨ anɨhondümbofe ra akɨdou ane. Se nɨmboe hohoanɨmo yimbumbomarowanda?” mehundo. \v 32 Asu ai yɨbobo botambe kefoeneandühɨmboyo asu werɨ ai afurɨmareandɨ. \v 33 Ranɨyomo asu nindou botambe mamarɨmo ranai Sisasɨmbo Adükarɨ hondani yahomo hohoanɨmoyomondühɨ yahomoya, “Awi seana moanɨ Godɨndɨ Nɨmorɨ hond-anafɨ!” mehomondo. \s1 Sisas nindou afɨndɨ Genesaret hɨfɨhündɨ aŋgünɨ aboedɨmareandürɨ \r (Mak 6:53-56) \p \v 34 Ai botambe kurɨhoe ra barɨhoemo hou homo Genesaret hɨfambe tükümefundɨ. \v 35 Ranɨyei asu nindou ranɨ hɨfɨhündɨ ai Sisasɨmbo fɨfɨrɨmarɨhorɨ. Ranɨyei asu nindou ranɨhündambo-mayei ranai ŋgoafɨ daburɨ wakɨmareandɨ ranaheimbo Sisas tüküfimboani hoafɨ ra hoafühɨmarɨhündɨ. Ranɨyei asu nindou ranai aŋgünümboyeimbɨ ranaheimbo fufurühümündi-hündürɨ mafandɨhindɨ Sisas sowana. \v 36 Ranɨyei asu nindou aŋgünümbɨyeimbɨ ai moanɨ Sisasɨndɨ hoearɨ ranahambo sündɨfimbo hoafɨmehündo habodei. Ranɨyo asu ai ranɨ hoearɨ ahandɨ ra sündɨhindühɨ ahei aŋgünɨ ra muŋguambo aboedɨmehindɨ. \c 15 \s1 God ai amoao mamɨyei ahɨnümbɨ hohoanɨmo hɨfɨnambomareandɨ \r (Mak 7:1-13) \p \v 1 Ranɨyo asu Farisi nindouyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu rundeimbɨyomo ranai Serusarem ŋgoafɨhündɨ botɨyafu houmbo sɨnɨmo Sisasɨmbo-so tüküyafu hoafɨyomondühɨ yahomoya, \v 2 “Asu nɨmboe sɨhafɨ süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ ranai horombo yɨhoefɨ amoao mamɨ ai ahamundɨ hohoanɨmo yamunde sɨhai mamaro ra süŋgufe-koateayomoa? Aiana moai ndoru koadürü refe-arandɨ süŋgu ahamundɨ warɨ ra popoairɨhoemo mburu sesɨ ra sowasümo rundɨ,” mehomondamboyu. \v 3 Asu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Asu se nɨmboe God ai hoafɨyumbɨ hoafɨ ra ndofe süŋgufe-koate moanɨ sɨhamundɨ yamundɨfe hohoanɨmo ranɨ-süŋgu yaŋgɨrɨ süŋguaru homoa? \v 4 Sapo God ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Se sɨhafɨ meapembo ahɨnɨndafühɨ fandɨhawapɨrɨ ndandɨ.’ Asu ‘Nindou düdi ai ahandɨ hondafɨndambo hoafɨ moaruwai hoafɨnduanɨ ana, nindou ranahambo hɨfokoefimboane,’ mehu. \v 5-6 Ŋga asu se hoafɨyomo rundühɨ yahomoya, ‘Nindou mamɨ ai kakɨ napo moatükunɨ hondafɨndɨ ahafembo farɨhefepɨrɨmbo asɨhendɨ ana, ai ahafembo hoafɨnduhɨ anɨmboya, Ranɨ-moatükunɨ ranana ro Godɨmbo masɨheheandane ehu ana, asu ai ahandɨ hondafɨndambo ranɨnambo ŋgɨrɨ fandɨhepɨrɨ,’ yahomo arund. Ranɨ hohoanɨmo süŋgu ana, asu se Godɨndɨ hoafɨ ra mbahɨrɨhaundühɨ moanɨ sɨhamundɨ yamundɨfe hohoanɨmo ranɨ-süŋgu yaŋgɨrɨ süŋguru homondühanemo. \v 7 Awi seana nindou yimbu yafambeimbanemo! Aisaia ai anɨhondümboyu sɨhamumbo horombo hoafɨyuhü yahuya, \q1 \v 8 ‘God ai yahuya, “Nindou ranai wambo yafambe ranambo Adükarani aseindɨrɨ, \q2 ŋga asu ŋgusüfoambe ana moai wamboso akɨmɨyo, ŋga aŋgunanendürɨ. \q1 \v 9 Ai nindou-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo bokarɨhehindühɨ yaŋgɨrɨ hoafɨyeihüya, ‘Ndanana Godɨndɨ hoafane,’ masei. \q2 Ranɨnambo ai wambo ndürɨ adükarümbani, mbɨsahündɨrɨmboyei,” ’” mehu. \rq Aisaia 29:13\rq* \s1 Nɨnemoatükunɨ nindoumbo rareanda nindou ai moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ \r (Mak 7:14-23) \p \v 10 Ranɨyu asu Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo mborai yahundürɨ haya hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se hoafɨ ndanahambo hɨmborɨndei hehi fɨfɨrɨndɨhindɨ. \v 11 Nɨne-moatükunɨ nindou ranahandɨ yahamo ahano ranaiyopoanɨ nindou ranahambo rareranɨ ai moaruwai hohoanɨmombɨ nindouayu Godɨndɨ hɨmboahü. Ŋga nɨne-moatükunɨ ahandɨ yahamo nafɨpoedɨ tükefeyo ranane rareranɨ ai moaruwai hohoanɨmombɨ nindouayu Godɨndɨ hɨmboahü,” mehundürɨ. \v 12 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo-so homo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Awi se moai fɨfɨrowandɨyo, Farisi ai se ranɨ hoafɨ hoafɨmayafɨ ranɨmbo hɨmborɨyomo houmbo ahamumbo ŋgusüfoambe moaruwaiarapurɨ rana?” mehomondamboyu. \v 13 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Muŋguambo maŋgɨrɨ wandɨ Ape sünambe amaru ai hɨfɨfe-koatemayu ranana fɨrɨbadɨ hefemboane. Farisi ai nindou yahurai anemo. \v 14 Se ahamumbo hohoanɨmoyopurɨpoanɨ. Nindou ranai ana hɨmboatɨharɨ nindou anemosɨ, ŋga hɨmboatɨharɨ bodɨmondambo nafɨ nafuimbo yahomombo-anemo. Ŋga asu hɨmboatɨharɨ ŋgorü ai hɨmboatɨharɨ ŋgorümbo nafɨ nafuiarürɨ ana, yɨbobo hoeapoarambe pɨndamboyafanɨ.” \v 15 Ŋga asu Pita ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Awi se yɨhoefɨmbo ranɨ kafoefe hoafɨ ra fɨfɨro hoafɨyafɨmunɨ,” mehuamboyu. \v 16 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se-amboanɨ ranɨ-moatükunɨ ranahambo awi fɨfɨrɨfe-koateyomoa? \v 17 Muŋgu moatükunɨ yahamo nafɨ ahano ana, asu ranɨ moatükunɨ ranai hanɨ bodoambe tüküfeyoanɨ ahandɨ fi ranambe hasɨfi tüküfihane. Se ra moai fɨfɨrundɨ-yo? \v 18 Ŋga asu nɨne-moatükunɨ ŋgusüfoambeahɨndɨ hohoanɨmoyo haya yahamo nafɨ tükefeyo ranane ai nindou ranahambo rareranɨ asu ai moaruwai hohoanɨmombɨ nindouayu Godɨndɨ hɨmboahü. \v 19 Nindou ranahandɨ ŋgusüfoambeahɨndɨ nɨne-moatükunɨ hohoanɨmo tükefeyo ranana, sapo nindou ŋgorümbo hɨfokoefe hohoanɨmo, nɨmorehɨ sɨsɨhɨmo, nindowenihɨ bɨrabɨreimbɨ hohoanɨmo, hümbuhünɨ hohoanɨmo, tɨkai hoafɨ, asu bodɨmondambo moaruwaimbofe hoafɨ ranane. \v 20 Ranɨ-moatükunɨ ranane nindoumbo rareranɨ asu ai Godɨndɨ hɨmboahü moaruwaimboarerɨ. Ŋga asu nindou ai warɨ popoai hefe-koate asesu ana, ranɨ-moatükunɨ ranai ŋgɨrɨ nindou ahambo randeandanɨ nindou ai moaruwai hohoanɨmombɨ nüŋgu, ŋga wanɨ,” mehu. \s1 Nimorehɨ mamɨ ai Sisasɨmbo anɨhondümbomarerɨ \r (Mak 7:24-30) \p \v 21 Sisas ai ranühɨnda botɨfi haya Tair Saidon ŋgoafɨ anambafe hɨfɨ ranɨkɨmɨ mahüfu. \v 22 Nɨmorehɨ mamɨ Kenanɨhündɨ ai ranɨ hɨfɨhü nɨmarɨ hayamboyo Sisas sowana sɨnɨ puküna hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ, Defitɨndɨ Ahuirɨ, se wambo hɨpoamborowandɨrɨ. Wandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨndɨ fiambe moaruwai nendɨ ranai nɨmarɨndo hayamboane asu ahambo fi ra moaruwai mamɨkararandɨ,” mehondo. \v 23 Ŋga asu Sisas ai nɨmorehɨ ranahambo moai hoafɨ akɨdou-amboanɨ kareandɨ. Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondo hoaŋgomondühɨ yahomoya, “Se nɨmorehɨ ranahambo koarɨhawanda mbɨho! Ai sɨhefɨmbo süŋgu süŋguramunɨ hoaŋgohane ranɨ-moatükunɨ ranahambo hɨmboso papara hoaŋgo,” mehomondamboyu. \v 24 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ai wambo Israer nindou sipsip nahurai ranaheimbo sowanamboyu yaŋgɨrɨyu farɨhefendürɨmbo koamarɨhendɨrɨ.” \v 25 Ŋga asu nɨmorehɨ-mayo ranai sɨnɨ Sisasɨndɨ yirɨkɨmɨ peyo nɨmarɨ hoafɨyowohü yahoya, “Adükarɨ, awi se wambo farɨhawandɨrɨ,” meho. \v 26 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyuhü yahuya, “Awi nɨmorɨ akɨdɨbou-yafe-mayo sesɨ ra semɨndɨ hefe yaforɨmbo pife ana, aboedɨ hamɨndɨyopoanɨ,” mehu. \v 27 Asu nɨmorehɨ ranai hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ, ranana anɨhondanesɨ. Ŋga asu yaforɨ ranai-amboanɨ sesɨ fu ra fondɨ wamɨnɨndɨ ahandɨ afɨndandɨ-mayo ra peyoanɨ sesowohane,” mehoamboyu. \v 28 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Nɨmorehɨ, sɨhafɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ra adükarɨ hamɨndane. Nɨne-moatükunɨ ro sɨhambo refembo se hohoanɨmoayafɨ ranana sɨhambo randɨheanɨnɨmboyahɨ,” mehundo. Ranɨyo hoafɨ nɨŋgoambe ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ-mayo ranai aboedɨmayo. \s1 Sisas ai nindou afɨndɨ aboedɨmarearü \p \v 29 Ranɨyu asu Sisas ai ranɨhünda botɨfi haya Gariri kurɨhoe-mayo ranɨkɨmɨ mahu. Ai hu haya hɨfɨ wafu-mayo ranɨwamɨ farɨfi hafu mamaru. \v 30 Ranɨyei nindou afɨndɨ hamɨndɨ ranai nindou tɨŋarɨ moaruwaimbɨ, hɨmboatɨharɨ, nɨmarɨ tɨtɨrɨnambo yaŋgɨrɨ hahabudimbɨ, hoafɨ-koate, asu bɨdɨfɨrɨ amurɨ mamɨkarambo aŋgünümbɨ ra muŋgu aheimbo sahümündihündürɨ Sisas sowana mahei. Ai hei Sisasɨndɨ yirɨkɨmɨ hɨnɨŋgɨmarɨhindüramboyu asu ai aheimbo aboedɨmarearü. \v 31 Asu nindou afɨndɨ hamɨndɨ ranai mahepünɨmehindɨ hoafɨ-koatemayei ranai wataporɨyei, nɨmarɨ yaŋgɨrɨ nɨmareimbɨ ai aboedɨyei, tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ai hahabodei, hɨmboatɨharɨ ai hɨmboarɨyei raraomarɨhünda horɨhi hehi. Ranɨyei asu ai Israerɨyei God ranahambo Adükarani sei hoafɨmehündo. \s1 Sisas ai 4,000 nindoumbo sesɨ masagadürɨ \r (Mak 8:1-10) \p \v 32 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo mborai yahupurɨ hürühepurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro nindou ndanaheimbo hɨpoamboarɨharü sapo ai ndanühɨ ro babɨdɨ ŋgɨmɨ si nɨmareimbo asu sesɨ-koatemayei-ambo ai sesɨmbomayo ra. Ro aheimbo sesɨ segodürɨ-koate koarɨhefendürɨmbo ana moeisahɨ. Asu ai ŋgoafɨna ŋgeihünda nafɨnɨ hɨmboawurɨndeimboyei samboanahɨ,” mehuamboemo. \v 33 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ai düdururühɨ yahomoya, “Asu sɨhɨrɨ dagüda sesɨ afɨndɨ yahurai ndare nɨnɨ kɨkefoefe-koateyowohü nda ndahumɨndefɨ hohu nindou afɨndɨ ranheimbo sesɨ ra mandahundüra?” mehomondamboyu. \v 34 Sisas ai düdureapurühɨ yahuya, “Se bret ra nüŋgunɨmbɨyo sowandümomboemoa?” mehupuramboemo. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Bret 7 anemo asu kinɨ akɨdɨmondou-anemo,” mehomondamboyu. \v 35 Ranɨyu asu Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo hɨfɨnɨ nɨnouyei mehundüra asu ai mamarei. \v 36 Sisas ai bret 7-yomo asu kinɨ akɨdɨbou-memo ranɨyomo ra semündü haya, Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura, hɨfɨtɨre ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo masagapura asu ai nindou afɨndɨ-mayei ranaheimbo yimbumarundürɨ. \v 37 Nindou ai sesɨ ra sahüsi nafɨrɨhümündihɨyei asu sesɨ wambürɨ 7 ranai bode meŋgorowa ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai fufumaründɨmo. \v 38 Nindou ai sesɨ masahüsi ra nɨmorehɨ nɨmorɨ akɨdɨbou kameihɨ tapui-koate nindowenihɨ yaŋgɨrɨ ana 4,000 nindouyomo. \v 39 Ranɨyu refi mbura Sisas ai nindou ranaheimbo koakorɨhendürɨ haya asu ai botambe farɨfi haya Magadan hɨfɨna mahüfu. \c 16 \s1 Hepünɨfeimbɨ moatükunɨ sünambeahɨndɨ hoeifembo hoafɨmemo \r (Mak 8:11-13; Ruk 12:54-56) \p \v 1 Farisi asu Sadyusi nindou ai Sisasɨmbo refi hoeifimbo yahomo houmbo ahambo-so tükümefundɨ. Ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ sünambeahɨndɨ ŋgɨnɨndɨ rarowanda hoeindɨhu yahomo houmbo hoafɨmemondo. \v 2 Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Hüfɨhamɨndɨ ai hürɨmɨndɨhɨ sünü hamburɨ aboedɨ kakɨrandanɨ se yaru hoafɨyomondühɨya, ‘Hapoana ŋgɨrɨ hoendo, ŋga yahɨmo aboedɨ nɨŋgomboe,’ yahomondühanemo. \v 3 Asu siambeahɨ se yaru hoafɨyomondühɨya, ‘Hapoana hoewerɨndɨmboe, ŋga hoenɨmbaŋɨyowohü asu sünü aŋüsahayo,’ yahomondühanemo. Yɨnɨ, se ana sünambe nɨne-moatükunɨ tükefeyo ranahambo ndoru hoerundühɨmboya, ‘Ranɨ-moatükunɨ ra randɨfemboe,’ yahomondühanemosɨ. Ŋga asu se ana nɨne-moatükunɨyo hapondanambe tüküfemboayo ranahambo moai ndoru fɨfɨrundɨ. \v 4 Moaruwai hamɨndɨ hondü nindou anei hapondanambe anɨboadei! Godɨmbo hohoanɨmo-koateyeimbɨ nindou ra ro hepünɨfeimbɨ moatükunɨ nafuimbo düduyahindɨrühɨyei, ŋga ro ŋgɨrɨ sɨheimbo ranɨ-moatükunɨ ra nafuindahandürɨ. Ranɨ-moatükunɨ ana ndearamboyo sɨheimbo horombo Sona ai nafuiyundürɨ masagadürɨ ranɨ yaŋgɨrɨ hoeindɨhimboyei,” mehupurɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨrepurɨ haya ndamefiyu. \s1 Farisi asu Sadyusi nindouyomondɨ fufudɨgoyorandeimbɨ moatükunɨ yis ranahandɨ kafoefe hoafɨ \r (Mak 8:14-21) \p \v 5 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai Gariri kurɨhoe ra barɨhoemo gogoanɨnɨ mahomo, asu ai moai bret sowandümo, ŋga mɨtanɨmarundümo. \v 6 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Farisi asu Sadyusi nindou-yomondɨ fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis ranahambo awi se hɨbadümbo,” mehu. \v 7 Ranɨyomo asu ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ai ra-mehu awi sapo sɨhɨrɨ bret semɨndɨ sɨfokoate-mayefɨ ranɨmboyumunɨ yare hoafɨmemunɨ,” mehomo. \v 8 Sisas ai nɨne-moatükunɨ hoafɨ ai wataporɨ mboarundɨ ranahambo fɨfɨreapurɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sɨhamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ra akɨdou safane! Se ra nɨmboe sɨhamundɨhoarɨ wataporɨmboarundɨ bret semɨndɨ-koateayefɨ yahomo houmbo rana? \v 9 Awi se fɨfɨrundai? Sapo ro hondahüfeimbɨ bret hɨfɨtɨrɨhe heheya 5,000 nindoumbo yimbumarɨheandɨ ra se hohoanɨmoyomondai? Asu nüŋgunümbɨ wambürɨyo se wambürɨhɨru manindunda? \v 10 Asu bret 7 ranɨyo 4,000 nindoumbo hɨfɨtɨrɨhe maseheandambo asu se wambürɨ 7 wambürɨhɨru manindundɨ ra fɨfɨrundai? \v 11 Awi se ra nɨnüŋguyafumboyomo fɨfɨrɨfe-koateayomo rana? Ro ana moai sɨhamumbo bretɨmbo wataporɨmborɨhapurɨ, ŋga wanɨ. Ro ana Farisi asu Sadyusi nindou-yomondɨ fufudɨgoyoweimbɨ moatükunɨ yis ranahamboyahɨ awi hɨbadümbo masahɨ,” mehu. \v 12 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai ŋgusüfo masowandümo Sisas ai fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis bretambe pefe arandɨ ranahambo se hɨbadümbo yahumboyupoanɨ, ŋga Farisi Sadyusi nindou-yomondɨ yamundɨfe hoafɨ hohoanɨmo ranahamboyu hoafɨ mayu. \s1 Pita ai Sisasɨmbo Kraisani mehu \r (Mak 8:27-30; Ruk 9:18-21) \p \v 13 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ Sisaria Firipai hɨfɨna homondühɨyomo asu ranɨ-sɨmboanɨ ai ranahamumbo düdufi hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ai Nindou Hondü ranahambo düdi sei hoafɨyeihɨyeia?” mehupuramboemo. \v 14 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Bɨdɨfɨrɨ ai seiya ‘Son sapo nindou hundürarü-randeimbɨmbeyu,’ asu bɨdɨfɨrɨ ai ‘Seremaiambeyu’ asu ‘Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ mamɨmbeyu’ asei,” mehomo. \v 15 Ranɨyu asu Sisas ai düdureapurühɨ yahuya, “Asu sɨhamundɨhoarɨ ro nindou dɨdɨyahɨ se nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomoa?” mehupuramboemo. \v 16 Asu Saimon Pita ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Seanafɨ Kraisayafɨ.\f + \fr 16:16 \ft Ndürɨ Krais ranana nindou God ai nindoumbo aboedambo-fendürambo adükarɨ bogorɨmbofembohünda kamafoarirɨ ani.\f* Seana God sapo yaŋgɨrɨ koadürümbo nüŋgumbü-mayu ranahandɨ Nɨmor-anafɨ,” mehundo-amboyu. \v 17 Asu sɨmborɨ Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Saimon, Sonɨndɨ nɨmorɨ, se hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndafɨ! Ranɨ hoafɨ ra moai nindou hɨfɨ ndanühünda ranahandɨ-mayo tüküfenɨnɨ, ŋga moanɨ wandɨ Ape sünambe amaru ahandɨhoarɨ sɨhambo masaganɨnɨ. \v 18 Ŋga sɨhambo ro hoafehanɨnɨ nda, se Pita-anafɨ. (Ndürɨ Pita ana Grik hoafɨnambo nɨmoei yɨtɨfo ane). Asu nɨmoei yɨtɨfo ranɨwamɨ anɨmbo ro wandɨ nendɨ gugurɨndɨhearümboyahɨ. Rananɨmbo asu ŋgɨrɨ yɨfɨmbo ŋgɨnɨndɨ amboanɨ wandɨ nendɨ ranaheimbo hɨfɨnambondeandɨ. \v 19 Rananɨmbo asu ro sɨhambo God ŋgɨnɨndɨ sünambe hɨfandarandɨ ranahandɨ yipurɨ ki ndahanɨnɨmboyahɨ. Nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se pararowandɨ ranana asu God ai-amboanɨ sünambe pandeambui. Asu nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se tirɨhoefɨ asɨhoefɨ ana, asu God ai-amboanɨ sünambe tindɨhai dɨgembui,” mehundo. \v 20 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo nindou amurambo yowanɨ Krais ani yahopoanɨ yahu haya hoafɨmepurɨ. Sisas ai ro yɨfɨnda mbundɨha botɨndaheamboyahɨ yahu haya hoafɨmayu ranɨmbo. \s1 Sisas ai yɨfɨndümbui mehu \r (Mak 8:31–9:1; Ruk 9:22-27) \p \v 21 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai piyu haya ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo nafuimefoepurɨ ai Serusarem ŋgoafɨnambo mbühuwamboane. Ndanühündambo bogorɨ nindou, bogorɨ Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ nindou asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ-yomondɨ-mayo afɨndɨ tɨŋɨrɨfo tüküfendombomayo ranahambo hoafɨmayu. Ai yare nafuiyupurɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou ranai wambo hɨfokoandu ndɨrɨmboemosɨ, ŋga asu ŋgɨmɨ si süŋgunambo asükainda ro yaŋgɨrɨ botɨndaheamboyahɨ,” mehupurɨ. \v 22 Ranɨyu asu Pita ai ahambo ŋgorükɨmɨ serümündü hu hɨnɨŋgɨrirɨ haya ŋgɨnɨndɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, ranɨ-moatükunɨ ra se yowanɨ sɨhambo yahurai tükündɨfenɨnɨmboe, ŋga yowanɨ,” mehunduamboyu. \v 23 Asu Sisas ai hɨhɨrɨfi nüŋgumbo Pitambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Satan, se wambo-sowahɨndɨ andai ragu biyafo! Awi se wambo nafɨ gürarowandɨrɨ. Awi se sɨhafɨ hohoanɨmoayafɨ ranana Godɨndɨ-mayo sowandɨfɨmbo-yafɨpoanɨ, ŋga ranana hɨfɨnɨndɨ nindou-yafe-mayo masowandɨfɨ,” mehundo. Ai muŋguambo ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou dɨdɨyei ai wandɨ süŋgu hombo hohoanɨmondeihɨ ana, asu ai ahei hohoanɨmo ra hɨfɨnambondɨhi hehi nɨmɨ keimbɨ karɨhendɨfeimbɨ fihɨ yɨfɨmbo noundahi hehi muŋguambo si aho ra wambo süŋgumbɨrɨhindɨramboane.” \p \v 24 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Nindou düdi ai wandɨ süŋgu hombo hohoanɨmoayu ana, ai moanɨ ahandɨ fimbo hɨfɨnambonde haya nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ yɨfɨmbo nounde wambo süŋgundandɨrɨ. \v 25 Nindou düdi ai ahandɨ fi ranahambo aboedambofembohünda ahandɨhoarɨ kɨkɨharamündu ana, asu ahandɨ fi yaŋgɨrɨ nɨŋgombo awandhoemboe. Ŋga asu nindou düdi ai wambohünda ahandɨ fi ra moanɨ yare hohoanɨmo-koate hɨnɨŋgɨreandɨ ana, asu ai süŋgunambo ahandɨ fi yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra gedühɨ nɨŋgomboe. \v 26 Asu nindou düdi ai hɨfɨnɨndɨ moatükunɨ muŋguambo ra semündü hɨfanda huhü asu ahandɨ fi nɨŋgo awandɨhoeihɨ ranana ahandɨ muŋgu moatükunɨ nüŋgunde nindou ranahambo mafandɨhera? I ra wanɨ! Nindou mamɨ ai nɨnɨ-moatükunɨnambo sɨsemandendɨ ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo ra hɨhɨrɨfe semɨndɨmbohünda? \v 27 Nindou Hondü ai ahandɨ Afɨndandɨ hɨmboamupuimborandeimbɨ moatükunɨ ranɨ mbusümo ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo ndeara akɨmɨ kosɨmbo yaŋgɨrani. Ra-sɨmboanɨ asu ai kusühɨ nindou dɨdɨyei nɨne ratüpurɨ ramarɨhindɨ ranɨ sɨmogodühɨ takɨnɨ dagadürümbui. \v 28 Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ nda, nindou ndanühɨ anɨboadei nda bɨdɨfɨrɨ ai ŋgɨrɨ yɨfɨndei, ŋga nɨboadeimbo Nindou Hondü ranai bogorɨ nindoumbondüfi akusu ra hoeindɨhorɨmboyei,” mehupurɨ. \c 17 \s1 Sisasɨndɨ fi ra ranɨpoanɨmbo hɨmbomayo \r (Mak 9:2-13; Ruk 9:28-36) \p \v 1 Refe haya 6 si ranai howane, asu ranambe Sisas ai Pita, asu Sems Son apodoho ranahamumbo sepurümündɨ haya hɨfɨ wafu nɨmoamo hamɨndɨ-mayo ranɨwamɨ moanɨ ahamund-amboanɨ mahafomo. \v 2 Asu ai hɨmboyomondane ahamundɨ hɨmboahü Sisas ai moanɨ ranɨ-poanɨmbo fi tükümefendo. Ranɨyo asu ahandɨ ŋgusümboarɨ ranai hüfɨhamɨndɨ nahurai sɨsɨŋarambo randühɨyo asu hoearɨ magüdeandɨ ranai si nahurai kɨfohɨ hamɨndɨ tükümefeyo. \v 3 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ŋgɨmɨ-memo ranai Moses Eraisa ai Sisas babɨdɨmbo wataporɨmemonda hoeimarüpurɨ. \v 4 Ranɨyu asu Pita ai ranɨmbo Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, awi aboedɨ safanefɨ sɨhɨrɨ ndanühɨ sühifɨ anɨmboefɨ! Se refembo hohoanɨmoayafɨ ana, awi ro dago ŋgɨmɨ hüründɨhapurɨmboyahɨ, sɨhambo mamɨ, Mosesɨmbo mamɨ, asu Eraisambo mamɨ,” mehundo. \v 5 Ranɨyo asu Pita ai hoafɨyuhü nüŋgu ane kɨfohɨ sɨsɨŋarambo-randeimbɨ mburüŋgai ranai ahamumbo gabudɨmafoareapurɨ asu hoafɨ mamɨ ranai mburüŋgai-ambeahɨndɨ tüküfihɨ hoafɨyowohü yahoya, “Nindou ndanana wandɨ nɨmorɨ hondü ro ahambo ŋgusüfo parɨhineimbani. Ro ahambo siaoyamboanahɨ, ŋga ahambo hɨmborɨndɨmondo,” meho. \v 6 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo yɨhɨmboyomondühɨ hɨfɨnɨ hɨfambe mbɨro pütapɨmemo. \v 7 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo-so sünɨ sündiapurühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Boteyafu. Se yɨhɨmbondɨmboemo,” mehupuramboemo. \v 8 Ranɨyomo asu ai mbɨro faründümo hɨmboyomondane moai dɨdɨ ai ranühɨ nüŋgu, ŋga Sisas ai yaŋgɨrɨ manüŋgu. \v 9 Ranɨyomo asu hɨfɨ wafu-mayo ranɨ-wamɨnɨndɨ hɨfɨna hanɨmondühɨ nafɨnɨ Sisas ai ahamumbo yowanɨ hoafɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yowanɨ se nindou amurambo hoafɨndɨmboemo sapo nɨne-moatükunɨ tükümefeyoa hoeimarundɨ ranahambo. Ŋga ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ rande yagodɨ ŋgombo Nindou Hondü ranai yɨfɨhündɨ botɨfiyu-ambe tükümbɨfeyo-wamboane,” mehupurɨ. \v 10 Ranɨyomo asu ai sɨmborɨ ahambo düduyafundowohü yahomoya, “Asu nɨmboe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨya Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Eraisa boatei tükümbɨfiyu-wamboane mehomoa?” mehomondamboyu. \v 11 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Yɨnɨ, anɨhondane Eraisa ai boatei tüküfi muŋguambo moatükunɨ ra ai nafɨyɨmɨndɨ sɨhefemboani. \v 12 Ŋga asu ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, Eraisa ai ndeara tüküfimboani, ŋga asu nindou ai moai ahambo ndorɨhorɨ fɨfɨrɨhorɨ. Ŋga asu ai moanɨ ahambo ai hohoanɨmoayei ranɨ-süŋgurɨhorɨ mamɨkarɨ moatükunɨ raraoarɨhorɨ hei. Mamɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo Nindou Hondü ranahambo amboanɨ randɨhorɨ moaruwaimbo-ndɨhorɨmboyei,” mehu. \v 13 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ai Son sapo hundürüra-randeimbɨ-mayu ranahamboani wataporɨmboaramunɨ mehomo. \s1 Sisas ai moaruwai nendɨ nɨmorɨ akɨdoundɨ fiambeahɨndɨ hemafoareandɨ \r (Mak 9:14-29; Ruk 9:37-42) \p \v 14 Asu ai nindou afɨndɨ meŋgoro ranaheimbo sowana homo tüküyafundane, nindou mamɨ ai Sisasɨmbo-so tüküfi hu yirɨ yimbu pusɨreandühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, \v 15 “Adükarɨ, awi se wandɨ nɨmorɨ ranahambo hɨpoamborɨworɨ! Ai ana wunünümboyu randühɨ ranani asu ahandɨ fi moaruwai tüküfihɨ hɨmboawuwure piyu arandɨ asu ai afɨndɨmbo haiambe pɨyu asu hɨmonɨ pɨyu arandɨ. \v 16 Ro sɨhafɨ süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ-memo ranahamumbo-so sahümɨndɨ mahahɨ, ŋga asu ai ŋgɨrɨ ahambo aboedɨndüwurɨ,” mehundo-amboyu. \v 17 Ranɨyu asu Sisas ai nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Awi nindou se ana anɨhondümbofe hohoanɨmo-koateayei hehi hohoanɨmo ndofe kife-koate nindou-anei. Nüŋgunɨmbɨmbo ro se babɨdɨmbo manɨmboahɨ rana? Nüŋgunɨmbɨmbo ro ra awi hɨpoambomandɨheandüra? Ndühɨ se nɨmorɨ ra wambo sowana sahorɨmɨndei sühüsi,” mehundürɨ. \v 18 Ranɨyu asu Sisas ai moaruwai nendɨ nɨmorɨmayu ranahandɨ fiambe mamaro ranahambo andai ragu hafɨ mehundoa asu ai nɨmorɨndɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoai haya ragu mahoa, asu mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ nɨmorɨ ranai aboedɨmayu. \v 19 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo-so ai yaŋgɨrɨ tüküyafu düduyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nɨmboe asu ro moaruwai nendɨ ranahambo raguanambofe-koatemayefa?” mehomondamboyu. \v 20-21 Ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmboe sapo se ranɨ-moatükunɨ refe ranahambo anɨhondümbofe akɨdou yaŋgɨrɨ-memo ranɨmbohünda se ŋgɨrɨndɨmo. Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ nda, sɨhamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranai akɨdou hambomo hoarɨ yahurai-ayopurɨ ana, asu se nɨŋgomombo hɨfɨ wafu ndanahambo ndühünda fɨrɨhoefɨ hawa gogu ranühɨ hafɨ nɨmarɨfɨ ehomo ana, ra ai ŋgomboe. Asu se nɨne-moatükunɨ refembo ra ŋgɨrɨ sɨhamumbo tɨŋɨndapurɨ, ŋga se moanɨ raranɨ-moatükunɨ ra randumboemo!” mehu. \s1 Sisas ai asükaiyu sapo ai yɨfɨmboayu ranahambo wataporɨmbomarandɨ \r (Mak 9:30-32; Ruk 9:43-45) \p \v 22-23 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai-babɨdɨ Gariri hɨfambe gugurɨyafu mburümbo ai hoafɨyuhü yahuya, “Nindou Hondü ra ndeara nindou ranahamundɨ warühɨfembo yaŋgɨrani, ŋga ahambo hɨfokoandüwurɨmboemo. Ŋga asu ai randɨfi haya süŋgunambo ŋgɨmɨ si yagudɨ mbunda yaŋgɨrɨ botɨndüfimbui,” mehupuramboemo. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai afɨndɨ hohoanɨmomemo. \s1 Sisas ai Godɨndɨ worɨ ranahambohünda kakɨ masɨhendɨ \p \v 24 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Kaperneam ŋgoafɨhü tüküyafundane, Godɨndɨ worɨmbohünda nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ ai Pitambo-so tüküyafu düduwurühɨ yahomoya, “Sɨhafɨ yamunde-randeimbɨ nindou ranai Godɨndɨ worɨmbo takis kakɨ ra sɨhendai?” mehomondoamboyu. \v 25 Asu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yɨnɨ, ai sɨhendɨsɨ,” mehu. Asu Pita ai worambe tükümefiyua, Sisas ai ranɨ hoafɨ boatei düdufihɨ yahuya, “Saimon, se sɨhafɨ hohoanɨmo ra nüŋgu-nahuraiyo-a? Hɨfɨ ndanühündambo bogorɨ nindou ra dadɨmayoyo mamɨkarambo takis ra sowandümo arunda? Ai ra nindou mamɨ ranɨ sɨrɨmayei ranahei-mayoyo asu nindou amurɨyei-mayoyo sowandümo arundɨ?” mehuamboyu. \v 26 Asu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou amurɨyei-mayo,” mehuamboyu. Ranɨyu asu Sisas ai asükaiyu hoafɨyuhü yahuya, “Refe anasɨ, nindou mamɨ ranɨ sɨrɨ ranai kakɨ ra sɨhefepoanɨsɨ, ŋga moanɨmboane. \v 27 Ŋga asu sɨhɨrɨ takisɨmbo kakɨ sɨhefe-koateayefɨ ana, sɨhefɨmbo yɨboaruko-ndɨhimunɨmboyei. Ŋga se ŋgafɨ Gariri hoe ranambe batüründandanɨ kinɨ weaŋgurühɨ hürarɨhoefɨ ranahandɨ yahamo hɨmbondafanɨ kakɨ ŋgüsarɨmboe. Ranana waŋgei Godɨndɨ worɨ ranahambo kakɨ sɨhefembohünda ndearane. Rananɨmbo ndowandɨfɨ hawa ahamumbo dabapurɨ sɨhehɨ takisɨmbo sɨhefembohünda,” mehu. \c 18 \s1 Nindou düdi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondayu \r (Mak 9:33-37; Ruk 9:46-48) \p \v 1 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai Sisasɨmbo-so tüküyafu düduyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nindou düdi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondayua?” mehomondamboyu. \v 2-3 Ranɨyu asu Sisas ai nɨmorɨ akɨdou serümündü ahamundɨ mbusümo hɨnɨŋgɨrirɨ haya hoafɨyuhü yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ nda. Se hɨhɨrɨfe nɨmorɨ akɨdou ndahurai tüküfekoateayomo ana, asu se ŋgɨrɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe keboundɨ. \v 4 Nindou düdi ai moanɨ ahandɨ fi hɨfɨnamboreandühɨ nɨmorɨ akɨdou ndahuraiayu ana, nindou ranai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe adükarɨ hamɨndɨ hondü tükündüfimbui. \v 5 Nindou düdi ai wambohünda nɨmorɨ ndahuraimbo amboanɨ hohoanɨmoayundürɨ ana, asu ai wambo amboanɨ hohoanɨmoyundɨrühani,” mehu. \s1 Moaruwai hohoanɨmo ana nindouyafe nɨŋgo hohoanɨmo ranahambo moaruwaimboreandühane \r (Mak 9:42-48; Ruk 17:1-2) \p \v 6 Ŋga asu nindou düdi ai nɨmorɨ akɨdɨbou mamɨ ndahurai wambo anɨhondümboareandɨrɨ ranahambo randeandanɨ nɨmorɨ ranai moaruwai hohoanɨmo süŋguareandɨ ana, awi nindou ranahambo nɨmoei hondü ra kife mburumbo ahandɨ amɨndasümoambe foefendo hefe sɨrɨwara hohoeambe safoefimbo ra aboedane. \v 7 Hɨfɨ ndanühɨ moaruwai moatükunɨ afɨndɨ rareandanɨ nindou moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ. Anɨhondane hohoanɨmo ra tükündɨfe gedühɨ yagodomboesɨ, ŋga hɨpoanɨmboembou-anei nindou ranai rarɨhindanɨ moaruwai hohoanɨmo ra tüküfe arandɨ. \v 8 Sɨhafɨ warɨ, yirɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, kandandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Aboedane se warɨ mamümbɨyo asu yirɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgoweimbɨ semɨndɨ ra. Ŋga asu yirɨ yɨboboyopɨrɨ, warɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo hai koadürümbo koadürümbo horoweimbɨ-mayo ranambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane. \v 9 Asu sɨhafɨ hɨmboarɨ ranai randeandanɨ se moaruwai hohoanɨmoayafɨ ana, hündandɨfɨ ragu pütindafoandɨ! Se hɨmboarɨ mamümbɨyo hefe yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra aboedane. Ŋga asu hɨmboarɨ yɨboboyopɨrɨ hefe sapo haiambe sɨhambo pifenɨnɨ ana, moaruwai-ane. \s1 Sipsip mamɨ mafarɨhoayo kafoefe hoafɨ \r (Ruk 15:3-7) \p \v 10 Se hɨbadümbo sapo akɨdɨbou ndahurai ranheimbo ŋgɨrɨ moanane yahomondühɨ hɨnɨŋgɨndundürɨ. Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, ahei sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ana muŋguambo si ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ ŋgusümboarɨ hoeirüwurɨ rundühanemo. [ \v 11 Ŋga Nindou Hondü ana sapo dɨdɨyei ai awarɨhehindeimbɨ-mayei aheimbo aboedambofendürɨmboyu tükümefiyu.] \p \v 12 “Se nüŋguru hohoanɨmoyomo-ndühɨyomoa? Nindou mamɨ ai ahandɨ 100 sipsip moaŋgui fandandeimbɨhündɨ asu mamɨ ai afarɨhoayo ra nüŋgumandɨfia? Ai amurɨ 99 ranaheimbo rande hɨnɨŋgɨndeiaranɨ wafuwamɨ wohɨ dagüdi wakɨndɨhindanɨ anɨmbo asu ai ŋgorü mafarɨhoayo ranahambo kokonda wakɨndeambui. \v 13 Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou ranai sipsip mafarɨhoayo-mayo ra kokora hoeiareandɨ ana, ai ahandɨ sipsip ranahambo moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndümbui ŋga, asu ŋgɨrɨ amurɨ farɨhefe-koate burɨmayei ranaheimbo yahurai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndu. \v 14 Mare yahurai ane sɨhamundɨ Ape sünambe amaru ai-amboanɨ akɨdɨmondou ndahurai ranaheimbo hohoanɨmoayu refe farɨhefepoanɨ yahu haya.” \s1 Sɨhafɨ wandafɨ ai sɨhambo moaruwai hohoanɨmonduanɨ nüŋgumandowora \p \v 15 “Asu sɨhafɨ wandafɨ ranai sɨhambo moaruwai hohoanɨmonduanɨ ana, asu se ŋgafɨ ahambo-so tükündafo sapo nɨne-moatükunɨ ai hüti sɨhambo ramareandɨ ra nafuindafɨndo. Asu ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ dɨbo sɨhafandamboanɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo randɨneandɨ sɨhafandɨ mbusümo. Ai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborayunɨnɨ ana, asu se sɨhafɨ wandafɨ ranahambo aboedambo ŋgunindɨmboro sowarɨndɨfɨmbo-anafɨ. \v 16 Ŋga asu nindou ranai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨ-koatenduanɨ ana, asu se nindou mamɨnduanɨ, yimbundafandanɨ yahurai ndowapɨndɨfɨ hawa ŋgafɨ. Rananɨmbo asu ai sapo nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo anɨhondane mbɨseimboyei. \v 17 Asu nindou ranai ahei hoafɨ hɨmborɨ-koatenduanɨ Kraisɨndɨ nendɨ-mayei muŋguambo fandɨhindanɨ ranaheimbo ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoafɨndafɨndürɨ. Bɨdɨfɨranɨ nindou ranai ahei hoafɨ ra hɨmborɨ-koate hɨmbosɨhɨmo-ndɨhoayuanɨ ana, ranahambo randɨhi hohoanɨmondeihɨya nindou ranai Godɨmbo anɨhondümbofe-koate nindou asu nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ nahurai-ani, mbɨsei-amboane,” mehu. \p \v 18 “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahɨ nda. Nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se kɨkɨharündümo ranana asu God ai-amboanɨ sünambe kɨkɨhɨndamündɨmbui. Asu nɨne-moatükunɨ se hɨfɨ ndanühɨ moanɨ raru hɨnɨŋgarundɨ ranana asu God ai-amboanɨ sünambe moanɨ hɨnɨŋgɨndeambui. \v 19 Awi asükai sɨhamumbo hoafehapurɨ nda. Nɨnɨ-sɨmboanɨyo nindou yimbu se hɨfɨ ndanühɨ nɨmbafanɨmbo nɨnɨ-moatükunɨmboyo se refemboane safanɨ hena ranahambo Godɨmbo dɨdɨbafefɨneandɨ ana, ranɨ-moatükunɨ ra wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ warɨ süŋgu sɨhafanɨmbo tükündɨfepɨrɨmboe. \v 20 Ŋga nindou yimbu-yafe, ŋgɨmɨyei ranai wandɨ ndürɨnambo mamühɨyahindanɨ ana, ro ranühɨ ahei mbusümo nɨmboambo-anahɨ,” mehu. \s1 Amboawi yaho hohoanɨmo \p \v 21 Ranɨyu asu Pita ai Sisasɨmbo-so tüküfi düdufi hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, asu wandɨ wandafɨ ai moaruwai hohoanɨmondupündunda ŋguwanɨ wambo ra, asu ro nüŋgunümbɨmbo ahambo amboawi mbɨsa hɨnɨŋgɨmandɨhina? 7 ambefimbɨ ramandɨhinɨyo?” mehuamboyu. \v 22 Asu Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Yowanɨ, 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ asükai 7ambe ramɨndeimbɨ aho ra. \v 23 Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ndahurai-ane. Adükarɨ bogorɨ nindou mamɨ ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranhamundɨ nɨnɨ-moatükunɨyo ahandɨ-mayo sowandümo marundɨ ra sɨmogodühɨ tümara hu. \v 24 Ai hapoadümbo kakɨ nindou ahandɨ-mayo masowandümo ra dɨdɨboadoreandühɨ nɨmaru-ane, nindou mamɨ ahandɨ-mayo ten mirian (10,000,000) kakɨ semündümbɨmayu ranahambo sowaründümo tükümefundɨ. \v 25 Ŋga asu nindou ranai moai kakɨ yahurai sɨhendɨ asükaiyo sɨmborɨ ahambo segodɨmbo. Ranɨmboyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hoafɨyhüya, ‘Nindou ranahambo, ahandɨ aborüdɨ asu ahandɨ muŋgu moatükunɨ ra sahündürühɨ ranɨ fihɨndɨ kakɨ sɨmborɨ segodɨmbo mbɨsahümündi-amboane,’ mehu. \v 26 Ranɨyu asu nindou ranai bogorɨ nindoumayu ranahandɨ fikɨmɨ yimündɨho kare pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhüya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ. Ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo muŋguambo moatükunɨ masahamɨndɨhɨ ra sɨhambo asükainda ndahanɨnɨmboyahɨ!’ yahu hüti-hoafɨmayundo. \v 27 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai nindou ranahambo hɨpoamborirühɨ ahandɨ sɨmborɨ segodɨmbo-mayo ra hɨnɨŋgɨre haya asu moanɨ aboedɨ koamarɨheira mahu. \v 28 Ranɨyu asu ai nafɨnɨ huhündamboyu ahandɨ ŋgorü afɨndɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ ai kakɨ akɨdou sɨmborɨ ahambo segodɨmbo eŋgoro ranahambo hoeimarirɨ. Ranɨyu asu ai ahambo mburümündü haya amɨndasümohü fufure waramberamündühü hoafɨyuhü yahuya, ‘Se wandɨ-mayo ŋgɨmɨ kina sɨmborɨ süŋgu ra ndawandɨrɨ!’ mehu. \v 29 Ranɨyu asu ahandɨ ŋgorü afɨndɨmayu ranai ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho kare pusɨre nɨmarɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se awi wambo hɨpoamborowandɨrühɨ hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandandɨrɨ, ŋga awi ro sɨhafɨ-mayo masahamɨndɨhɨ ra sɨmborɨ hɨhɨrɨndɨhe ndahanɨnɨmboyahɨ,’ mehundo. \v 30 Ŋga asu ŋgorü afɨndɨ ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨ-koate refembo moei mehu. Ranɨyu asu ŋgorü afɨndambo serümündü hu karabusɨmarirɨ mamɨ ahandɨ kakɨ akɨdou ra dagadowanɨ anɨmbo hɨnɨŋgɨndirümbui. \v 31 Asu ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ranahambo hoeiru houmbo ai ŋgɨnɨndɨ hoafɨmemo. Ranɨyomo asu ai bogorɨ nindoumayu ranahambo-so tüküyafu nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo wataporɨmbomarundɨ. \v 32 Ranɨyu asu bogorɨ nindou ai ratüpurɨyu-randeimbɨmayu ranahambo mborai yahundo hühürirɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Se ana nindou ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ moaruwai hamɨndanafɨ. Se wambo düdumefoandɨ asu ro afɨndɨ kakɨ se wandɨ-mayo masowandɨfɨ ranahambo i amboawi saheheya moanɨ hɨnɨŋgɨmarɨheanɨnɨ. \v 33 Se sɨhafɨ mamɨ ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ-mayu ranahambo hɨpoamboroworühɨ amboawi safɨndosɨ sapo ro sɨhambo ramarɨheanɨnɨ süŋgumbo,’ mehundo. \v 34 Ranɨyu asu bogorɨ nindoumayu ranai ahambo ŋgɨnɨndɨrürühɨ karabusambe asübusɨ semɨndɨmbo koamarɨheirɨ. Ai karabusambe nüŋgumbo-anɨmbo asu sɨmborɨ saimbo ra dagadombui,” Sisas ra-mehu. \v 35 Ranɨyu Sisas ai hoafɨ moendɨreandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Moanɨ mamɨ yahurai safɨ wandɨ Ape sünambe amaru ranai nindou muŋguambo sɨhamumbo randeapurümbui se sɨhamundɨ ŋgusüfoambe sɨhamundɨ wandafɨ ranahambo amboawi yaho-koateayomo ana,” mehu. \c 19 \s1 Sisas ai nindowenihɨ nɨmorehɨ semɨndɨhündambo hɨnɨŋgɨfe ranɨmbo yamundɨmareandɨ \r (Mak 10:1-12; Ruk 16:18) \p \v 1 Sisas ai ranɨ hoafɨ wataporɨmbomarandɨ ra moendɨre haya asu ai Gariri hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨre haya Sudia hɨfɨna Sodan hoe ŋgorü goesürɨnɨ barɨhoei mahu. \v 2 Ranɨ-sɨmboanɨ nindou afɨndɨ safɨ ranai ahandɨ süŋgu maheia asu aheimbo ranühɨ aboedɨmarearü. \v 3 Ranɨyomo asu Farisi nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo-so tüküyafu ahambo refi hoeifimbo yahomo houmbo düdururühɨ yahomoya, “Nindou mamɨ ahandɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ ahandɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨfembo ehu ana, asu sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo waŋgeimandɨyo?” mehomondamboyu. \v 4 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Awi se moai Baiborambe hoeirundɨyo sapo hoafɨ ranai yare hoafɨyowohüya ‘Weaŋgurühɨ hondü Nafɨra-randeimbɨ ai nɨmorehɨ nindowenihɨ nafɨmarapɨrɨ,’ meho ra? \v 5 Sapo God ai yare hoafɨyuhü, ‘Ranɨmbohündambo anɨmbo nindou ahandɨ hondɨ afɨndambo hɨnɨŋgɨndeapɨrɨ haya ahandɨ nɨmorehɨ ranɨ dɨbo mamɨ tapeimbɨ nɨmbafeihɨ asu yimbu ai moanɨ mamɨ tükündafɨne nɨmboambo-yafe,’ mehu. \v 6 Asu ŋgɨrɨ ai yimbundafe, ŋga ai fi mamanafe. Sapo God ai mamambere hɨnɨŋgɨmareandɨ ra asu nindou ai yükürübɨfepoanɨ,” mehupurɨ. \v 7 Ranɨyomo asu Farisi nindou ai Sisasɨmbo düdururühɨ yahomoya, “Nɨmboe asu nindowenihɨ ranai ahandɨ nɨmorehɨ ranahambo moei-yaho hɨnɨŋgɨfe ranahambo Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranambe yare hoafɨyohüya ‘Se sɨhafɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgarowandɨ ana, ahambo moei yahombo sürü pando dabado,’” mehomondamboyu. \v 8 Asu Sisas ai asükaiyu sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Se afɨndafɨndeimbanemo ranɨmboane asu Moses ai sɨhamundɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨfembo hohoanɨmo ranahambo moanɨ yare hɨmboana wamarapurɨ. Ŋga asu horombo hondü muŋgu-moatükunɨ God ai nafɨrandambe ana hohoanɨmo yahurai moai yaŋgoro. \v 9 Asu ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, nindou mamɨ ai ahandɨ nɨmorehɨ ra nindowenihɨ ŋgorü-dɨbo hoanepoanɨ, ŋga ai moanɨ hoaŋgɨre haya nɨmorehɨ ranahambo moei yahu hɨnɨŋgɨre haya, asu ai nɨmorehɨ ŋgorü asemündu ana, nindou ranai nɨmorehɨ semɨndɨ hohoanɨmomayo ra moaruwaimbo-reandühani.” \v 10 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu nindowenihɨ nɨmorehühɨfembo hohoanɨmo yahurai rawefeyo ana, asu nindowenihɨ nɨmorehühɨfe-koate ra aboedane,” mehomondamboyu. \v 11 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndanɨ hoafɨ nda muŋguambo nindou ranahamumbo hoafɨyowohüyopoanɨ, ŋga nindou sapo ahamumbo God ai ranɨ ŋgɨnɨndɨ masagapurɨ ranahamumboane hoafɨ ra. \v 12 Ŋga ranɨ-poanɨmbo hohoanɨmomboane nindou ai sapo nɨmorehɨ semɨndɨ-koate anɨŋgo ra. Nindou bɨdɨfɨrɨ ra nɨmboe sapo ai moanɨ yahurai nɨŋgombo boagɨrɨ ai masahüpurɨmɨndei, asu nindou bɨdɨfɨrɨ ra nɨmboe nindou ai ahamumbo moanɨ-poanɨmbo mbɨnüŋguwa seihehi tɨmoefɨ kamarɨhorɨ. Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai moanɨ God hɨfandarandɨ ranahambo hohoanɨmombo yaŋgɨrɨwambo ranɨmboane nɨmorehɨ semɨndɨkoateyomo arundɨ. Nindou düdi ndanɨ yamundɨfe hoafɨ ra semɨndɨmboayu ana, ai moanɨ mbɨsemündu-wamboane,” mehupurɨ. \s1 Sisas ai nɨmoakɨdɨboumbo-hündambo dɨdɨbafɨmayu \r (Mak 10:13-16; Ruk 18:15-17) \p \v 13 Ranɨyei nindou ai Sisas sowana nɨmoakɨdɨbou ra fufurühmündi-hündürɨ tükümehindɨ, ai aheimbo ahandɨ warɨ nandearühɨ dɨdɨbafɨmbɨfindüra sei hehi. Ŋga asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨmarundürɨ. \v 14 Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra ndühɨ aheimbo hɨnɨŋgɨrɨhindüra wambo sowana mbɨsühüsi, ŋga ŋgɨrɨ güdüwurɨ. Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nindou nɨmoakɨdɨbou ndahuraiyei-ane,” mehu. \v 15 Ranɨyu ai aheiwamɨ warɨ nandeandürɨ mbura asu ndamefiyu. \s1 Nindou hoarɨfɨ napo afɨndeimbɨ \r (Mak 10:17-31; Ruk 18:18-30) \p \v 16 Nindou mamɨ ai mamɨmbo Sisasɨmbo-so tükümefiyu. Ai ahambo düdufi hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ro yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra semɨndɨmbo mbɨsambo asu nɨnɨ aboedɨ moatükunɨ ramandɨhea?” mehundo-amboyu. \v 17 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe wambo nɨnɨ-moatükunɨ ai aboedayo ranahambo hoafɨyafühɨ düduwefoandɨr-a? Aboedɨ mamɨ-yaŋgɨrani moanɨ aboedayu. Se gedühɨ aboedɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmondafühɨ ana, se moanɨ sapo ahɨnümbɨ hohoanɨmomayo muŋgu ranɨmbo kɨkɨhɨsafɨndandɨfɨ,” mehundo-amboyu. \v 18 Asu nindou-mayu ranai düdufinduhɨ yahuya, “Nɨne ahɨnümbɨ hoafɨ rana?” mehundo-amboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nindou hɨfokoefepoanɨ, se nɨmorehɨ sɨsɨhɨmopoanɨ, se hümbuhünɨpoanɨ, se nindou ŋgorümbo tɨkefehefe papɨ hoafɨpoanɨ, \v 19 se sɨhafɨ meapembo ndondondɨwapɨrühɨ ahafe hoafɨ hɨmborɨndafɨ, se sɨhafɨ wandafɨ mamɨmbo ŋgusüfo pandoworü sɨhafɨ fimbo ŋgusüfo pararowandɨ nou,” mehuamboyu. \v 20 Asu nindou hoarɨfɨmayu ranai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro muŋguambo ranɨ ahɨnümbɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨya süŋgurɨheambo-anahɨ. Asu ŋgorü nɨnɨ-moatükunɨ ramandɨhe-a?” mehundo-amboyu. \v 21 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Asu se moanɨ aboedɨ nindou hondü nɨŋgombo mbɨsafombo ana, se ŋgafɨ sɨhafɨ muŋgu-moatükunɨ masɨhoefɨ ra nindou ŋgorümbo fufundawandühɨ ranɨ-fihɨndɨ kakɨ ndowandɨfɨ mbunda, nindou moaruwai napokoate-mayei ranaheimbo kakɨ ra dabadürɨ. Rananɨmbo asu se sünambe napo afɨndeimbɨ-ndamboyafɨ. Ŋga asu se mborai wandɨ süŋgu,” mehundo. \v 22 Ranɨyu asu nindou hoarɨfɨ-mayu ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya afɨndɨ hohoanɨmo kapeihɨ ndamefiyu sapo ahandɨ napo afɨndɨ ranɨmbo wambo. \p \v 23 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro nda sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, nindou napo afɨndeimbɨ ranai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana, awi tɨŋümbɨ safane. \v 24 Asükai ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, kemor, adükarɨ nɨnɨhondɨ hos nahurai, ranai ana hoearɨ kakɨmbo nür ambe akɨdou ranɨ nafɨ kefoefembo ana, ahambo tɨŋümb-ane, ŋga nindou napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefe hɨfombo tɨŋümbɨ safane,” mehupurɨ. \v 25 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asu ranɨmbo mahepünafundɨ. Ranɨyomo asu ai ahambo düdururühɨ yahomoya, “Asu nindou dɨdɨ ai refe ana, aboedambomandɨfi?” mehomondamboyu. \v 26 Sisas ai ahamumbo hɨmboarɨ pareapurühɨ sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ndanɨ moatükunɨ ranana nindou ai refembo tɨŋümbɨ safane, ŋga God ai refembo ana, muŋgu-moatükunɨ ra tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehuamboyu. \p \v 27 Ranɨyu asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Awi se ndühɨ hɨmboyafɨ, ro muŋguambo moatükunɨ rarɨhu kokosɨfoarɨhu hohu sɨhafɨ süŋgufemboanefɨ, ŋga nɨnɨ takɨnɨ mandahumɨndefa?” mehuamboyu. \v 28 Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ nda, hɨfɨ sɨmborɨ tüküfemboayo ranɨ sihɨ Nindou Hondü ranai sürühoeyoweimbɨ nɨmarɨ fondɨ ranɨwamɨ nɨmanduanɨ, asu wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ se-amboanɨ mamɨ nɨmarɨ fondɨ 12 ranɨwamɨ nɨmandɨmboemo 12 mamɨsɨrɨ Israerɨhündɨ ranaheimbo hɨfandɨyondürɨmbohünda. \v 29 Rananɨmbo asu nindou muŋguambo dɨdɨyei ai ahei worɨ, akohoandɨ, rehɨ mamɨ, hondafɨndɨ, nɨmorɨ, asu nümbürɨ ra wambohünda rarɨhi hɨnɨŋgarɨhindɨ ana, asu ai 100 yimbumbondɨhi ndahümündihɨ asu aheimbo yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo-mayo ra God ai dagadürɨmbui. \v 30 Ŋga nindou afɨndɨ dɨdɨyei ai haponda adükarɨmbofemboayei ana, süŋgunambo ai akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga asu nindou afɨndɨ dɨdɨyei ai haponda akɨdou-mboehindɨ ana, asu ai süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu. \c 20 \s1 Wofɨ hɨsɨ nümbürambe ratüpurɨyomorundeimbɨ nindou kafoefe hoafɨ \p \v 1 Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana sapo nindou mamɨ nümbürɨ aharambürɨ nahurai-ane. Ranani asu ai siambe hamɨndɨ hu nindou ahandɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨmbo masepurɨmündu. \v 2 Nindou ranai ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranɨ-babɨdɨmbo mamamɨ si mamamɨ kakɨ ra ai segopurɨmbo hoafɨ mamühɨru houmbo asu ahamumbo ahandɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨmbo koamarɨhepurɨ. \v 3 Asükaiyu ai hüfɨhamɨndɨ ŋgɨnɨndɨyuambe safɨ huane nindou bɨdɨfɨrɨ ai maketambe moanɨ ratüpurɨ-koate burɨmemonda hoeimareapurɨ. \v 4 Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühüya, ‘Seamboanɨ ŋgomo wandɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨndɨmo. Ŋga ro sɨhamumbo kakɨ ndeara segopurɨmbo-mayo ranɨ-sɨmogodühɨ ndahapurɨmboyahɨ,’ mehupurɨ. \v 5 Ranɨyomo asu ai ratüpurɨmbo mahomo. Hüfɨnɨmbo asükaiyu nɨmbambe safɨ ai hu mamɨ ranɨ-süŋgumareandɨ. \v 6 Ndeara nɨmbambe hondü hu hoeireapuranɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai moanɨ ratüpurɨ-koate ranühɨ yaru manɨŋgomondamboyu. Ranɨyu asu ai ahamumbo düdureapurühü yahuya, ‘Se ra nɨmboe moanɨ ndanühɨ ratüpurɨ-koate hüfɨhamɨndɨ gebuai afɨndɨ ra manɨŋgomo rana?’ mehuamboemo. \v 7 Asu ai ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Yɨhoefɨmbo nindou ai ratüpurɨ saikoate-memo-ndamboanefɨ anɨmboefɨ,’ mehomondamboyu. Asu ai hoafɨyupurühü yahuya, ‘I refe anasɨ, se-amboanɨ ŋgomo wandɨ nümbürambe ratüpurɨndɨmo,’ mehupurɨ. \v 8 Ndeara bɨdɨfɨrana kɨnɨnɨ hoafambe nümbürɨ aharambürɨ bogorɨ-mayu ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨmbo bogorɨmbofi hɨfandapurɨ randeimbɨ-mayu ranahambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranahamumbo mborai mbɨsafɨpurɨ hawa ahamundɨ kakɨ ra dabapurɨ. Nindou bɨdɨfɨranɨ süŋgunambo hondü ratüpurɨ masahapurɨ ranhamundɨ fihɨ pɨndafɨ hawa ŋgafɨ weaŋgurühɨ ratüpurɨmemo ranhamundɨ fihɨ tündowandɨ,’ mehundo. \v 9 Ranɨyo asu nindou ndeara nɨmbambe hondü peyomo houmbo ratüpurɨmemo ranai kakɨ mamamɨru masowandümo. \v 10 Ranɨyomo asu nindou weaŋgurühɨ peyomo houmbo ratüpurɨmemo ranai-amboanɨ kakɨ semɨndɨmbo tükümefundɨ. Ndanana ro afɨndɨ safɨ ndahumɨndemboyefɨ yahomo houmbo. Ŋga asu ai-amboanɨ moanɨ mamɨ yahurai kakɨ mamamɨru masowandümo. \v 11 Ranɨyomo ai kakɨ ra sowandümo houmbo asu ratüpurɨ masagapurɨ nindoumayu ranahambo ‘Kakɨ ranɨmbo nɨmboe ndahurai masawamunɨ,’ yahomo houmbo ŋɨŋepomemo. \v 12 Ai yahomoya, ‘Nindou süŋgunɨ se ratüpurɨ masagapura moanɨ bodɨfombo yaŋgɨrɨ ratüpurɨmemo-anemo asu se ahamumbo kakɨ ra yɨhoefɨmbo masawamunɨ nahurai masabapurɨ. Roana siambe peyefɨ hohu hüfünɨ gebuai ra ratüpurɨ tɨŋɨrɨfomayefɨ hüfɨhamɨndɨ kɨkɨrɨhundühɨ,’ mehomondamboyu. \v 13 Nümbürɨ aharambürɨ ai nindou ŋgorümayu ranahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Wandafɨ, se hɨmborɨyafɨ, ro sɨhamumbo moai moaruwai dɨbo nɨnüŋgurɨheapurɨ, ŋga wanɨ. Asu sapo sɨhɨrɨ moai mamɨ si ratüpurɨmbo weaŋgurühɨ mamɨ si ratüpurɨyowohü, kakɨ mamamɨfe semɨndɨmbo hoafɨ mamɨ süŋgurɨhundɨyo? \v 14 Haponda hamɨndɨ se sɨhafɨ kakɨ ra ndowandɨfɨ hawambo ŋgoafɨnambo ŋgafɨ. Sapo ro kakɨ sɨhamumbo masahapurɨ yahurai nindou süŋgunɨ ratüpurɨmemo ranahamumbo amboanɨ segopurɨmbo saheheamboyahɨ masahapurɨ. \v 15 Awi wandɨ kakɨ ra ro hohoanɨmomayahɨ süŋgu refembo ra wanɨmandɨyo? Ranɨ-moatükunɨ ranana ai moanɨ wandɨ moatükunɨ yaŋgɨrane. Ro sapo aboedɨ moatükunɨ ramarɨheanda asu se ranɨmbo wambo garɨbɨrowandɨrühüyafɨ?’ mehu.” \v 16 Sisas ai ndeara hoafɨ moendɨfembo yahumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋga nindou dɨdɨyei ai haponda adükarɨmbo-femboayei ana, süŋgunambo ai akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga asu nindou dɨdɨyei ai haponda akɨdoumboehindɨ ana, asu ai süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu. \s1 Ŋgɨmɨmbo Sisas ai yɨfɨmbo ranɨmbo wataporɨmbomarandɨ \r (Mak 10:32-34; Ruk 18:31-33) \p \v 17-18 Sisas ai Serusaremɨnambo hafuhüyu ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ 12 memo ranahamumbo ahamundɨhoarɨ bogo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se hɨmborɨyomo. Haponda sɨhɨrɨ nda Serusarem ŋgoafɨnambo hahifühanefɨ, ŋga ranühɨ anɨmbo Nindou Hondü ranai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindou asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou ranahamundɨ warühɨndɨfimbui. Rananɨmbo asu ai ahambo yɨfɨmbo papɨhoafɨ-ndürɨmboemo. \v 19 Rananɨmbo asu ai ahambo nindou amurɨ ranahei warambe hɨnɨŋgɨndurümboemo. Rananɨmbo asu nindou amurɨ ranai ahambo nindou hɨmboahü tɨkɨfɨnambondɨhorɨ habudihü ahambo ndüfurɨ ndüfurɨboadüwurɨmboemo. Asu ahambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ pandüwurɨmboemo. Ŋga asu randɨfe hayambondoanɨ süŋgunambo ŋgɨmɨ sindu mbunda asükaindu yaŋgɨrɨ botɨndɨfimbui,” mehupurɨ. \s1 Sems Son ai adükarɨmbofembo masafanɨ \r (Mak 10:35-45) \p \v 20 Ranɨyo asu Sebedindɨ nɨmorehɨ ahandɨ nɨmorɨ yimbu babɨdɨ Sisasɨmbo-so tüküfe ahandɨ haŋgɨfoanɨ peyo yirɨ kakɨre nɨmarɨmbo ai mamɨ-moatükunɨ rambɨreandɨ yaho haya düdumarerɨ. \v 21 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo düdureandühɨ yahuya, “Nɨmorehɨ ra se nɨnɨ-moatükunɨmboyafɨ rana?” mehundo-amboyo. Asu ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyondowohü yahoya, “Se wambo randɨheamboyahɨ mbɨsafɨndɨrɨ se bogorɨmbofeyoanɨ asu wandɨ nɨmorɨ yimbu nda sɨhafɨ warɨ-hondünɨ nɨmarɨ, sɨhafɨ kadüdanɨ nɨmarɨ rambohünda,” mehoamboyu. \v 22 Ranɨyu asu Sisas ai tɨŋɨrɨfo ahambo tüküfemboayo ranɨmbo nɨmorɨ yimbumbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se-ana moai fɨfɨrɨneandɨ se nɨnɨ-mboyafanɨ düduefɨneandɨ ranɨmbo. Se ra ro tɨŋɨrɨfo semɨndɨmboyahɨ ra mandowandɨfanɨyo?” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Yɨnɨ, ro randɨhoamboyehɨsɨ,” masafanɨ. \v 23 Sisas ai ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühü yahuya, “Yɨnɨ, wandɨ tɨŋɨrɨfo ndowandɨmboyafanɨsɨ. Ŋga asu ro sɨhafanɨmbo hoafɨndahapɨrɨ, düdi wandɨ warɨ-hondünɨ nɨmarɨ asu kadüdanɨ nɨmarɨ rambo ra ŋgɨrɨndahɨ, ŋga wanɨ. Fondɨ ranana wandɨ Ape ai nindoumbo dɨdɨboadoramündɨ hɨnɨŋgɨmareandane,” mehu. \v 24 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ 10 memo ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asu ai apodoho yimbumefanɨ ahafanɨmbo ŋgɨnɨndɨmarupɨrɨ. \v 25 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo mamɨ gugureapurɨ mbura hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se awi ranahambo fɨfɨrumbo-anemo, ŋgorü sɨrambeahɨndɨ-mayei ranahei bogorɨ nindou ranai ana nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrundürühanemo. Rananemo asu ahei adükarɨ nindou ranai-amboanɨ ŋgɨnɨndɨ aheimbo hɨfandarundürɨ. \v 26 Ŋga awi ndahurai hohoanɨmo ndanana sɨhamundɨ mbusümo yaŋgorɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai adükarɨmbofe tüküfembo hohoanɨmoayu ana, asu ranai nindou sɨhamundɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋgu-wamboane. \v 27 Asu nindou mamɨ ai sɨhamundɨ mbusümo ro horombonɨpoedɨ nindou-anahɨ yahu anüŋgu ana, nindou ranai sɨhamundɨ moanɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋgu-wamboane. \v 28 Sapo rahurai ane Nindou Hondü aiana hɨfɨnambo makusu ra ahambo nindou ai farɨhefimboyupoanɨ. Ŋga ai nindou afɨndɨ ranaheimbo aboedambo-fendürɨmbo-hündamboyu yɨfɨmbo makusu,” mehu. \s1 Sisas ai nindou yimbu hɨmboatɨharɨ aboedɨmareapɨrɨ \r (Mak 10:46-52; Ruk 18:35-43) \p \v 29 Ranɨyomo ai Seriko ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨru hou mahomonda, asu nindou afɨndɨ safɨ ranai Sisasɨmbo süŋgumarɨhorɨ hei. \v 30 Hɨmboatɨharɨ nindou yimbu ranai nafɨkɨmɨ nɨmarɨfanɨ hɨmborɨyafandane, Sisas ai mahuwamboyafanɨ, asu ai hoafɨ puküna karɨhoefɨneandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Defitɨndɨ ahuirɨ! Adükarɨ, se yɨhoehɨmbo hɨpoambo-rowamunɨ,” masafanɨ. \v 31 Nindou afɨndɨ ranai ahafanɨmbo se moanɨ yafambe kɨkɨhandɨfanɨ sei hehi ŋgɨnɨndɨ hoafɨmehüpɨrɨ. Ŋga asu ai moanɨ puküna hamɨndɨ hoafɨ karɨhoefɨ-neandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Defitɨndɨ ahuirɨ! Adükarɨ, se yɨhoehɨmbo hɨpoamborowamunɨ,” masafanɨ. \v 32 Ranɨyu asu Sisas ai ranühɨ ŋgɨnɨnɨmareandɨ. Asu ai ahafanɨmbo düdureapɨrühɨ yahuya, “Ro sɨhafanɨmbo nɨnɨ nünüŋgufepɨrɨmboyahɨ asu se ranɨmbo hohoanɨmoayafana?” mehupɨramboyafanɨ. \v 33 Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyafɨ-nandowohü safanɨya, “Adükarɨ, se yɨhoehɨ hɨmboarɨ aboedɨ bɨrɨhawamunɨ semboanehɨ hohoanɨmoayehɨ,” masafanɨ. \v 34 Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo hɨpoamboreapɨrɨ haya warɨ ahafandɨ hɨmboarambe pamareapɨra moanɨ mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ hɨmboarɨ aboedɨ bɨrɨmarɨhoayopɨra hɨmboarɨyafandühɨ, asu ai Sisasɨndɨ süŋgu mahafanɨ. \c 21 \s1 Sisas ai bogorɨ nindou nahurai Serusarem ŋgoafambe tükümefiyu \r (Mak 11:1-11; Ruk 19:28-40; Son 12:12-19) \p \v 1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ akɨmɨ tɨfɨrundühɨyomo asu ai ndeara Betfage ŋgoafambe Orif Nɨmɨ Wafukɨmɨ tükümefundɨ. Ai ranühɨ tüküyafundühɨyomo Sisas ai ahandɨ süŋgunerɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo hoafɨ ranɨ bɨtapɨre horombo koarɨhepɨrühɨ yahuya, \v 2 “Ŋgoafɨ akɨmɨ anaŋgo ranɨhünda ŋgafanɨ nɨmehünou hoeindɨneandanɨ doŋgi mamɨ ahandɨ nɨmorɨ ranɨdɨbo wofɨfihɨ kife hɨnɨŋgɨfimbɨ-mayo ra fufurɨndɨ-heneapɨrɨ mbundɨna wambo sowana ndowandɨfanɨ dügüfanɨ. \v 3 Asu nindou ŋgorü ai ranahambo nɨnɨ hoafɨ hoafɨnduanɨ ana, asu se hoafɨndafandühɨya, ‘Adükarɨ ai ranahambo hoafɨmayu-amboanehɨ,’ mbɨsafandanɨ anɨmbo asu ai moanɨ rande hɨnɨŋgɨndeandanɨ amboanɨ ndowandɨfanɨ dügüfanɨ,” mehu. \v 4 Ranɨ-moatükunɨ ranana sapo horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ ai hoafɨmayu sɨmogodühɨ tüküfemboyo ramefeyo. Sapo ai yare horombo hoafɨyuhüya, \q1 \v 5 “Saion nindou ranaheimbo hoafɨndafɨndürühɨ anɨmboya, \q2 ‘Awi se ndühɨ hɨmbondei sɨhei adükarɨ bogorɨ nindou ranai sɨheimbo sowana asüfu! \q1 Aiana moanɨ hɨmboarɨ hoafendühɨ doŋgi ranɨwamɨ nɨmarü haya asüfu. \q2 Asu aiana doŋgi nɨmorɨ mamɨ ranɨwamani nɨmarü haya asüfu,” meho. \rq Sekaraia 9:9\rq* \p \v 6 Ranɨyafanɨ asu ahambo süŋgurɨnerɨ rɨnandeimbɨ ai hafanɨ Sisas ai hoafɨmayupɨrɨ ranɨ-süŋgu ramarɨneandɨ. \v 7 Ranɨyafanɨ asu ai doŋgi hondɨ nɨmorɨ kameihɨ ra sowapɨndɨfanɨ hüfanɨ ahafandɨ hoearɨ ra ahafewamɨ nandɨne hɨnɨŋgɨmarɨneapɨra asu Sisas ai ranɨwamɨ farɨfi mamaru. \v 8 Ranɨyei nindou afɨndɨ safɨ ranai ahei warɨ hoandarɨ hoearɨ fufurühümündi nafɨnɨ korɨmarɨhinda asu bɨdɨfɨrɨ ai nɨmɨ warɨ emündɨ kameihɨ hutühümündi nafɨnɨ korɨmarɨhi hei. \v 9 Nindou afɨndɨ bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ kefoehi hehi hei asu bɨdɨfɨrɨ süŋgunɨmayei ranai hoafɨ puküna karɨhehindühɨ hoafɨyeihü seiya, \q1 “Defitɨndɨ ahuirɨ, ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndahündo! \q2 God ai ahambo aboedɨ aboedɨ-mbɨriramboane ai Adükarɨndɨ ndürɨnambo asüfu ranahambo. \q1 Godɨndɨ ndürɨ adükarane mbɨsefomboane,” masei. \rq Buk Song 118:26\rq* \m \v 10 Sisas ai Serusarem ŋgoafambe tükümefiyua asu ŋgoafɨ adükarɨ ranai hepünɨ kɨkɨrandühɨ nindou ranai düduyahindühɨ seiya, “Nindou düdi rana?” masei. \v 11 Nindou afɨndɨ-mayei ranai hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou ndanana Nasaretɨhündɨ Gariri hɨfɨhündɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Sisas ani,” masei. \s1 Sisas ai Godɨndɨ worambe kefuai mahüfu \r (Mak 11:15-19; Ruk 19:45-48; Son 2:13-22) \p \v 12 Sisas ai Godɨndɨ Worɨkɨmɨ hüfu nindou ranühɨ sesɨ napo kakɨfihɨ sɨmborɨ sɨseyei wakɨrɨhindühɨ nɨnoumayei ranaheimbo bukürümafoarearü. Ranɨyu ai kakɨ sɨsefe rambo fondɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai wupufo nɨmarɨmombo sɨseru-rundeimbɨ nɨmarɨ fondɨ ra hɨhɨrɨmafoareapurɨ. \v 13 Ranɨyu ai hoafɨyundürühü yahuya, “Sapo Baiborambe sürü mapaiaro ra yare hoafɨyohü yahoya, ‘Wandɨ worɨ ranana dɨdɨbafɨfe worane mbɨseimboyei,’ mehu. Ŋga asu se worɨ nda nɨmboe hümbuhünɨ nindouyei dɨbonapɨfe worɨmbo-arɨhinda?” mehupurɨ. \v 14 Nindou hɨmboatɨharɨ asu nindou tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ranai Godɨndɨ worɨ ranambe tükümehinda Sisas ai aboedɨmareandürɨ. \v 15 Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo ranai hoeirundane, Sisas ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda asu nɨmoakɨdɨbou ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ Godɨndɨ worɨ ranambe seiya, “Defitɨndɨ ahuirɨ ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmboani,” maseiamboemo asu ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨmemo. \v 16 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo düdururühɨ yahomoya, “Se nɨne-hoafɨ ai hoafayei ra hɨmborɨyafai?” mehomondamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Anɨhondane, ro ra hɨmborɨyamboanahɨ. Asu se moai hoafɨ Baiborambe meŋgoro nda hoeirundɨyo? Sapo ai yare hoafɨyowohü yahoya, \q1 ‘God, Se nɨmorɨ akɨdɨbou asu \q2 akɨdɨbou hondü tɨtɨhündɨ ranahei yafambe boaroworanɨ anɨmbo \q1 asu ai Sɨhambo adükarani sei ndorɨhi hoafɨmbeyai-amboane,’ meho ra,” \rq Buk Song 8:2\rq* \m mehu. \v 17 Ranɨyu Sisas ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya Betani ŋgoafɨna ranühɨ apombo mahu. \s1 Sisas ai hoafɨmayua nɨmɨ fik süfurɨ nahurai nɨmbɨmayo \r (Mak 11:12-14, 20-24) \p \v 18 Hapoadümbo siambe hondü Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi nafɨ huhüyu asu ai wembombomayu. \v 19 Ranɨyu ai huhünda nafɨkɨmɨ fik nɨmɨndɨ ranai manɨŋgowa hoeire haya ranɨ sowana mahu. Asu moai nɨmɨndɨ ranɨfihɨ fik hɨsɨ ranai kiaro, ŋga moanɨ emündɨ yaŋgɨrɨ manɨŋgowa hoeimareandɨ. Ranɨyu asu ai nɨmɨ ranahambo hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmɨ ndanɨmbafɨ ndanɨ se ŋgɨrɨ asükaindafɨ hɨsɨndafɨ,” mehua, asu nɨmɨ ranai moanɨ mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe nɨmbɨmayo. \v 20 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai ai ramareandɨ ranahambo hoeiru houmbo hepünafundühɨ düduyafundühɨ yahomoya, “Nüŋgumareandamboyo fik nɨmɨndɨ ranai moanɨ yahurai nɨmai hamɨndɨ nɨmbɨmayo rana?” mehomo. \v 21 Ranɨyu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, asu se anɨhondümbondundühɨ moanɨ yimbu hohoanɨmo-koateayomo ana, seamboanɨ ro nɨmɨ ndanahambo ramarɨheandɨ nou randumboemosɨ. Ŋga se hɨfɨ wafu ndanahambo hoafɨndɨmondühɨya, ‘Se fɨrɨhoefɨ hawa sɨhafɨhoarɨ hanɨfɨ sɨrɨwara hɨmo peyafɨ,’ ehomo ana, ra ai randɨfemboe. \v 22 Asu se anɨhondümboru houmbo nɨnɨ-moatükunɨmboyo sɨhamundɨ dɨdɨbafɨfe ra hoafemo ana, asu se ranɨ-moatükunɨ ra ndowandümboemo,” mehupurɨ. \s1 Sisasɨmbo düdi ŋgɨnɨndɨ masagado yahomo houmbo düdumefundɨ \r (Mak 11:27-33; Ruk 20:1-8) \p \v 23 Sisas ai Godɨndɨ worɨmayo ranambe kefuai hu tüküfi nindou bɨdɨfɨrambo hoafɨ yamundeandürühɨ manɨŋgu. Ranɨyo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu nindouyei bogorɨ nindouyomo ranai ahambo-so tüküyafu düdururühɨ yahomoya, “Nüŋgu-nahurai ŋgɨnɨndɨyo se yahurai nda sowandɨfɨ hawa ndanɨ-moatükunɨ refembo rana? Nindou düdi sɨhambo ŋgɨnɨndɨ yahurai ra masaganɨn-a?” mehomondamboyu. \v 24 Asu sɨmborɨ Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-amboanɨ sɨhamumbo awi mamɨ düdufe düdundaheapurɨmboyahɨ. Asu se wandɨ düdufe ranahambo hoafɨ weindaharundɨ ana, sɨhamumbo nɨne-ŋgɨnɨndɨ ro sahamɨndɨ hehea ranɨ-moatükunɨ rarɨhe arɨhandɨ ranahambo hoafɨndahapurɨmboyahɨ. \v 25 Asu dagüdamboe Son hɨmonɨ nindou hundürɨyo rambo hohoanɨmo masemündu rana? Ranɨ-moatükunɨ ra Godɨndɨ-mayo tüküfemboyo asu nindouyei-mayo tüküfemboyo?” mehupuramboemo. Ranɨyomo asu ai ahamundɨhoarɨ bogo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nɨnɨ hoafɨ sɨhɨrɨ ra hoafɨmandefa? Asu sɨhɨrɨ ahambo hoafɨyahundowohüya, Godɨndɨ-mayo tükümefeyo ane asefɨ ana, asu ai sɨmborɨ sɨhefɨmbo rande hoafɨndümunühɨya, Nɨmboe refe ana, asu se Sonɨmbo anɨhondümbofe-koatememoa? mbüsü düdundüfimunɨmbui. \v 26 Asu sɨhɨrɨ rarɨhu hoafɨyefühɨ, Ranɨ-moatükunɨ ra nindou-yafe-mayo tükümefeyo ane, asefɨ ana, asu nindou ranaheimbo yɨhɨmbo-ndɨhurɨmboyefɨ, nɨmboe sapo nindou ranai Sonɨmboya, Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ nindoumayu ani aseimbohünda,” mehomo. \v 27 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ra ro moai fɨfɨrɨhundɨ,” mehomondamboyu. Asu ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Roamboanɨ ro ŋgɨrɨ sɨhamumbo hoafɨndahapurɨ dagüdamboe ro hohoanɨmo ra sahamɨndɨ hehea ranɨ-moatükunɨ rarɨhe arɨhandɨ ra,” mehu. \s1 Sisas ai afɨndɨ mamɨ ranahandambo nɨmorɨ yimbu ranahandɨ kafoefe hoafɨ hoafɨmayu \p \v 28 Sisas ai yahuya, “Asu haponda se ra nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomoa? Mamɨmbo nindou mamɨ ai nindowenihɨ nɨmorɨ yimburapɨrɨ henüŋgumboyu. Ai hu ahandɨ amoŋgo nɨmorɨmayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Wandɨ nɨmorɨ nda, se ŋgafɨ wofɨ hɨsɨ nümbürɨ ranambe ratüpurɨndafɨ,’ mehu. \v 29 Asu nɨmorɨ ai yahuya, ‘Ro ratüpurɨmbo moei samboanahɨ,’ mehu, ŋga asu süŋgunambo hohoanɨmoyu hoeireanda mayoa ai ratüpurɨmbo mahu. \v 30 Ranɨyu asu afɨndɨ ai akɨdambo sowana hu mamɨ hoafɨ yahurai yare hoafɨmayundo. Asu nɨmorɨ ai yahuya, ‘Yɨnɨ Ape, ro ŋgamboyahɨ ranɨ ratüpurɨmbo,’ mehu, ŋga asu süŋgunambo ai moai hu. \v 31 Nɨmorɨ yimbu ranai nahanɨyu sapo afɨndɨ ai hoafɨmayu süŋgu hɨmborɨyu haya ramareanda?” mehuamboemo. Asu nindou ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Amoŋgo nɨmorɨ ai,” mehomondamboyu. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo haponda hoafehapurɨ nda, Nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ asu nɨmorehɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyei rɨhündeimbɨ ranai sɨhamumbo ŋgasündɨhipurɨ hehi ai boatei God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe karefoehindɨ. \v 32 Ŋga nɨmboe Son sɨhamumbo sowahɨ tükümefiyu ra ai sɨhamumbo sapo nafɨ aboedɨ süŋgumbeyafunda yahumboyu nafuimayupurɨ. Ŋga asu se moai ahambo anɨhondümborüwurɨ. Ŋga asu nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-memoyomo, asu nɨmorehɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyei rɨhündeimbɨ ai yaŋgɨrɨyei ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ. Ranɨ-moatükunɨ ra se hoerundɨsɨ, ŋga asu se moai süŋgunambo yaru nɨŋgomo hohoanɨmoyomondanɨ wanɨ asu ahambo anɨhondümborüwurɨ,” mehu. \s1 Nindou moaruwai wofɨ hɨsɨ nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ kafoefe hoafɨ \r (Mak 12:1-12; Ruk 20:9-19) \p \v 33 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi se ŋgorü kafoefe hoafɨ ranahambo hɨmborɨndɨmo. Mamɨmbo nindou mamɨ hɨfɨ aharambürɨ ai wofɨ hɨsɨ hɨfoare mbura ginɨrɨmayu. Asu nümbürɨ ranambe wofɨ hɨsɨ ra boboeyo-rambohünda hɨpɨrɨ nafɨmarandɨ. Asu nümbürɨ ranambe nɨmoamo hafo gɨgüdɨyo rambohünda yibadɨ ŋgerɨra hafu hɨnɨŋgɨmareandɨ. Ranɨyu asu ai muŋgu-moatükunɨ ra raraore mbura nindou kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ warambe hɨnɨŋgɨre haya, ŋgorü hɨfɨna aŋgunɨ mahu. \v 34 Ndeara wofɨ hɨsɨ ranai süfiyoanɨ nindou ranai ratüpurɨyomo rundeimbɨ ranahamumbo nindou nümbürambe ratüpurɨmemo ranahamumbo sowana koamarɨhepura mahomo wofɨ hɨsɨ ra semɨndɨmbo. \v 35 Ranɨyomo asu nindou wofɨ hɨsɨ nümbürambe ratüpurɨyomondühɨ manɨŋgomo ranai nindou ahandɨ koamarɨhepura mahomo ranahamumbo mbumarɨpundümo. Ŋgorümbo bubururɨ, ŋgorümbo hɨfokoarüwurɨ asu ŋgorümbo nɨmoeinambo-marurɨ. \v 36 Ranɨyu asükaiyu nindou ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ afɨndɨ safɨ koarɨhepurane, nindou nümbürambe manɨŋgomo-memo ranai ahamumbo mamɨ horombo bɨdɨfɨrambo ramarüpurɨ nou yahurai ramarüpurɨ. \v 37 Ranɨyu nindou ranai bɨdɨfɨranambo hondü ahandɨ nɨmorɨ ranahambo ahamumbo sowana koamarɨheirü. Ranɨyu ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou ranai awi wandɨ nɨmorɨ ranahambo ndondüwurühɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨndɨmboemosɨ,’ mehu. \v 38 Ŋga asu ai ahandɨ nɨmorɨ ranahambo hoeirüwurühɨ ahamundɨhoarɨ yahomoya, ‘Nɨmorɨ ndanana sapo nümbürɨ aharambürɨndɨ nɨmor-ani. Awi sɨhɨrɨ ahambo haponda hɨfokoandɨhurühɨ anɨmbo asu sɨhɨrɨ ahandɨ-mayo napo ra fufundɨhumündefomboane,’ mehomo. \v 39 Ranɨyomo asu ai ahambo mburündümo nümbürambeahɨndɨ hɨmboranɨ pirüwurɨ houmbo houmbo hɨfokoamarüwurɨ.” \v 40 Sisas ai yare düdufihɨ yahuya, “Asu wofɨ hɨsɨ nümbürɨ aharambürɨ ai asükaindu tükündüfihɨ ra, nindou ahandɨ nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ ranahamumbo nüŋgumandeapura?” mehuamboemo. \v 41 Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou moaruwai ranahamumbo nindou ranai hɨfokoa-ndeapurümbui. Rananɨmbo asu ai nindou bodɨmondambo ahandɨ nümbürɨ ra dagapuranɨ asu ai hɨfandundühɨ wofɨ hɨsɨ süfi-ambe nindou ranai nümbürɨ aharambürɨmbo bɨdɨfɨrɨ dabudomboemo,” mehomo. \v 42 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyuhüya, “Awi, se moai hoafɨ Baiborambe apenɨŋgo ra hoeirundɨyo? Hoafɨ ra yare hoafɨyowohüya, \q1 ‘Worɨmboru-rundeimbɨ nindou ai worɨmbombo kambohoanɨ moaruwai ra moanɨ yaru moei yahomo masɨhoemo, \q1 asu kambohoanɨ ranai moanɨ ndorɨhoeimbɨ hamɨndɨ kambohoanɨmbofe tükümefeyo. \q1 Ranɨ-moatükunɨ ra Adükarɨ ai ramareandane, \q2 ŋga ranɨ-moatükunɨ ra ro hoeirɨhunda aboedɨ hamɨndane, asefɨ,’ \rq Buk Song 118:22-23\rq* \m meho. \v 43 Ranɨmboane asu sɨhamumbo hoafehapurɨ, ‘God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranamboanɨ sɨhamumbo saihündɨ-mayo ra ndemündü haya asu nindou dɨdɨyei ai hɨsɨ aboedɨ hɨfandarandambe tüküfembohünda ranaheimbo dagadürɨmbui. \v 44 Nindou düdi ai kambohoanɨ ranɨwamɨ pɨrayu ana, ai muŋguna hürühümbo yagudümbui. Asu kambohoanɨ ranai nindou ranahandɨ wamɨ pɨrayo ana, ranambo ndünɨnderɨmboe,” mehu. \v 45 Ranɨyomo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ nindou bogorɨyomo asu Farisi nindouyomo ranai Sisasɨndɨ kafoefe hoafɨ ranahamboya ‘Yɨhoefomboani yare kafoare hoafayu,’ yahomo fɨfɨrɨmarundɨ. \v 46 Ranɨyomo asu ai ahambo mbuimündümbo yahomo houmbo hohoanɨmomemo. Ŋga asu ai nindou afɨndɨ ahambo wakɨrerɨ meŋgoro ranaheimbo yɨhɨmbomarundürɨ, nɨmboe sapo ai Sisasɨmboya, Ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindoumbofimboani masei ranɨmbo wambo. \c 22 \s1 Sisas ai nɨmorehɨ semɨndɨ sɨmboanɨ sesesɨmbo kafoefe hoafɨ hoafɨmayu \r (Ruk 14:16-24) \p \v 1-2 Asu asükai Sisas ai kafoefe hoafɨnambo hoafɨyundürühɨyahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana ndahurai-ane. Mamɨmbo adükarɨ bogorɨ nindou ai nɨmorehɨ semɨndɨ sesesɨmbo sesɨ raraore fikɨmɨ-fikɨmɨre masɨhendɨ ahandɨ nindowenihɨ nɨmorɨ ai nɨmorehɨ semɨndɨmbomayua. \v 3 Ranɨyu ai nɨmarümbo ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindoumbo koamarɨhepurɨ nindou bɨdɨfɨrambo sesesɨ si ranɨfihɨ tükündafundɨ yaho hoafɨyopurɨmbo. Ŋga asu ranɨ-sɨmboanɨ nindou ranai moai tüküfembo hohoanɨmoyomo. \v 4 Ranɨyu asükaiyu ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou bɨdɨfɨrambo koamarɨhepurɨ. Ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Wandɨ sesesɨmbo si ranai ndeara nafɨramɨndɨmboane. Burmakau anamɨndɨ asu nɨnɨhondɨ bɨdɨfɨrɨ wowondümbɨ wandɨ hɨfokoaru mandu dɨdɨboadɨru nafɨramɨndɨmboane. Ŋga se dɨfomo nɨmorehɨ semɨndɨmbo sesesɨ ra sesɨmbo,’ yahu hoafɨyu koamarɨhendɨ. \v 5 Ŋga asu nindou ranai moai ahamundɨ hoafɨ hɨmborɨyomo hou homo, ŋga wanɨ. Ŋga ai ahamundɨ hohoanɨmomemo süŋgu ahamundɨ ratüpurɨmbo bukürɨmefoundɨ. Nindou mamɨ ai ahandɨ nümbürɨnambo-ndefi, mamɨ ai ahandɨ stoa worɨnambofi raraomarundɨ. \v 6 Asu bɨdɨfɨrɨ ai nindou ranahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo mburüpundümo houmbo bubuhaiyomopurühɨ hɨfokoakomarüpurɨ. \v 7 Ranɨyu asu bogorɨ nindou-mayu ranai ranɨmbo ŋgusüfoambe moaruwairɨrühɨyu ahandɨ ami ranahamumbo koamarɨhepura ai homo nindou hɨfokoaru rundeimbɨ-memo ranahamumbo hɨfokoako-foarupurühɨ ahamundɨ ŋgoafɨ ra hai kamandu kamandu marundɨ. \v 8 Ranɨyu asu ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyuhü yahuya, ‘Wandɨ nɨmorehɨ semɨndɨmbo sesesɨ si ranai ndeara nafɨramɨndɨmboanesɨ, ŋga asu nindou fandɨfembo hoafɨmayahɨ ranai moei mehomo, ŋga ŋgɨrɨ wandɨ worambe dɨfomo. \v 9 Ŋga haponda se ŋgomo muŋguambo bogorɨ nafɨ ranɨhünda muŋguambo nindou hoeindundühɨ ana, hoafɨndɨmondanɨ nindou afɨndɨ safɨ wandɨ sesesɨmbo si ranühɨ ai mbɨfandund-amboane!’ mehuamboemo. \v 10 Ranɨyomo asu ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranai muŋguambo nafɨ bogorɨ ra homondühɨ muŋguambo nindou hoeirüpurühɨ gugurɨmarundɨ. Nindou bɨdɨfɨrɨ aboedɨ, bɨdɨfɨrɨ moaruwai kapeihɨ, ranai muŋgu fandafandambo nɨmorehɨ semɨndɨ sesesɨmbo fondɨ ra nindou yaŋgɨrɨ güremareandɨ. \p \v 11 Ranɨyu bogorɨ nindou ai nindou mafandandɨ ranaheimbo hɨmboasafɨmbo huwane nindou mamɨ ranai sesesɨmbo hombo hoearɨ yihuruyɨmɨndɨ-koate mamaruwa hoeimarirɨ. \v 12 Ranɨyu asu bogorɨ nindou ai ahambo düdurirühɨ yahuya, ‘Wandafɨ, se ra nünüŋguyafoamboyafɨ sesesɨmbo sihɨ hombo hoearɨ yihuruyɨmɨndɨ-koate tükümefoandɨ ndana?’ mehundoa asu nindou ranai moanɨ hoafɨ-koate sɨrɨ yare mamaru. \v 13 Ranɨyu bogorɨ nindou ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou ranahambo yirɨ warɨ hüputüpundümo houmbo weindanɨ nɨmbɨ nɨmaro-ambe pinduwurɨ. Rananɨmbo ai heindühɨ yahafɨ hɨtɨmbɨrandamboane,’ mehu.” \v 14 Ndeara Sisas ai hoafɨyuhüya, “Nindou afɨndɨmboyo fandɨfembo hoafɨmayondürɨ, ŋga asu moanɨ yimbu mamɨ yaŋgɨrɨ ranaheimbo dɨbonɨmayondürɨ,” mehu. \s1 Takis kakɨ sai hohoanɨmo ranahambo Sisasɨmbo düdumarɨhorɨ \r (Mak 12:13-17; Ruk 20:20-26) \p \v 15 Farisi nindou ai homo Sisas hoafayu ranahambo nɨnɨ düdufe hoafɨ sɨhɨrɨ hoafɨndefühɨ ranambo yirümondɨhurɨmbo yahomo fɨfɨrɨmarundɨ. \v 16 Ranɨyomo ai nindou ahamumbo süŋgurɨpurɨ-rundeimbɨ asu Herotɨndɨ süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ranahamumbo Sisas-sowana koamarɨhoupurɨ. Ai homo Sisasɨmbo-so tüküyafu hoafɨyomondohü yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, ro sɨhambo fɨfɨrɨhunɨnɨmboanefɨ se anɨhondümbo hondü hoafɨyafɨ arandɨ ra. Nindou ai nɨne-hohoanɨmo hohoanɨmoayei ranahambo se afɨndɨ hohoanɨmo-koate seana Godɨndɨ anɨhondü hohoanɨmo ranahambo yamundo randühanafɨ. Asu seana sɨhafɨ hɨmboahü muŋgua nindou sɨmogodühanei. \v 17 Ranana asu se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨmunɨ. Se ra ranɨmbo nüŋguro hohoanɨmoyafühɨyafa? Romɨ-yomondɨ nindou bogorɨ Sisar ranahambo takis kakɨ saimbo ra aboedɨyo wanɨyo?” mehomondamboyu. \v 18 Ŋga asu Sisas ai ahamundɨ nɨne-hoafɨ moaruwai fɨfɨrarundɨ ranɨmbo fɨfɨreandɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi seana nindou yimbu yafambeimbanemo! Se ra nɨmboe wambo ŋgorü-süŋgufendɨrɨmbo yahomo houmboemo rana? \v 19 Naha ndühɨ wambo kakɨ hoarɨ takis-ambe sɨhefembo-mayo ra nafui-yomondɨrɨ,” mehuamboemo. Asu ai ahambo kakɨ hoarɨ ra sowandümo homo nafuimemondo. \v 20 Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Se ra dade ŋgusümboarɨyo asu ndürɨyo kakɨ ndanɨfihɨ apaiaro rana?” mehuamboemo. \v 21 Asu ai ahambo sɨmborɨ yahomoya, “Adükarɨ bogorɨ nindou Sisar ranahandane,” mehomondamboyu. Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “I awi refeanasɨ nɨne-moatükunɨ Sisarɨndayo ahambo sɨhefemboane, asu nɨne-moatükunɨ Godɨndayo ahambo sɨhefemboanesɨ,” mehuamboemo. \v 22 Ranɨyomo asu ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo hepünafundühɨ ahambo ranühɨ yaru hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo ndamefundɨ. \s1 Nindou yɨfɨhündɨ botɨfe hoafɨ ranɨmbo Sisasɨmbo düdumemondo \r (Mak 12:18-27; Ruk 20:27-40) \p \v 23 Mamɨ ranɨ sihɨ Sadyusi nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisas sowana tükümefundɨ. Ranɨ nindou ai-ana ŋgɨrɨ nindou yɨfɨhündɨ botɨndɨfe-ndandɨ yahomo rundeimbɨ nindouyomo. \v 24 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo düdurüwurühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, Moses ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou mamɨ ai nɨmorɨ-koate yɨfɨnduanɨ ana, asu ahandɨ akɨdɨ ai ahandɨ-mayo nɨmorehɨ kai ra ndemündɨ haya yɨfɨmayu ranahandɨ fondühɨ farɨhefembo-hünda ahandɨ nɨmorɨ ra amoŋgoandɨ nɨmorɨ-mbiyuwamboane,’ mehu. \v 25 Horombo yɨhoefɨ mbusümo apodoho mamɨ 7 ranai manɨŋgomo. Amoŋgo hondü ai nɨmorehɨ ra semündü haya nɨmorɨ mbuimɨndɨ-koate yɨfɨyuhüyu asu ai nɨmorehɨ ahandɨ ra ranɨkɨmɨ akɨdɨmayu ranahambo hɨnɨŋgɨmareandɨ. \v 26 Ranɨkɨmɨ akɨdɨmayu amboanɨ yahurai amoŋgo hondü ai ramefiyu nou ramefiyu. Ranɨyu asu ai ranɨkɨmɨ akɨdɨ ŋgorü mbusümondɨ amboanɨ ŋgorü yahurai ramefiyu. Moanɨ mamɨ yahurai yaŋgɨrɨ homo-homombo bɨdɨfɨranɨ akɨdɨ hondü 7-mayu ranahandɨfihɨ tümareandɨ. \v 27 Ndeara bɨdɨfɨranambo hondü nɨmorehɨ ranai yɨfɨmayo. \v 28 Ŋga asu süŋgunambo nindou yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨ botɨfembo si tüküfeambe ra nɨmorehɨ ranai nindou dadɨ nɨmorehɨmanda? Apodoho-mamɨ ranai sapo ahambo muŋguambo masowandümo anesɨ,” mehomondamboyu. \v 29 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Awi seana hɨhɨndɨ hohoanɨmombü nindou-anemo! Awi seana nɨmboe sapo Baiborambeahɨndɨ hoafɨyo asu Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨyo ra fɨfɨrɨfekoate-wambo ranɨmboanemo. \v 30 Nindou yɨfɨhündɨ botehindɨ ana, ai sapo sünambeahɨndɨ nendɨ sünambe amarɨmo yahurai tükündahindühɨ anɨmbo asu ai ŋgɨrɨ nɨmorehɨ nindowenihühɨ ndahindɨ, ŋga wanɨ. \v 31 Asu sapo nindou ai yɨfɨhündɨ botɨfe ranɨmbo ra, awi se moai God ai Bukambe sɨheimbo hoafɨmayundürɨ ra hoeirɨhindɨyo? \v 32 Sapo ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Ro-ana Abrahamɨndɨ God-anahɨ, Aisakɨndɨ God-anahɨ, asu Sekopɨndɨ God-anahɨ!’ mehu. Aiana yaŋgɨrɨ nüŋgumbɨ nindou-yafe God-ani asu ai yɨfɨhündɨ-yafe Godɨyupoanɨ,” Sisas ra mehu. \v 33 Nindou afɨndɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi Sisasɨndɨ yamundɨfe hoafɨ ranɨmbo mahepünahindɨ. \s1 Nɨne ahɨnümbɨ hohoanɨmo bogorayo ranahambo hoafɨmayu \r (Mak 12:28-31; Ruk 10:25-28) \p \v 34 Ranɨ hoafɨnambo Sisas ai Sadyusi nindou ahamundɨ hoafɨ kɨkɨmareapurɨ. Ranɨyomo asu Farisi nindou ai ranɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyomo houmbo ai mamühɨ gugurɨmefundɨ. \v 35 Ranɨyu asu nindou mamɨ ahamundɨ mbusümo ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨreandeimbɨ ranai mamɨ düdufe Sisasɨmbo randɨhinɨ hoeindɨhinɨ yahu-haya düdumarirɨ. \v 36 Ai ahambo düdurirühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ nindou, naha ahɨnümbɨ hoafɨ ranaiyo moanɨ adükarɨ hamɨndayo?” mehuamboyu. \v 37 Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “‘Adükarɨ sapo sɨhafɨ God ranahambo, sɨhafɨ ŋgusüfo muŋguambo, sɨhafɨ hohoanɨmo muŋguambo, yifiafɨ muŋguambo ranambo ŋgusüfo pandoworɨ.’ \v 38 Ranɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranane ai weaŋgurühɨdɨdɨ asu moanɨ adükarɨ hamɨndayo. \v 39 Asu ŋgorü ahɨnümbɨ hoafɨ adükarɨ ranɨ-kɨmɨnɨndɨ ra ndahurai-ane, ‘Se ŋgunindambürɨ ranaheimbo ŋgusüfo pandowandürɨ sapo se sɨhafɨ fimbo rawarowandɨ nou.’ \v 40 Mosesɨndɨ muŋguambo ahɨnümbɨ hohoanɨmo aho ranane asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou-yomondɨ yamundɨfe hohoanɨmo ranane muŋguambo ranana yimbu adükarɨ ahɨnümbɨ hoafɨ ra nɨmɨndühane,” mehu. \s1 Sisas ai düdi Kraisayu yahu haya düdumefiyu \r (Mak 12:35-37; Ruk 20:41-44) \p \v 41 Farisi nindou ai gugurɨyafu mamarɨmonda Sisas ai ahamumbo düdufipurühɨ yahuya, \v 42 “Se ra Kraisɨmbo nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomoa? Ai ra dadɨ amoao mamɨyomondambe-ahɨndɨyua?” mehuamboemo. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ai-ana Defitɨndɨ amoao-ambeahɨndani,” mehomondamboyu. \v 43 Asu ai ahamumbo düdureapurühɨ yahuya, “Asu nünüŋgufemboyo Yifiafɨ Aboedɨ ranai Defitɨmbo hohoanɨmo ŋgusüfoambe horɨmarera asu ai Krais ranahambo Adükar-ani mehundoa? Defit ai yare hoafɨyuhü yahuya, \q1 \v 44 ‘Adükarɨ Ai wandɨ Adükarɨmbo yare hoafɨyuhü yahuya, \q2 “Wandɨ warɨ hondünɨ ndanühɨ ndando nɨmandɨfɨ ŋgafɨmbo \q1 asu süŋguna sɨhambo hürütümbɨ nindou sɨhafɨ yirümbo hoarehɨ hɨnɨŋgɨndɨheamboyahɨ,” ’ \rq Buk Song 110:1\rq* \m Defit ra-mehu. \v 45 Defit ai Krais ahambo Adükarɨ yahundo marandane. Asu nüŋgufimboyu Krais Ai Defitɨndɨ ahuirayu rana?” mehupurɨ. \v 46 Asu nindou mamɨ ai-amboanɨ moai Sisasɨndɨ düdufe hoafɨ ranɨmbo sɨmborɨ hoafɨyundo, ŋga wanɨ. Ranɨyomo asu ai rɨhünda peyomo houmbo ahambo düdufembo ahɨnɨrurühɨ asu ai moai ahambo mamɨ düdufe amboanɨ düduyafundo rundɨ, ŋga wanɨ. \c 23 \s1 Sisas ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundurundeimbɨ asu Farisi nindou ranahamundɨ hoafɨ ranɨmbo ahɨnɨ hoafɨmayu \r (Mak 12:38-39; Ruk 11:43, 46; 20:45-46) \p \v 1 Ranɨyu asu Sisas ai nindou afɨndɨ ahambo wakɨrerɨ meŋgoro ranaiyei asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranaiyomo aheimbo wataporɨmbomarandürɨ. \v 2 Ai yare hoafɨyundürühü yahuya, “Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ asu Farisi nindou-anemo ai sɨheimbo yamundɨfembo Mosesɨndɨ fondɨ kosɨründümo houmbo anɨŋgomo. \v 3 Ranɨmbohündambo anɨmbo asu se hɨmborɨndei süŋgundhindɨ nɨnɨ-moatükunɨmboyo ai se rarɨhi yahomo houmbo hoafemondürɨ ranɨmbo. Ŋga asu se nɨne-moatükunɨ ai rawarundɨ rasüŋgu randɨhimboyei, ŋga wanɨ. Aiana hoafɨ yaŋgɨrane ai rarɨhi rarɨhi-emo, ŋga asu ai ahamundɨhoarɨ refembo ana, ŋgɨrɨ randundɨ. \v 4 Ahamundɨ ahɨnümbɨ yamundɨfe hoafɨ ra tɨŋümbɨ moatükunane. Ai-ana nindou amurɨyei daboahamɨndɨwamɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ ai mbɨsahümündia yahomo houmbo hüputüpuründümo nandundühanemo. Asu aiana ahamundɨhoarɨ ŋgɨrɨ akɨdou amboanɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ ai manandundɨ ranahambo semɨndɨmbo moai farɨhouwurɨ, ŋga wanɨ. \v 5 Nindou ai yɨhoefɨmbo hoeimbɨrɨhimunɨ yahomondühanemo ai nindou hɨmboahü muŋgu-moatükunɨ ra yaru arundɨ. Ai dɨdɨbafɨfe wadagɨ adükarɨ güdu mburu yihururündümo arundɨ. Asu ai ahamundɨ hoearɨ ranɨ hɨmborɨfihɨ moanɨ ranɨ-poanɨmbo yihuru yihurumarundɨ. \v 6 Aiana nɨmarɨfondɨ aboedühɨ nɨmarɨmboane hohoanɨmoyomo arundɨ afɨndɨ sesesɨmbo si sɨmboanane asu Suda-yafe rotu worɨ ranambe dɨrɨdühɨ nɨmarɨmbo-anemo hohoanɨmoemo. \v 7 Aiana nindou ai ahamumbo nindou afɨndɨ fandɨfeambe yɨhoefɨmbo hɨhɨfɨmbɨrɨhümunɨ, yahomo asu yɨhoefɨmbo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo mbɨsahümunɨ mbɨrɨhündɨ, yahomombo-anemo hohoanɨmoyomo arundɨ. \v 8 Nindou ai sɨheimbo yowanɨ yamunde-randeimbɨ nindou mbɨsahɨndürɨmboyei, ŋga wanɨ. Seana moanɨ mamɨ apodoho apodoho mamɨ yaŋgɨranei, ŋga sɨhei Yamunde-randeimbɨ Nindou aiana moanɨ mamɨ ai yaŋgɨrani anüŋgu. \v 9 Asu se nindou mamɨ hɨfɨ ndanühɨnda ranahambo ahɨnɨndɨhorühɨ hoafɨndeihɨya ‘Ape’ mbɨseimboyei, nɨmboe sapo sɨhei Ape mamɨ yaŋgɨrani sünambe amaru. \v 10 Asu nindou ŋgorü sɨheimbo hoafɨndeihɨya ‘Yamundo-randeimbɨ’ mbɨseimboyei, nɨmboe sapo sɨhei yamunde-randeimbɨ Krais yaŋgɨrani. \v 11 Nindou düdi ai sɨhei mbusümo nindou adükarɨ hamɨndɨ anüŋgu ana, asu ai sɨhei ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋguwamboane. \v 12 Nindou düdi ai ahandɨhoarɨ nindou adükaranahɨ ehu ana, ahandɨ ndürɨ hɨfɨnambo gadɨmboe. Ŋga asu nindou düdi ai ahandɨhoarɨ hɨfɨnamboareandɨ ranai ana ahandɨ ndürɨ adükarɨndɨmboe.” \s1 Sisas ai ahamundɨ yimbu yafambe moaruwai hohoanɨmo yaru arundɨ ranɨmbo hoafɨmayu \r (Mak 12:40; Ruk 11:39-52; 20:47) \p \v 13 “Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, hɨpoanɨmboembou-anemo. Awi seana yafambe yimbumbɨyomo houmbo-anemo! Seana nindouyei ŋgusümboarühɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo yipurɨ papɨru hɨnɨŋgɨru arundɨ. Asu se sɨhamundɨhoarɨ amboanɨ moai ranambe kefoau homo-rundɨ. Asu asükai se moai nindou dɨdɨyei ai ranambe kefoefembo yifɨrayei ranaheimbo hɨnɨŋgɨwura kefoehi hüsi, ŋga nafɨ gürarundɨ. \v 14 [Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou anemo. Awi seana yafambe yimbumbɨyomo houmbo-anemo! Seana sapo nɨmorehɨ kai anɨmboei ranaheimbo wosɨhoaforɨ hoafɨyomo-ndündürühanemo asu se ahei worɨ kosaründɨmo. Rananemo asu se nindou ai hoembɨrɨhimuna yahomo houmbo Godɨmbo moanɨ gedühɨ dɨdɨbafɨyomondühɨ homo arundɨ. Ranɨnɨmbohündambo anɨmbo süŋgunambo sɨhamundɨ tɨŋɨrɨfo ra moaruwai hamɨndɨ tükündɨfepurɨmboe!] \v 15 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo se boboharɨndümo! Awi seana yafambe yimbumbɨyomo houmbo-anemo! Seana botɨwamɨ hoe haŋgɨfo-süŋgu homo arundane asu hɨfɨ-süŋgu homo arundane ra nindou mamɨ sɨhamundɨ süŋgurapurɨ randeimbɨ tükɨfe nɨŋgombo kokombohündambo-anemo. Nindou ranai sɨhamundɨ süŋgurapurɨ-randeimbɨ nindou tüküfiyuwanane asu randüwuranɨ ai haiambe nafɨ gadümbui sapo se-amboanɨ rawefundɨ nou. Ranani nindou ranai se rarundanɨ ahandɨ moaruwai hohoanɨmo sɨhamundɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo ŋgasündearandɨ. \v 16 Nindou hɨmboatɨharɨ nindou amurambo nafɨ nafuimbo-memo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Seana nindou yamundundühɨya, Nindou düdi ai nɨnɨmboyu dabarɨfihɨ Godɨndɨ worɨ ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, ra moanane. Ŋga asu nindou düdi ai gor Godɨndɨ worɨ ranambe eŋgoro ranɨfihɨ dükare dabarefiyu ana, asu ai ranɨ-moatükunɨ refembomayu ra anɨhondümbo rambɨreandamboane yahomo arundɨ. \v 17 Seana hɨmboatɨharɨ hohoanɨmo-koate nindou-anemo! Nɨnɨ-moatükunɨyo ai moanɨ ahɨnümbɨ moatükun-ayo, gor ranaiyo asu Godɨndɨ worɨ ranɨyo? Gor ai Godɨndɨ worambe yaŋgoromboane asu Godɨndɨ moatükunɨ hondü nahurai tükefeyo. \v 18 Asu asükai seana yamundundühɨya, Nindou düdi ai sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, ra moanane. Ŋga asu nindou düdi ai sapo sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranɨwamɨ sesɨ asɨhefeyo ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, asu ai ranɨ-moatükunɨ refembomayu ra anɨhondümbo rambɨreandamboane yahomo arundɨ. \v 19 Awi seana nindou hɨmboatɨharanemo! Nɨnɨ-moatükunɨyo ai moanɨ ahɨnümbɨ moatükunayo, sesɨ asɨhefeyo ranaiyo asu sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranɨyo? Sesɨ, sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranɨwamɨ yaŋgoromboane asu sesɨ ra Godɨndɨ yaŋgɨrɨ tükefeyo. \v 20 Ranɨmboane asu nindou düdi ai sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranahambo dükare dabarefiyu ana, muŋgu moatükunɨ ranɨwamɨ eŋgoro ranahambo kameihɨ ranɨfihɨ dabarɨfihani. \v 21 Asu nindou düdi ai Godɨndɨ worɨ ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, asu God ai worɨ ranambe anüŋgu ranɨfihɨ kameihɨ dabarɨfihani. \v 22 Asu nindou düdi ai sünü ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, asu ai sapo Godɨndɨ nɨmarɨ hɨfandɨmbo fondɨ asu ai mare fondɨ ranɨwamɨ amaru ranahandɨ-ihɨ kameihü dabarɨfihani. \p \v 23 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi seana yafambe yimbumbanemo! Se-ana muŋguambo akɨdɨbou sesambefembo moatükunɨ wambɨfɨ nahurai ranane se yimuŋguründümo mburu asu 10 ranahandɨ ŋgorü bɨdɨfɨrɨ ra Godɨmbo yɨboboru asɨhoemo. Ŋga asu seana adükarɨ ahɨnümbɨ hoafɨ bɨdɨfɨrɨ ranahambo ana se hɨnɨŋgɨrumbo-anemo. Sapo ranɨ-moatükunɨ hoafɨ ranana ini ra, nindou muŋguambo ranaheimbo mamɨ sɨmogodɨ hohoanɨmombo hohoanɨmo, nindou ŋgorümbo hɨpoambo hohoanɨmo, asu anɨhondümbofe hohoanɨmo ranane. Godɨmbo nɨnɨ-moatükunɨyo 10 ranahanda mamɨ bɨdɨfɨrɨ yɨbobofe sɨhefe ahɨnümbɨ hoafɨ ra se hɨnɨŋgɨndumboemo, ŋga adükarɨ moatükunɨ hohoanɨmo hoafɨmayahɨ ranamboanɨ se süŋgundu ndundɨ. \v 24 Seana hɨmboatɨharɨyo hefe nindou ŋgorümbo nafɨ nafuimbo nindou-anemo! Seana hɨmboafɨfɨ ranahamumbo sɨmɨndɨ hoe ranambe foerɨmonda hürühoupurühanemo, ŋga asu kamer nɨnɨhondɨ adükarɨ ra kameihüru sɨrɨfoarundühanemo! \v 25 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi seana yafambe yimbumbanemo! Se-ana sesɨ hɨpɨrɨ napo ra hɨmboranɨ moanambühɨ ranane popoaiarɨhoemo, ŋga asu wagabe ragu ana hümbuhünɨ hohoanɨmo asu moanɨ sɨhamundɨ fi ranahambo hohoanɨmo ranɨmboane foafusafu hɨnɨŋgɨrundanɨ tüküra piareandɨ. \v 26 Farisi nindou seana hɨmboatɨharɨ nindouanemo! Awi se hɨpɨrɨ ranambe ra, wagabe ragu ranɨ boatei popoaindɨhoemondanɨ anɨmbo asu hɨmboranɨ moanambühɨ ranamboanɨ kameihɨ aboedɨ hɨmbondɨmboe! \v 27 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi seana yafambe yimbumbanemo! Se-ana yɨfambe ranahambo yihuruyo hɨnɨŋgɨfeyoanɨ anɨŋgo yahurai-anemo! Ranane sapo yɨfambe ranai moanambühɨ hɨmboranɨ ranai aboedɨ hɨmboyo haya anɨŋgo, ŋga asu ragu wagabe ranana yɨfɨ hambohamɨndɨ fɨsɨŋarümbɨ moaruwai ranai mamɨkarɨyombo foerɨmboane. Se sɨhamundɨ fiambe ragu ra moanɨ yahurai hamɨndanemo! \v 28 Yahurai-anemo se-amboanɨ fi moanambühɨ nindouyei hɨmboahü mbumundɨ nindou hɨmboemo, ŋga asu sɨhamundɨ fiambe ragu ranana yafambe yimbumbɨ hohoanɨmo asu moaruwai hohoanɨmo ranambo güre pireapurɨmboane. \p \v 29 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi se-ana yafambe yimbumbanemo! Se-ana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ yɨfambe nafɨru arundɨ. Asu nindou aboedɨ mbumundɨ manɨmboei-mayei ahei yɨfambe-wamɨ se yihururu hɨnɨŋgɨru arundɨ. \v 30 Asu rananemo se yaru hoafɨyomondühɨya, ‘Ro horombo sɨhefɨ amoao mamɨ manɨŋgomo ranambe mbanɨmboefɨ-mbonana ŋgɨrɨ ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou ranahamumbo hɨfokoefembo farɨhehupurɨ.’ \v 31 Asu se ranɨ hoafɨ yaru hoafemo ranana asu se maru sapo nindou dɨdemo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨmbo hɨfokoamarüpurɨ ranahamumbo nahurai-anemo weindahɨ nafuiayomo. \v 32 Refe ana, awi koe se nɨne-moatükunɨ sɨhamundɨ amoao mamɨ ai ramarundɨ ranɨfih randu ŋgomo nafɨndundümo! \v 33 Awi seana amoasɨranemo! Seana moaruwai amoasɨrɨndɨ nɨmorɨ hondanemo! God ai sɨhamumbo papɨfe hoafɨnduanɨ se haiambe gadɨmboemo. Nüŋgundu se ranahambo mafebou-a? \v 34 Ranɨmboane asu se hɨmborɨndɨmo nda. Ro sɨhamumbo sowana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou, fɨfɨrundeimbɨ nindou asu yamundu-rundeimbɨ nindou ranahamumbo koandɨheheapurɨmboyahɨ. Rananɨmbo asu se bɨdɨfɨrɨ hɨfokoandupurɨmboemo, bɨdɨfɨrambo nɨmɨfihɨ hɨfokoefembohünda pandupurɨmboemo, bɨdɨfɨrambo Godɨndɨ worambe bubundüpurɨmboemo. Asu bɨdɨfɨrambo ŋgorü ŋgoafɨhündɨ heboadüpurɨ houmbo wandüpurɨ ŋgomo ŋgorü ŋgoafɨhü tükündafundɨ. \v 35 Ranɨmboane asu nindou mbumundɨ hɨfɨ ndanühɨ manɨmboei ranaheimbo hɨfokoamarundüra yɨfɨmayei, ranɨ muŋgu moatükunɨ ranahambo se hütiyomo. Sɨhamundɨ hüti süŋguyo sapo nindou ai mbumundɨ hohoanɨmo süŋgurɨhindeimbɨ Eberɨndɨ sɨrambeahɨndɨ peyo haya ho hombo Sekaraia sapo Berekiandɨ nɨmorɨmayu ranahandɨfihɨ tümareandɨ ranahambo hɨfokoamarüwurɨ. Se Godɨndɨ worɨ asu sesɨ sɨhefembo fondɨ mbusümo ranambeyo hɨfokoamarüwurɨ. Ranɨmbohündambo anɨmbo sɨhamundɨ-wamɨ tɨŋɨrɨfo ranai naŋgopurɨmboe. \v 36 Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ nda. Nindou hɨfokoaru marundɨ ranahambohünda tɨŋɨrɨfo afɨndanɨmbo God ai nindou haponda anɨmboei aheiwamɨ nandeandürümbui.” \s1 Sisas ai Serusarem ŋgoafɨ ranahambo hohoanɨmomayu \r (Ruk 13:34-35; 19:41-44) \p \v 37 “Serusaremɨhündɨ, Serusaremɨhündɨ, se Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo rundeimbɨ nindou ranahamumbo hɨfokoarɨhipurühɨ asu se Godɨndɨ hoafɨ semɨndɨ hombo nindou sɨheimbo sowana koamarɨhepurɨ ranahamumbo hɨfokoefepurɨmbo safombo nɨmoeinambo-rɨhüpurɨ marɨhündɨ! Ro sɨhafɨ mbusümo nindou anɨmboei ranaheimbo wagɨdemɨndɨndürühɨ warɨ gabudɨfoefendürɨmbo afɨndɨ hohoanɨmomayahɨ kakaroko hondɨ ai ahandɨ weihoandɨ mbanendɨ hoareharamɨndɨndürɨ nou. Ŋga asu se wambo moai refembo raro-safɨndɨrɨ, ŋga moei masafɨ. \v 38 Asu se hɨmborɨndei. God ai Ahandɨ worɨ sɨhei mbusümo hɨnɨŋgɨmareandɨ asu moanɨ fondarɨmboe. \v 39 Ro nda sɨheimbo hoafehandürɨ, hapondanambe ana se ŋgɨrɨ asükai wambo hoeindɨhindɨrɨ, ŋga ŋgo ŋgombo süŋgunambo anɨmbo se randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘God, Se nindou ai Adükarɨndɨ ndürɨna tükefiyu ranahambo aboedɨ aboedɨndɨworɨ,’ mbɨseimboyei,” mehu. \c 24 \s1 Sisas ai Godɨndɨ worɨ ra bɨrɨboemboe yahu haya wataporɨmbomarandɨ \r (Mak 13:1-2; Ruk 21:5-6) \p \v 1 Sisas ai Godɨndɨ worɨ ranambeahɨndɨ tüküfi haya huwane asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahambo sowana mahomo Godɨndɨ worɨ worɨmbomarundɨ ra nafuiyondowohü hoafɨyondombohünda. \v 2 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Yɨnɨ, ro anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ. Se haponda muŋguambo moatükunɨ ra hoeirundai? Ŋgɨrɨ nɨmoei nda süŋgunambo ana rande atüboakɨ-atüboakɨndo gafuwanɨ hoeindundɨ, ŋga muŋguambo nɨmoei ra hɨfɨnɨ pindɨhimboyei,” mehupurɨ. \s1 Sisas ai ahambo süŋgururürundeimbɨmboya tɨŋɨrɨfo tükündɨfemboe yahu hoafɨmayu \r (Mak 13:3-13; Ruk 21:7-19) \p \v 3 Sisas ai Orif Nɨmɨ Hɨfɨ Wafuambe nɨmaru ane asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai yaŋgɨrɨ hafomo ahambo-so tükümefundɨ. Ranɨyomo asu ai düduyafu hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨmunɨ nüŋgu-sɨmboanɨ ranɨ-moatükunɨ ra tükümandɨfe? Asu nɨnɨ-moatükunɨ boatei tükündɨfeyoanɨ hoeimandɨhu sapo se kosɨmboayafɨ ranane asu ndeara bɨdɨfɨranambo si tüküfemboayo ranane ranahambo fɨfɨrɨndɨhumboyefɨ?” mehomondamboyu. \v 4 Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Awi se hɨbadümbo nindou ai sɨhamumbo wosɨhoaforɨ hoafɨndeimboyei. \v 5 Ŋga nindou afɨndɨ ai tükündafu wandɨ ndürɨ dükandu hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘Ro nda Krais-anahɨ!’ mbɨsɨmondühɨ anɨmbo ai nindou afɨndɨ ranaheimbo wosɨhoaforɨ hoafɨndɨmondanɨ ai anɨhondümbondɨhimboyei. \v 6 Se yifiarɨ hoafɨ asu yifiarɨ yafui hoafɨ hɨmborɨndɨmboemo. Ŋga asu se ranɨ-moatükunɨ ranahambo hɨbadümbo, ŋga hepünündafumboemo ranɨmbo. Ranɨ-moatükunɨ ra tükündɨfemboesɨ, ŋga asu ranɨ-moatükunɨ tükefeyo ranahambo ndeara bɨdɨfɨranambo si ane yahopoanɨ, ŋga awi wanɨ. \v 7 Hɨfɨ hɨfɨ ranai sɨmborɨ yifiarɨndɨmboe. Asu adükarɨ bogorɨ nindou mamɨ ahandɨ nendɨ ranai ŋgorü adükarɨ bogorɨ nindoundɨ nendɨ ranɨ-babɨdɨ sɨmborɨ-sɨmborɨndɨmboemo. Hɨfɨ bɨdɨfɨrɨ ranɨfihɨ sesɨ ai wanɨndohü asu hɨfɨhe ranai tükündɨfendamboe. \v 8 Muŋguambo moatükunɨ ra tükefeyo ranana moanɨ nɨmorehɨ ai nɨmorɨ wakemɨndɨmbo asübusɨ boatei asemɨndo yahurai boatei-ane tükefeyo. \v 9 Rananɨmbo sɨheimbo mbundüründümo tɨŋɨrɨfombɨ moatükunambe sɨndundürühɨ hɨfokoandundürɨmboemo. Rananɨmbo muŋguambo hɨfɨndɨ nindou ai wandɨ süŋguna sɨhamumbo yɨboarukondühüpurɨmboyei. \v 10 Ranɨ-sɨmboanɨ nindou afɨndɨ ranai ahei anɨhondümbofe hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndɨhindühɨ, asu ai ahei ŋgunindɨ ranaheimbo nindou amurɨ hürütümbɨ nindouyei warühɨndɨhindürühɨ asu aheihoarɨ amboanɨ sɨmborɨ yiboarukofirɨndeimboyei. \v 11 Rananɨmbo asu Godɨndɨ tɨkai hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou afɨndɨ ranai tükündafundühɨ anɨmbo asu ai nindou afɨndɨ ranaheimbo wosɨhoaforɨ hoafɨndɨmondanɨ anɨhondümbondɨhimboyei. \v 12 Ranɨfihɨ anɨmbo asu sapo moaruwai hohoanɨmo ranai afɨndɨ tükündɨfeyohü nindou ŋgorümbo hɨpoambofeihɨ ŋgusüfo pefe hohoanɨmo ranai akɨdoundɨmboe. \v 13 Ŋga asu nindou düdi ai nɨnɨ-moatükunɨ ahambo tükefeyo ranahambo moanane yahu kɨkɨhɨramündɨ anüŋgu ai ŋgu ŋgumbo bɨdɨfɨranɨ si tüküfiyuambe ranana ai aboedambondɨfimbui. \v 14 God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ Aboedɨ Hoafɨ ranahambo muŋguambo hɨfɨ ranühɨ nindou muŋgu ranaheimbo weindahɨ bokarɨhefendüranɨ anɨmbo asu ndeara bɨdɨfɨranɨ si ra tükündɨfemboe.” \s1 Moaruwai hamɨndɨ moatükunɨ tükündɨfemboe \r (Mak 13:14-23; Ruk 21:20-24) \p \v 15 “Asu moaruwai moatükunɨ nɨŋgombo-mayo sürühoeimbɨ fondɨ ranahambo moaruwaimbondeambui ranahambo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ahandɨ ndürɨ Danier ai wataporɨmbomarandɨ ra se hoeindumboemo. (Nindou düdi ai ndanɨ hoafɨ ra hoeifemboayu ranai hoafɨ ranahambo ndore fɨfɨrɨmbɨreandamboane.) \v 16 Ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo nindou dɨdɨyei ai Sudia hɨfambe anɨmboei ranai hɨfɨ wafunambo nɨmai mbɨfefoehindamboane. \v 17 Ranɨ-sɨmboanɨ ana sapo nindou ahandɨ worɨkɨmɨ amaru ranai ahandɨ napo worambe kurayo ranahambo hanɨ semɨndɨmbo hɨhɨnɨŋgɨndeambui. \v 18 Asu nindou düdi ai ahandɨ nümbürambe anüŋgu ranai ŋgɨrɨ ahandɨ hoearɨ masɨhendɨ ra semɨndɨmbo hɨhɨrɨndɨfi ŋgu, ŋga wanɨ. \v 19 Ranɨ-sɨmboanɨ nɨmorehɨ dɨdɨyei ai nɨmorɨ furümbayei-ane asu nɨmorehɨ nɨmorɨ tɨtɨ sɨmɨndeimbayei ranane ranaheimbo moaruwai hamɨndɨ tükündɨfemboe. \v 20 Se Godɨmbo dɨdɨbafɨndɨmo rananɨmbo asu se ŋgɨrɨ afɨndɨ ŋgɨsɨharɨ tüküfeyoambe ane asu moanɨ nɨmarɨmbo si ranambe ane ra se ŋgɨrɨ feboundɨ! \v 21 Ranɨ-sɨmboanɨ tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükündɨfemboe. Horombo God ai hɨfɨ sünü nafɨmarandambe peyo haya ho hombo hapondanɨ tükefeyombe ana, moai afɨndɨ tɨŋɨrɨfo ndahurai tüküfeyo. Ŋga süŋgunambo ranɨ sɨmboanɨ ana moanɨ muŋgunambo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ hamɨndɨ moatükunɨ anɨmbo tükündɨfemboe. Asu randɨfe hayambo ra süŋgunambo ana ŋgɨrɨ asükaindo tɨŋɨrɨfo yahurai tükündɨfeyo. \v 22 Ŋga asu God ai ranɨ-sɨmboanɨ ranahambo bodɨfombofe kɨkɨhɨyɨmɨndɨ-koatembembonana muŋguambo nindou ranai ŋgɨrɨ aboedamboyahindɨ. Ŋga asu God ai muŋguambo nindou sapo ranaheimbo wandanei yahu dɨbonɨmayundürɨ ranɨmbohündambo wambo anɨmbo asu hapondanɨ ana God ai ranɨ si ra awi bodɨfombonde kɨkɨhɨndamündümbui. \v 23 Rasɨmboanɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai sɨhamumbo hoafɨyeihüya, ‘Se ndühɨ hɨmboemo, ŋga Krais ana ini nda!’ mbɨsei-anane, asu ‘Ai ana ini gogu ra!’ mbɨsei-anane ra se nindou ranahei hoafɨ anɨhondümbo-ndundürɨmboemo. \v 24 Nɨmboe sapo nindou bɨdɨfɨrɨ ai tüküyafundühɨ wosɨhoaforɨ hoafɨndɨmondühɨya, ‘Ro Krais-anahɨ,’ asu ‘Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨya-rɨhandeimbɨ nindou-anahɨ,’ mbɨsɨmbo-memo. Asu ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ nafuindɨmondühɨ ranɨ-poanɨmbo ŋgɨnɨndɨ nafuimbo ratüpurɨ ratüpurɨndɨmboemo. Ai nindou sapo God wandanei mehu ranaheimbo amboanɨ ndahurɨmɨndefɨmbo mbɨsɨmboemo, ŋga ŋgɨrɨndɨmo. \v 25 Ranɨ-moatükunɨ ranahambo ro horombonamborɨhe hoafɨmehapurane, ŋga se ranahambo hɨmborɨndɨmo. \v 26 Asu nindou ai randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘Hoeirɨhi, Krais-mayu ranai ana nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandɨ hɨfühani anüŋgu,’ mbɨseianɨ asu se ranɨnɨ ŋgomboemo, ŋga wanɨ. Asu nindou ai randɨhi hoafɨndeihüya, ‘Aiana dɨbo ndanambe ndanüŋgu nda,’ mbɨseianɨ wanɨ asu se ranahambo anɨhondümbondumboemo, ŋga wanɨ. \v 27 Ŋga Nindou Hondü ranai ana, sapo wabürüsɨ sünü muŋgu ranɨfihɨ hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ ŋgu hafuanɨ si boakɨboadeamboe yahurai-anɨmbo nindou hɨmboahü tükündüfimbui. \v 28 Sapo nahanühɨyo nindou ai yɨfɨyo haya yɨfɨ nɨmoko ranai moanambühɨ eŋgoro ana, ranühɨ koahoeimbɨ ranai hei gugurɨhindühanei.” \s1 Nindou Hondündɨ kosɨmbo si \r (Mak 13:24-27; Ruk 21:25-28) \p \v 29 “Ranɨ tɨŋɨrɨfombü moatükunɨ si ranai ndeara muŋgundoanɨ anɨmbo nɨmehünou, \q1 hüfɨhamɨndɨ ai nɨmbɨraŋɨnderühɨ \q2 asu amoamo ai ŋgɨrɨ sindu. \q1 Mupui ai sünambeahɨndɨ fɨrɨbadɨyɨboai pütapɨndowohü \q2 asu muŋguambo ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ sünambe anɨŋgo ranai fɨfɨmɨndɨmboe. \rq Aisaia 13:10; 34:4\rq* \m \v 30 Ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo Nindou Hondü ai tüküfembo nafuimbo moatükunɨ ranai sünambe weindahɨ tükündɨfemboe. Asu hɨfɨ ndanühündambo muŋguambo sɨrɨhündɨ nindou ranai arasɨranɨndeimboyei. Asu Nindou Hondü ai sünambeahɨndɨ mburüŋgaiwamɨ nüŋgumbo ahandɨ ŋgɨnɨndɨ asu adükarɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ moatükunɨ ndemündü haya ra dɨbonde kuduanɨ ranahambo hoeindɨhimboyei. \v 31 Rananɨmbo fufuŋɨ afɨndɨ ranai hoafɨndɨmboe. Rananɨmbo asu ai ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranhamumbo yimbuyimbu hɨfɨ ra hɨmboranɨpoedɨ nindou muŋgu God ai wandanei mehu gugurɨfendürɨmbohünda koandɨhepura ŋgomboemo.” \s1 Hoandasüfo nɨmɨndɨ ranahambo yamundɨfe hoafɨ \r (Mak 13:28-31; Ruk 21:29-33) \p \v 32 “Asu se hoandasüfo nɨmɨndɨ türüfoarundühɨ hohoanɨmondɨmo. Ranɨ nɨmɨ ranai ahandɨ düdüdü ranɨfihɨ hoehoai tütükɨyohü emündü aforo ana, se fɨfɨrundɨ sapo ranana ndeara hoemboane. \v 33 Mamɨ ranɨ-süŋgumbo anɨmbo asu se hoeindundanɨ muŋguambo ranɨ moatükunɨ ranai tükündɨfeyoanɨ hoeindundühɨ rananɨmbo se Nindou Hondü ai ŋgɨrɨ amɨtata kudu, ŋga yipurɨ kɨmani anüŋgu, ra fɨfɨrɨndumboemo. \v 34 Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ nda. Bɨdɨfɨrɨ nindou hɨfɨ ndanühɨ anɨmboei yɨfɨhai-koateayei-ambe anɨmbo ranɨ-moatükunɨ ranai tükündɨfemboe. \v 35 Sünü hɨfɨ ranai ana awarɨndɨhoemboe, ŋga asu wandɨ hoafɨ ranana ŋgɨrɨ awandɨhoayo, ŋga wanɨ.” \s1 Nindou mamɨ aiamboanɨ moai Adükarɨ ai tüküfembo si ra fɨfɨreandɨ \r (Mak 13:32-37; Ruk 17:26-30, 34-36) \p \v 36 “Ŋga asu Nindou Hondü ai tüküfembo si ranɨnambo nindou mamai-amboanɨ moai fɨfɨreandɨ. Asu ranɨ si tüküfemboayo ra sünambeahɨndɨ nendanemo asu Nɨmorɨ aiani ra moai fɨfɨrundɨ. Ŋga moanɨ Afɨndɨ ai yaŋgɨrani ranɨ-moatükunɨ ranahambo fɨfɨreamboayu. \v 37 Nindou Hondü ranai tüküfembo si ranana Noa nüŋguambe ra sɨmboanɨ nahuraindɨmboe. \v 38 Sapo horombo hohoambu ai tüküfe-koateyoambe ranɨ-sɨmboanɨ ra nindou ai moanɨ sesɨ sahüsi hoe sɨmɨndei asu nɨmorehɨ nindowenihɨ anamɨndühɨyahi heimbo bɨdɨfɨranɨ hondü ranambe Noa ai botambe aboeda kamefuendɨ. \v 39 Ranɨ-sɨmboanɨ ra nindou ranai ranɨ-moatükunɨ tüküfemboayo ranahambo moai fɨfɨrɨhindɨ, ŋga ai moanɨ sɨrɨ mbɨrowohɨ ratüpurɨyei hei-ane asu hohoambu ranai tüküfehü aheimbo pare gogomaramɨndɨndürɨ. Moanɨ yahurai-anɨmbo süŋguna Nindou Hondü ai tüküfiyuambe tükündɨfemboe. \v 40 Ranɨ-sɨmboanɨ ana nindou yimbu ai nümbürambe ratüpurɨndafandühɨ nɨmbafandanɨ anɨmbo, nindou ŋgorümbo nderümündühɨ asu ŋgorü ai moanɨ rande bodɨboadiranɨ nüŋgumbui. \v 41 Nɨmorehɨ yimbu ai mbanɨ hɨrɨndafihɨ nɨmbafeanɨ anɨmbo asu ŋgorümbo ndemünduanɨ asu ŋgorü ai moanɨ rande bodɨboadeandanɨ nɨŋgomboe. \v 42 Awi se hɨbadümbo nɨŋgomo, ŋga nɨnɨ-sɨmboanɨyo sɨhamundɨ Adükarɨ ai tüküfemboayu ra se moai fɨfɨrundɨ. \v 43 Awi se randu hohoanɨmondɨmo. Worɨ aharambürɨyu haya hümbuhünɨ nindou ai nɨnɨ-sɨmboanɨyu ahandɨ worambe hümbuhünɨmbo tüküfemboayu ra fɨfɨrareandɨ ana, nindou ranai ŋgɨrɨ apu. Ŋga ai hümbuhünɨ nindou worambe tükündüfimbui mbüsü haya yaŋgɨrɨ günde nɨmandü ŋgumbui. \v 44 Ranɨmbohündambo anɨmbo se-amboanɨ muŋguambo si aho ra hɨbadundühɨ nafɨndündümo nɨmandɨmo. Ŋga Nindou Hondü ranai tüküfembo ranahambo se mɨtanɨründümo houmbo hɨdɨbo-hɨdɨboyomondambeanɨmbo moanɨ ai sümbundamündü tükündüfimbui.” \s1 Nindou ratüpurɨyafanɨrɨnandeimbɨ aboedɨ asu moaruwai ranahafandɨ kafoefe hoafɨ \r (Ruk 12:42-46) \p \v 45 “Asu düdi ratüpurɨyu-randeimbɨ kaoworɨ hohoanɨmo-koate dɨdɨboadɨre-randeimbɨ fɨfɨreandeimbɨ nindouayua? Nindou ranai ana sapo ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranai ahamboya, ‘Se nindou ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-memo ranahamumbo hɨbadapurɨ,’ yahu haya kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ ranani sapo ai ahamumbo sesɨ segopurɨmbo sɨmboanɨ yɨbobofe segopurɨmbohünda. \v 46 Nindou ranahandɨ bogorɨ nindou ai worambe tüküfi hoeiriranɨ asu nindou-mayu ranai sapo ahandɨ bogorɨ nindou ai refembo hoafɨmayu süŋgu rawareandɨ ranana nindou ranai moanɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyuwamboane! \v 47 Ro nda sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, bogorɨ nindou ranai nindou ranahambo ahandɨ muŋguambo moatükunɨ ranahambo hɨfandɨmbo bogorɨmbondirɨ hɨnɨŋgɨndirümbui. \v 48 Ŋga asu nindou ranai, moaruwai ratüpurɨyu-randeimbɨ nindouayu ana, asu ai ahandɨ fimbo rande hoafɨnduhü anɨmboya, Wandɨ bogorɨ nindou ai ŋgɨrɨ awi nɨmai tükündüfiyu mbüsümbui. \v 49 Rananɨmbo asu ai ahandɨ mamɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ-memo ranahamumbo piyu haya bubuhaindüpurühɨ asu sesɨ dedü wakɨndeandühɨ bia ra ndümündɨ, nindou bia sɨmɨndɨmo-rundeimbɨ ranɨ-babɨdɨ hoaŋguhü rarandu wakɨndeambui. \v 50 Rananɨmbo asu mamɨ sɨmboanɨ sapo ratüpurɨyu-randeimbɨ-mayu ranai ahandɨ bogorɨ nindou ranai tüküfemboayu ra mɨtanɨramündü haya hɨdɨbo-hɨdɨboyuambe anɨmbo tükündüfimbui. \v 51 Rananɨmbo asu ahandɨ bogorɨ nindou ai ahambo kɨbodɨrɨndirɨ mbunda asu nindou wosɨhoaforɨ hoafɨyeimbɨ ranambendirɨmbui. Rananɨmbo asu ai ranambendɨfihɨ heindühɨ yahafɨ sɨsɨnderɨmboe.” \c 25 \s1 Yihoarɨfamborɨ 10 ranahei kafoefe hoafɨ \p \v 1 “Ranɨ-sɨmboanɨ ana God ŋgɨnɨndɨ sünambe hɨfandarandɨ ra ndahurai anɨmbo tükündɨfemboe. Mamɨmbo yihoarɨfamborɨ 10 ranai nindou mamɨ nɨmorehɨ semündü haya masüfuwa asu ai ahei ram hai ra fufurühümündi hehi ahambo nafɨnɨ nafoarɨfiho fihambo mahei. \v 2 Hondahüyahindeimbɨ-mayei (5) ranai moanɨ hohoanɨmo-koateyei, ŋga asu ŋgorü hondahüyahindeimbɨ-mayei (5) ranai aboedɨ fɨfɨrɨhindeimbɨyei. \v 3 Sapo nɨmorehɨ hohoanɨmo-koate-mayei ranai ahei ram ra sahümündi, ŋga asu moai ram hoe bɨdɨfɨrɨ fuihümündi. \v 4 Ŋga asu nɨmorehɨ dɨboadɨre fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranai ahei hoe hɨpɨrɨ-mayo ranambe hoe fuihümündihɨ ahei ram dɨboadorɨhi masahümündi. \v 5 Ranɨyei asu sapo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ranai nɨmai tüküfe-koatemayuwamboyei asu aheimbo yapombo hɨmbo-marandüramboyei moanɨ rarɨhi yapombo boarɨhehi hehi kurɨmayei. \v 6 Ranɨyo hombo nɨmbɨ mbusümondühɨ nindou mamɨ ranai mɨŋgɨyowuhü yahuya, ‘Sapo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ana nda! Ŋga asu se ahambo sühüsi nafoarɨhorɨ fihɨrɨhorɨmɨndei!’ mehu. \v 7 Ranɨyei nɨmorehɨ-mayei ranai muŋgu botɨyahindühɨ ahei ram hai ra yimundɨfembo dɨdɨboadomafandɨhündɨ. \v 8 Ranɨyei asu nɨmorehɨ hohoanɨmo-koateyeimbɨ-mayei ranai nɨmorehɨ aboedɨ fɨfɨrɨhindeimbɨ-mayei ranai hoafɨyeihü seiya, ‘Awi se yɨhoefɨmbo ndühɨ sɨhei-mayo hoe bɨdɨfɨrɨ fuisehi, ŋga yɨhoefɨ ana hümaraso,’ maseiamboyei. \v 9 Asu nɨmorehɨ aboedɨ fɨfɨrɨhi-rɨhündeimbɨ ranai hoafɨyeihü seiya, ‘Yowanɨ, ŋgɨrɨ ndehundɨ. Hoe ndanana sɨheimboane asu yɨhoefɨmboane ra ŋgɨrɨ sɨmoŋgoründamɨndɨmunɨ. Ŋga awi hɨhɨrɨndahi ŋgei stoa worambeahɨndɨ se-amboanɨ sɨheipoanɨmbo pemɨndei,’ masahündüramboyei. \v 10 Asu ranɨyei hohoanɨmo-koate nɨmorehɨ-mayei ranai stoanambo hoe pemɨmbo hɨhɨrɨyahi mbahei nou ranambo amoŋgonɨmbo nindou nɨmorehɨ semündümbɨ-mayu ranai tükümefiyu. Ranɨyei asu hondahüyahindeimbɨ nɨmorehɨ nafɨrɨhümündimbü-mayei ranai nɨmorehɨ semɨndɨmbo sesesɨ fondɨ-mayo ranambe nindou-mayu ranɨ-babɨdɨ kefoehi mahüsi. Ranɨyo asu ranambe kefoefe hombo yipurɨ ra pamaiaro. \v 11 Ranɨyei asu süŋgunambo hondahüyahindeimbɨ nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ-mayei ranai tükümehindɨ. Ranɨyei asu ai rarɨhi puküna hoafɨyeihü seiya, ‘Adükarɨ, Adükarɨ, se yɨhoefɨmbo yipurɨ sübüdühawamunɨ dɨgifo,’ sei hoafɨmayei. \v 12 Ranɨyu asu nindou ranai sɨmborɨ aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, se ŋgɨrɨ keboehindɨ, ŋga roana moai sɨheimbo fɨfɨrɨhearü,’ mehundürɨ.” \v 13 Sisas ai ndeara hoafɨ moendɨreandühɨ yahuya, “Awi se hɨbadümbo, ŋga moai se Nindou Hondü ai tüküfembo si ane asu ranɨ sɨmboanane ra fɨfɨrundɨ,” mehu. \s1 Nindou ŋgɨmɨ ratüpurɨyomorundeimbɨ ranahamundɨ kafoefe hoafɨ \r (Ruk 19:11-27) \p \v 14 Sisas ai asükai hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨ si tüküfe sɨmboanɨ ranana ndahurai-ane. Mamɨ sɨmboanɨ nindou mamɨ ai ahandɨ worɨ ra hɨnɨŋgɨfe hefe ŋgorü hɨfɨna hombo mehu. Ranɨyu asu ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ahamumbo mborai yahupurɨ mbura ahandɨ muŋguambo moatükunɨ ahamundɨ warambe hɨnɨŋgɨmareandɨ. \v 15 Nindou-mayu ranai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ ŋgusüfo ŋgɨnɨndɨ küru hohoanɨmoemo ranɨ sɨmogodühɨ kakɨ hoarɨ ra ahamumbo yɨbobore yimbumareapurɨ. Nindou ŋgorümbo 5,000 kakɨ hoarɨ sagado. Ŋgorümbo 2,000 kakɨ hoarɨ sagado. Asu ŋgorü-mayu ranahambo 1,000 kakɨ hoarɨ ra sagado marandɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya ŋgorünamefiyu. \v 16 Ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou sapo 5,000 kakɨ hoarɨ masemündu-mayu ranai nɨmehünou kakɨ ranambo kakɨ semɨndɨ ratüpurambe sɨhai haya ratüpurɨyuhü ranɨ-fihɨndɨ 5,000 asükaiyu ranɨwamɨ masemündu. \v 17 Asu mamɨ yahurai safɨ nindou sapo 2,000 kakɨ hoarɨ masemündu-mayu ranai kakɨ ranɨ-fihɨndɨ 2,000 asükaiyu ranɨwamɨ masemündu. \v 18 Ŋga asu nindou sapo 1,000 masemündu-mayu ranai ahandɨ bogorɨndɨ kakɨ ra semündü hu hɨfambe kakɨrɨhai mbura hɨfambe dɨbo samboare hɨnɨŋgɨmareandɨ. \v 19 Nindou ranahamundɨ bogorɨ-mayu ranai aŋgunɨ hu gedühɨ nüŋgu nüŋgumbo asu ai ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi hu tükümefiyu. Ranɨyu asu ai ahandɨ kakɨ nindoumbo yɨbobomareapurɨ-mayo ranahambo nindou ranɨ babɨdɨmbo hoafɨ dɨboadondɨheapurɨ yahu haya. \v 20 Nindou 5,000 kakɨ masemündu-mayu ranai tüküfi ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranahambo 5,000 ŋgorü-mayo ra masagado. Asu ai ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, se wambo 5,000 kakɨ masowandɨrɨ, ŋga awi se nda hoeiro. 5,000 kakɨ-mayo se masawandɨrɨ ranɨ-fihɨndɨ ro ŋgorü 5,000 kakɨ masahamɨndɨhɨ nda,’ mehuamboyu. \v 21 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se aboedɨ hamɨndɨ ramarowandɨ. Seana aboedɨ asu anɨhondümbo hondü ratüpurɨyafɨ-randeimbanafɨ. Seana moanɨ akɨdou moatükunɨ dɨboadɨro-randeimbanafɨ. Ŋga asu ranɨmbohündambo anɨmbo hapondanɨ ana sɨhambo ro adükarɨ moatükunɨ hɨfandɨmbo amboanɨ bogorɨmbondɨhe hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨmboyahɨ. Asu se mborai sühüfɨ ranahambo rodɨbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨnde,’ mehundo. \v 22 Ranɨyu asu nindou 2,000 kakɨ masemündu-mayu ranai-amboanɨ tüküfi ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, se wambo 2,000 kakɨ masawandɨrɨ, ŋga awi se nda hoeiro. 2,000 kakɨ-mayo se masawandɨrɨ ranɨ-fihɨndɨ ro ŋgorü 2,000 kakɨ masahamɨndɨhɨ nda,’ mehuamboyu. \v 23 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se aboedɨ hamɨndɨ ramarowandɨ. Seana aboedɨ asu anɨhondümbo hondü ratüpurɨyafɨ-randeimbanafɨ. Seana moanɨ akɨdou moatükunɨ dɨboadɨro-randeimbanafɨ. Ŋga asu ranɨmbohündambo anɨmbo hapondanɨ ana sɨhambo ro adükarɨ moatükunɨ hɨfandɨmbo amboanɨ bogorɨmbondɨhe hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨmboyahɨ. Asu se mborai sühüfɨ ranahambo rodɨbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨnde,’ mehundo. \v 24 Ranɨyu asu nindou 1,000 kakɨ masemündu-mayu ranai-amboanɨ tüküfi bogorɨ nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Adükarɨ, ro sɨhambo fɨfɨrɨheanɨnɨmboanahɨ. Seana nindou awi hɨmboarɨ handinɨ-yafeimbɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndanafɨ. Seana nɨne-moatükunɨ se hɨfɨrowandeimbɨ-hündɨyopoanɨ nümbürambeahɨndɨ sesɨ ra yimuŋgurandɨfɨ arandɨ. Asu nindou amurɨ ai nɨnɨ-moatükunɨ maŋgɨrɨyo bubufoarhindeimbɨhündane seana sesɨ ra guguro arandɨ. \v 25 Ranɨmboyahɨ asu ro sɨhambo yɨhɨmbombo sɨhafɨ kakɨ ra sahamɨndɨ ha hɨfambe kakɨrɨhɨ dɨbo masamboarɨheandɨ. Sɨhafɨ muŋguambo kakɨ ini nda, ŋga se rando hoeindowandɨ,’ mehundo-amboyu. \v 26 Asu ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Awi se ana ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ nindou moaruwai, ratüpurɨ-koate yɨboaruko yɨboaruko-yafeimbɨ nindouanafɨ. Nindou ŋgorü ai ratüpurɨyumbü ranahandɨ ro sesɨ yimuŋgurahamɨndɨ asu nindou ai nɨne ahurɨ buburandeimbɨ ranahandambohündɨ ro sesɨ ra yimuŋgurɨhamɨndɨ gugurɨhe arɨhandɨ ranahambo awi se wambo ndoro fɨfɨrɨwandɨrɨmbo-wamboyafɨ? \v 27 Asu awi refe anasɨ, se kakɨ wandɨ ra sapo kakɨ sɨhefe arandɨ worambe sɨhoefanɨ anɨmbo, asu ro tükündaheandühɨ amboanɨ kakɨ bɨdɨfɨrɨ ranɨwamɨ nandɨhe ndahamɨndɨmbohündɨsɨ. \v 28 Haponda ahandɨ warambeahɨndɨ kakɨ ra ndowandümo mbundu nindou sapo 5,000 kakümbɨ-mayu ranahambo dabudo. \v 29 Ŋga ai sapo nɨne-moatükunɨ sɨmoŋgorɨ-maramündu ranɨfihɨ bɨdɨfɨrɨ pandeamboe. Ŋga asu nindou düdi ai nɨnɨ-moatükunɨyo ranahambo wanayu ana, asu ai nɨnɨ-moatükunɨyo ai akɨdou asɨhendɨ ra ahandɨ-mayo muŋgu fufuimɨndɨmboane. \v 30 Ŋga yɨboaruko-yɨboarukoyumbü nindou ranahambo weindanɨ hondü nɨmbɨ nɨmaroambe pinduwurü. Rananɨmbo ai ranambe nɨmandümbo heinduhü yahafɨ sɨsɨnderɨmboe,’” mehu. \s1 Nindou Hondü ai muŋguambo nindou ranaheimbo yɨbobondearümbui \p \v 31 “Süŋgunambo Nindou Hondü ranai bogorɨmbondüfi tükündüfihü ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranɨ-babɨdɨmbo ana, asu ai ahandɨ muŋguambo moatükunɨ hɨfandɨmbo nɨmarɨ fondɨ ranɨwamɨ nɨmandümbui. \v 32 Rananɨmbo asu muŋguambo hɨfɨ ranɨ-hündambo nindou ranai ahandɨ haŋgɨfohü gugurɨndearümbui. Rananɨmbo asu nindou ranaheimbo sapo sipsip hɨfandɨrandeimbɨ nindou sipsip ŋgorünɨnɨ yɨbobore asu meme ŋgorünɨnɨ yɨbobore arandɨ nou rande yimbumbonde yɨbobondearümbui. \v 33 Randeandühɨ anɨmbo ai sipsip ahandɨ warɨ hondünɨ hɨnɨŋgɨndearühɨ asu meme ahandɨ warɨ kadüdanɨ hɨnɨŋgɨndearümbui. \v 34 Rananɨmbo asu Bogorɨ nindou ai nindou ahandɨ warɨ hondünɨ amarei ranaheimbo hoafɨndundürühɨ anɨmboya, ‘Se ana sɨheimbo wandɨ Ape ai aboedɨ-aboedɨmareandürane, ŋga se mborai sühüsi. Rananɨmbo asu se sühüsi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranahambo sapo wandɨ Ape ai sɨheimbo semɨndɨmbo horombo hɨfɨ sünü hapoadümbo sɨmborɨyoambe raraore nafɨramündü masɨhendɨ ra sahümündi. \v 35 Sapo ro wembomboyahanɨ asu se wambo sesɨ masehindɨrɨ. Ro amɨndanɨŋomboyahanɨ asu se wambo hoe sɨmɨndɨmbo masehindɨrɨ. Ro nindou amurɨ tüküyaheandanɨ asu se wambo sahümündihündɨrɨ sɨhei worɨnɨmarɨhindɨrɨ. \v 36 Ro hoearɨ-koate nɨmboahanɨ asu se wambo hoearɨnambo yihurumarɨhindɨrɨ. Ro aŋgünümboyahanɨ asu se wambo hɨfandɨmarɨhündɨrɨ. Ro karabusambe nɨmboahanɨ asu se wambo hei wakɨmafoarɨhindɨrɨ. Ro hoearɨ napo-koateyahanɨ se wambo hoearɨnambo wandɨ fi yihurumarɨhindɨrɨ,’ mehu. \v 37 Nindou mbumundɨ-mayei ranai ahambo sɨmborɨ hoafɨndahɨndowohü anɨmboya, ‘Adükarɨ, nüŋgu-sümboanɨyo sɨhambo hoeirɨhunɨna wembombomefa sesɨ masahunɨnɨ, asu sɨhambo hoeirɨhunɨna amɨndanɨŋombomefa hoe sɨmɨndɨmbo mafuihunɨnɨ ra? \v 38 Nüŋgu-sɨmboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨna nindou amurɨmboyafo tüküyafoanda sahumɨndefɨnɨnɨ yɨhoefɨ worɨnɨrɨhunɨnɨ, asu hoearɨ-koateyafanɨ hoearɨ yihurumarɨhunɨna? \v 39 Asu nüŋgu-sümboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨna aŋgünümboyafɨ asu karabusambe nɨmbafɨ randanɨ ro hefɨ wakɨmafoarɨhunɨna?’ mbɨseimboyei. \v 40 Asu Bogorɨ nindou ai aheimbo sɨmborɨ hoafɨnduhü anɨmboya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafayahandürɨ, nɨne-moatükunɨ se moanɨ ndürɨ-koateyeimbɨ nindou wandɨ ranahambo se ramarɨhindɨ ranana wambo rɨhündɨrɨ rarɨhi marɨhündɨrɨ!’ mbüsümbui. \p \v 41 Rananɨmbo asu ai nindou ahandɨ warɨ kadüdanɨ anɨmboei ranaheimbo hoafɨndundürühɨ anɨmboya, ‘Se awarɨhehindeimbɨ nindou-anei. Andai se wambo hɨnɨŋgɨrɨhindɨrɨ ragu ŋgei! Seana hai moanɨ yare koadürümbo horoweimbɨ God ai dɨdɨboadore nafamündü Satan asu ahandɨ nendɨ ranahamumbo hɨnɨŋgɨmareandɨ ranambe ŋgei! \v 42 Sapo ro wembomboyahanɨ ra se moai wambo sesɨ sehindɨrɨ. Ro amɨndanɨŋomboyahanɨ se moai wambo hoe sɨmɨndɨmbo sehindɨrɨ. \v 43 Ro nindou amurɨmboyahe heheya tüküyahindanɨ se moai wambo sahümündi-hündɨrɨ sɨhei worɨnɨrɨhindɨrɨ. Ro hoearɨ-koate nɨmboahanɨ se moai wambo hoearɨnambo yihururɨhindɨrɨ. Ro aŋgünɨmboya, karabusambe nɨmboaha raraorɨhanda se moai wambo farɨhehindɨrɨ rɨhündɨ,’ mbüsümbui. \v 44 Asu ai-amboanɨ sɨmborɨ ahambo hoafɨndahɨndowohü anɨmboya, ‘Adükarɨ, nüŋgu-sümboanɨyo ro sɨhambo hoeirɨhunɨnanɨ se wembomboyafɨ, hoeimbo amɨndanɨŋomboyafɨ, nindou amurɨmboyafo tüküyafo, hoearɨ-koate nɨmbafɨ, aŋgünümboyafɨ asu karabusambe nɨmbafanɨ ro sɨhambo farɨhefenɨnɨ-koatemayefa?’ mbɨseimboyei. \v 45 Asu Bogorɨ nindou ai aheimbo sɨmborɨ hoafɨndühɨ anɨmboya, ‘Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ, se sapo moanɨ ndürɨ-koateyeimbɨ nindou wandɨ ranaheimbo farɨhefendürɨmbo moei asei ranana asu se wambo amboanɨ farɨhefendɨrɨmbo moei seihane!’ mbüsümbui. \v 46 Rananɨmbo asu nindou ndanai koadürümbo koadürümbo tɨŋɨrɨfo adükarɨ nɨŋgoweimbɨ ranambe mbɨhei-amboane, ŋga asu nindou aboedɨ mbumundɨ-mayei ranai-anɨmbo yaŋgɨrɨ koadürümbo koadürümbo nɨŋgoweimbɨ ranambe mbɨhei-amboane,” mehu. \c 26 \s1 Suda-yafe bogorɨ nindou ai Sisasɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ \r (Mak 14:1-2; Ruk 22:1-2; Son 11:45-53) \p \v 1 Sisas ai ranɨ yamundɨfe hoafɨ ra moendɨreandühɨ asu ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, \v 2 “Se fɨfɨrumboanemo, ŋga awi asouŋgu God Israer aboedambomareandɨ hohoanɨmombo Si (Pasofa) tükündɨfemboe. Asu sesɨ sesɨmbo si ranambe anɨmbo Nindou Hondü ranahambo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhündɨfimbui ahambo hɨfokoefimbo-hündambo nɨmɨfihɨ tɨkondüründɨmo pandüwurɨmboemo,” mehupurɨ. \v 3 Ranɨyomo asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo, asu Suda-yafe bogorɨ nindouyomo ranai bogorɨ hondü nindou Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ ahandɨ ndürɨ Kaiafas ranahandɨ adükarɨ worambe mamɨ gugurɨmefundɨ. \v 4 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo dɨbo kɨkɨhɨyimündɨ hefi hɨfokoefimbo yahomo houmbo hoafɨ ra fɨfɨrɨmarundɨ. \v 5 Asu ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ra nindou afɨndɨ fandɨfe sesesambe ana refepoanɨ, ŋga asu nindou afɨndɨ ranai hoafɨ afɨndafɨndɨndeihɨ ŋgoafɨ moaruwaimbo-ndɨhimboyei,” mehomo. \s1 Betani ŋgoafɨhü nɨmorehɨ mamɨ ranai Sisasɨndɨwamɨ fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ kamareando \r (Mak 14:3-9; Son 12:1-8) \p \v 6 Mamɨ, Betani ŋgoafɨhü Sisas ai Saimonɨndɨ worambe mamaru. Nindou ranai horombo mɨmanɨho masɨmeiyu haya mamaru. \v 7 Sisas ai nindou ranahandɨ worambe sesühɨ nɨmaru-ane nɨmorehɨ mamɨ ranai ahambo sowana tükümefeyo. Ai nɨmoei hɨpɨrambe sanda aboedɨ fɨsɨŋarümbɨ kakɨ afɨndɨfihɨ semɨndɨ-weimbɨhündɨ ra semɨndɨ haya tükümefeyo. Ranɨyo asu Sisas ai sesɨ fondɨ-mayo ranɨkɨmɨ nɨmaruambe ai sanda ra ahandɨ mbɨro wafuambe kamareando. \v 8 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ-moatükunɨ ramareandɨ ranɨmbo hoeiru houmbo ŋgɨnɨndɨ hoafɨyomondühɨ düduyafundühɨ yahomoya “Nɨmboe nɨmorehɨ ndanai sanda nda yatɨkɨrɨ-yatɨkɨrɨra wakareandɨ? \v 9 Awi sanda ndanana kakɨ adükarɨfihɨ anɨmbo koarɨhefihɨ kakɨ semɨndɨ mburumbo nindou napo-koate-mayei ranaheimbo kakɨ ra saimboyosɨ,” mehomo. \v 10 Sisas ai fɨfɨreandɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai nɨnɨmboe hoafɨmemo ranɨmbo ra. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe nɨmorehɨ ndanahambo moaruwaimboarundɨ rana? Ai ana moanɨ sɨmbamɨndɨ hamɨndɨ moatükunɨyo wambo ramareandɨ rananasɨ. \v 11 Nindou napo-koateyeimbɨ ranai ana se babɨdɨ muŋguambo si ra nɨboadeimboyei, ŋga asu roana ŋgɨrɨ se-babɨdɨmbo muŋguambo si ra nɨmboahɨ. \v 12 Aiana sanda ranɨyo wandɨwamɨ kamareandɨ sapo wambo samboefendɨrɨmbo dɨdɨboadoreandühɨ. \v 13 Haponda ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ, muŋguambo hɨfɨ ndanühɨ nɨnɨ ŋgoafɨhüyo Godɨndɨ hoafɨ ra wataporɨmboayo ana, nɨne-moatükunɨ ai wambo ramareandɨ ra ahandɨ hoafombohünda wataporɨmbondühɨ-ndühɨmboyei,” mehu. \s1 Sudas ai Sisasɨmbo bogorɨ nindouyomondɨ warühɨndɨhinɨmboyahɨ mehu \r (Mak 14:10-11; Ruk 22:3-6) \p \v 14-15 Ranɨyu asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Sudas Iskariot ai Godɨmbo sɨhourundeimbɨ nindou bogorɨ-memo ranahamumbo sowana hüfu düdufipurühɨ yahuya, “Se wambo nɨnɨ-moatükunɨ mandaundɨrɨ ro Sisasɨmbo sɨhamundɨ warühɨ yirümondɨhinanɨ rana?” mehupuramboemo. Ranɨyomo asu ai ahambo kakɨ hoarɨ 30 ra tapuiyafu masabudo. \v 16 Ranɨyu ranɨ-sɨmboanɨ piyu haya Sudas ai Sisasɨmbo ahamundɨ warühɨ yirümofi hohoanɨmo tümarandɨ. \s1 Sisas ai ahambo süŋgururürundeimbɨ babɨdɨ sesesɨ sesɨ ra masowasümo \r (Mak 14:12-21; Ruk 22:7-14; Son 13:21-30) \p \v 17 Adükarɨ si bret yis pefe-koate weaŋgurühɨ tüküfeyoambe ranɨ sɨmboanɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai tüküyafu ahambo düdururühɨ yahomoya, “Nahanɨnɨyo sesesɨ sesɨ ra ro sɨhambo dɨdɨboadofembo se hohoanɨmoayafa?” mehomondamboyu. \v 18 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋgoafɨ adükarɨ ranühɨ anɨmbo ŋgomo, nindou mamɨ ranahambo hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘Nindou yamunde-randeimbɨ ai yare hoafɨyuhü-randeimbɨ ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Wandɨ si ndeara tüküfemboane, ŋga ro wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ babɨdɨ sɨhafɨ worambe Pasofa sesesɨndefo sefɨmboanefɨ,” ’ mbɨsɨmo,” mehupurɨ. \v 19 Ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai moanɨ mamɨ Sisas ai hoafɨmayupurɨ süŋgu sapo sesɨ ra dɨdɨboadomarundɨ. \v 20 Ndeara nɨmbambe Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12-memo ranɨ-babɨdɨ sowasümondühɨ mamarɨmo. \v 21 Sesambe Sisas hoafɨyuhü yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ nda. Sehündɨ mamɨ ai wambo hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümondandɨrɨmbui,” mehuamboemo. \v 22 Ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ŋgusüfoambe afɨndɨ hohoanɨmorapurühɨ asu ahambo ŋgorü ai düdufe, ŋgorü ai düdufeyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, royahɨ? royahɨ?” memo. \v 23 Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ wakɨrɨhu nɨmarefɨmbo bret hɨpɨrɨ mamɨ ranambe foare haya asesu ranai-anɨmbo wambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümondandɨrɨmbui. \v 24 Baibor ai Nindou Hondü ranahambo hoafɨmayo süŋgu ai yɨfɨndümbui. Hɨpoanɨmboembou ani nindou düdi ai Nindou Hondü ahambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümoarirɨ. Nindou ranai ana nɨmboe hondɨ ai wakɨmarɨmɨndo, ŋga ambemboyu!” mehupurɨ. \v 25 Sudas sapo ai ahambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümorireimbɨ-mayu ranai hoafɨ karɨhoeihü ahambo düdurirühɨ yahuya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, awi se yaro hohoanɨmoyafühɨ rombayahɨ safɨmboyafɨ?” mehundo-amboyu. Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “I sapo se hoafɨmayafɨ mbɨsesɨ,” mehu. \s1 Adükarɨndɨ sesɨ Sisas ahandɨhoarɨ süŋgururürundeimbɨmbo masagapurɨ \r (Mak 14:22-26; Ruk 22:15-20; 1 Korin 11:23-25) \p \v 26 Ai mamɨ sowasümondühɨ nɨmarɨmombo Sisas ai bret bɨdɨfɨrɨ ra semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ dɨdɨbafɨfi mbura hɨfɨtɨre haya ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranahamumbo sagapurühɨ yahuya, “Ndanana wandɨ fi safane, ŋga sowandümo mburu sowasümo,” mehupurɨ. \v 27 Ranɨyu ai asükaiyu hɨpɨrɨ ra semündü haya Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura sagapurühɨ yahuya, “Muŋguambo se hɨpɨrɨ ndanambe ndɨmɨndɨmo. \v 28 Ndanana wandɨ horane, sapo Godɨndɨ hoafɨ femɨndɨ sɨhefe ŋgɨnemɨndɨmbo moatükunane. Wandɨ horɨ ra nindou afɨndɨ ahei moaruwai hohoanɨmo-ambeahɨndɨ aboedambo-fembohünda kamefoendane. \v 29 Ro nda sɨhamumbo hoafehapurɨ, ro wain hoe nda ŋgɨrɨ asükainda ndɨmɨndɨhɨ, ŋga awi ŋga ŋgambo wandɨ Ape ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranambeyahɨ anɨmbo ro sɨmborɨ wain hoe ra se-babɨdɨmbo ndɨmɨndɨmboyahɨ,” mehu. \v 30 Ranɨyomo asu ai herü mamɨ herüyomo mburu Orif nɨmɨ wafunambo mahafomo. \s1 Sisas ai Pitamboya, Ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ mbüsümbui, mehu \r (Mak 14:27-31; Ruk 22:31-34) \p \v 31 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ndanɨ nɨmbokoanɨ ana muŋguambo se wambohündambo sɨhamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo hɨnɨŋgɨndumboemo. Sapo Baibor ai yare hoafɨyowohü yahoya, \q1 ‘Ro sipsip hɨfandɨra-randeimbɨ nindou ranahambo hɨfokoandɨhinanɨ anɨmbo \q2 asu sipsip ranai buküründei wakɨndɨhimboyei,’ \rq Sekaraia 13:7\rq* \m meho süŋgu. \v 32 Ŋga asu süŋgunambo ro yaŋgɨrɨ botɨndahe heheambo ana, Gariri hɨfɨnambo sɨhamundɨ wagabe ro boatei ŋgümboyahɨ,” mehupurɨ. \v 33 Ranɨyu Pita ai hoafɨ karɨhoeihü Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou sɨhambohünda ahamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo hɨnɨŋgarundɨ amboanɨ asu roana ŋgɨrɨ wandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo hɨnɨŋgɨndɨheandɨ,” mehundo. \v 34 Asu Sisas ai Pitambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Pita, ro nda sɨhambo anɨhondümboanahɨ hoafehanɨnɨ, nɨmbokoanɨ kakaro ai hoafɨ-koateayuambe anɨmbo se rando hoafɨndafühɨ anɨmbo ŋgɨmɨmbo ‘Ro moai Sisasɨmbo fɨfɨrɨhinɨ,’ mbɨsamboyafɨ,” mehundo. \v 35 Ranɨyu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyunduhɨ yahuya, “Ro sedɨbo yɨfayahɨ amboanɨ i ambe, ŋga asu ro ŋgɨrɨ randɨhe yahurai hoafɨndahɨ,” mehu. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo muŋgu amboanɨ maru Pita hoafɨmayu süŋgu yaru hoafɨmemo. \s1 Sisas ai Getsemanihɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨmayu \r (Mak 14:32-42; Ruk 22:39-46) \p \v 36 Ranɨyu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ nɨmɨ nümbürɨ mamɨ Getsemanihɨ hɨfomo tüküyafundühɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se ndanühɨ nɨmandɨmondanɨ anɨmbo asu ro gogu ranühɨ ŋga Godɨmbo dɨdɨbafɨnda,” mehupurɨ. \v 37 Ai Pita Sebedindɨ nɨmorɨ yimbuyafanɨ ahamumbo sepurümündɨ haya mahu. Ranɨyu Sisas ai ranɨ-sɨmboanɨ ŋgusüfo afɨndɨ hohoanɨmoyuhü asu ahambo afɨndɨ ŋgusüfoambe moaruwaimarɨrɨ. \v 38 Ranɨyu asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Afɨndɨ hohoanɨmo wandɨ ŋgusüfoambe amaro ranai afɨndɨ hamɨndɨ tüküfendɨrühane asu ai wambo borɨfe pefendɨrɨmbo yaŋgɨrayo. Ŋga awi se ndanühɨ nɨmandɨmombo ro-babɨdɨmbo moanɨ hɨmboarɨ yaŋgɨrɨ hɨbadundɨ,” mehupurɨ. \v 39 Ranɨyu asu ai akɨdou sühüfi hu ahandɨ mbɨro ra hɨfɨnɨ hɨfambe amofihü Godɨmbo dɨdɨbafɨyuhü yahuya, “Wandɨ Ape, nüŋgurɨhɨ refemboayo ana, moanɨ yahurai tɨŋɨrɨfombü hɨpɨrɨ wandɨ wamɨnɨndɨ ra sowandɨfɨ raguanamboro! Ŋga asu ranɨ-moatükunɨ refembo ra ro randɨhea sambo hohoanɨmoyahühɨ-yahɨpoanɨ, ŋga moanɨ se hohoanɨmoayafɨ süŋgu,” yahu dɨdɨbafɨmayu. \v 40 Ranɨyu asu ai hɨhɨrɨfi ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranahamumbo hoeireapurane ai yapomboyafu houmbo mapomo. Ranɨyu asu ai Pitambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou ŋgɨmɨ ra awi se nɨmboe moanɨ bodɨfombo amboanɨ ro-babɨdɨmbo hɨmboarɨ yaŋgɨrɨ hɨfandühɨ nɨmarɨ-koatememoa? \v 41 Se moanɨ hɨbadümbo dɨdɨbafɨndɨmondühɨ nɨmandɨmo. Rananɨmbo asu nɨne-moatükunɨ sɨhamumbo moaruwai hohoanɨmo ranahambo süŋgu hühɨndeapurɨmboe. Sɨhamundɨ ŋgusüfo aiana refembo yaho, ŋga asu sɨhamundɨ fi ranane ai awi mbosɨhoasɨrayo,” mehupurɨ. \v 42 Asükaiyu mamɨmbo Sisas hu dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, “Wandɨ Ape, tɨŋɨrɨfombü hɨpɨrɨ ndanai wambo gübüsɨfoefendɨrɨ-koateyowanɨ, asu ro ranɨ-moatükunɨ ra asɨmɨndɨhɨ ana, sapo se nɨnɨmboyo refembo hohoanɨmoayafɨ ranɨ-süŋgu refemboane,” mehu. \v 43 Asükaiyu hɨhɨrɨfi hu ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoeireapurane ai moanɨ mapomo. Ai moai ahamundɨ hɨmboarɨ ra yaŋgɨrɨ bɨrɨhoai nɨŋgopurɨ. \v 44 Ranɨyu asu Sisas ai asükaiyu ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya ŋgɨmɨmbo noure mamɨ weaŋgurühɨ hoafɨmayu hoafɨ yahurai hoafɨyuhü dɨdɨbafɨmayu. \v 45 Asükaiyu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranahamumbo-so tüküfi hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se moanɨ fiharu apomondühɨyomoa? Awi Nindou Hondü ranahambo moaruwai hohoanɨmo-yomondeimbɨ nindou ranahamundɨ warɨhüfembo akɨmɨ tɨfɨreamboane. \v 46 Botɨyafu houmbo mborai ŋgefo. Awi se hoeiru nindou mamɨ ndanai wambo hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümoyondɨrɨmbo ndanüŋgu,” mehupurɨ. \s1 Sisasɨmbo mbumaründümo \r (Mak 14:43-50; Ruk 22:47-53; Son 18:3-12) \p \v 47 Sisas ai wataporɨmborandühɨ nüŋgu ane asu Sudas, süŋgururü rundeimbɨ 12-ambeahɨndɨ nindou mamɨ, ai tükümefiyu. Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu Suda-yafe bogorɨyomo ranai nindou afɨndɨ safɨ ranahamumbo koamarɨhoupura pisao yihɨmɨndɨ asu nɨmɨharɨ adükarɨ ra fufuründümo houmbo Sudas babɨdɨmbo tükümefundɨ. \v 48 Nindou sapo Sisasɨmbo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümofimbo-mayu ranai nindou afɨndɨ ranahamumbo dɨbo hoafɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ro ahambo wakɨkɨhɨndühünanɨ anɨmbo aiani, ŋga se ahambo mbundüründümo,” mehupurɨ. \v 49 Ranɨyu asu nɨmai Sudas ai Sisasɨmbo-so hüfu hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, karɨhasɨ,” yahuhü wakɨkɨhɨmarürɨ. \v 50 Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandafɨ, ranɨ-moatükunɨ ra se refembo asafɨ, nɨmai raro,” mehundo. Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ ranai tüküyafu Sisasɨmbo mburündümo mburu kɨkɨhɨsafɨ-marürɨndümo. \v 51 Ranɨyu asu nindou mamɨ Sisas dɨbo manüŋgu ranai sɨsɨrɨfihɨyu ahandɨ pisao hoearambeahɨndɨ hüramündɨ nüŋgumboyu bogorɨ nindou, Kaiafas, ranahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ-mayu ranahandɨ hɨmbohoearɨ mafoafoareandɨ. \v 52 Ranɨyu Sisas ai nüŋgumbo ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Pisao ra se sowandɨfɨ koadürambe sando. Nindou muŋguambo düdi ai pisao asowandümo ana, asu ai pisao ranambo yɨfɨndɨmboemo. \v 53 Asu ro wandɨ Apembo wambo farɨhefendɨrɨmbohünda mɨŋgɨndahanɨ asu ai sünambeahɨndɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ ami 12 ŋgasündeapureimbɨ ai koarɨhefemboayu ra awi se moai fɨfɨrowandɨyo? \v 54 Ŋga asu ranɨ-süŋgumbo ana, nüŋgunde sapo Baiborambe yare hoafɨyowohüya, ‘Ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ yahurai rambɨfeyo-wamboane,’ meho ra yahurai tükümandɨfea?” mehundo. \v 55 Ranɨyu asu Sisas ai nindou afɨndɨ ahambo mbuimündümbo tükümefundɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi ro hümbuhünümbɨ nindou meha ranɨmbo wambo mbuimɨndɨndɨrɨmbo se pisao asu nɨmɨharɨ ra fufuründümo houmbo sɨfomomboemo? Ro afɨndɨmbo Godɨndɨ worambe nɨmarɨmbo hoafɨ yamundɨhandürɨ habodɨ marɨhandɨ, ŋga ranɨ-sɨmboanɨ moai se wambo mburündümondɨrɨ. \v 56 Ŋga asu ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ai Baiborambe randɨfemboe yahu haya sürü pamareandɨ ranɨ sɨmogodühɨyo ramefeyo,” mehu. Asu muŋgu süŋgururü-rundeimbɨ ranai Sisasɨmbo hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo mafoarɨhoemo. \s1 Sisas ai kansɨrɨ-yomondɨ hɨmboahü tüküfi hoafɨ dɨdɨboadomareandɨ \r (Mak 14:53-65; Ruk 22:54-55; Son 18:13-14, 19-24) \p \v 57 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ hondü, Kaiafasɨyu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo asu bogorɨ nindouyomo ranai guguru mamühɨyafu mamarɨmo. Ranɨyomo asu nindou ranai Sisasɨmbo mburündümo houmbo nindou gugurɨyafu nɨmarɨmondühɨ worɨna sowaründümo mahomo. \v 58 Pita ai ahambo süŋgumarürɨ hüfu, ŋga asu ai moai ahandɨ fikɨmɨ akɨmɨ papühɨfiyu, ŋga ai Kaiafasɨndɨ worɨ ginɨrɨ-mayo ranambe kefuoai hüfu hɨfandɨ-rundeimbɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo mamaru. Ai nɨnɨ-moatükunɨ Sisasɨmbo tükümandɨfendo yahu haya ranɨ hɨmboasafomboyu. \v 59 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu muŋguambo Suda-yafe kansɨr ai Sisasɨmbo hɨfokoefimbo-hündambo nindou ahambo tɨkefehefembo papɨ-hoafɨfimbo kokomarurü. \v 60-61 Nindou afɨndɨ ai tüküyafundühɨ Sisasɨmbo tɨkefehefe papɨ-hoafɨfimbosɨ, ŋga asu ai moai nɨne moaruwai hohoanɨmo ramareandɨ ra mamɨ amboanɨ ahambo hɨfokoefembo-hünda fɨfɨrɨrundɨ. Ndeara bɨdɨfɨranambo hondü nindou yimbu ai botɨyafɨne hafanɨ hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Nindou ndanai yare hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ro Godɨndɨ worɨ nda bɨrɨboadɨhe mbundɨha asu moanɨ ŋgɨmɨ sihɨ yaŋgɨrɨ asükainda fondɨhe hɨnɨŋgɨndɨheamboyahɨ,’ mehu,” masafanɨ. \v 62 Ranɨyu asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ-yomondɨ bogorɨ hondü ranai botɨfi nüŋgumbo Sisasɨmbo hoafɨyunduhü yahundoya, “Se moai nɨnɨ hoafɨ sɨmborɨ nindou sɨhambo papɨ-hoafɨmarɨnanɨnɨ ranahafanɨmbo hoafɨyopɨrɨmbo sɨhawandɨyo?” mehundo. \v 63 Ŋga asu Sisas ai moai nɨnɨ hoafɨ ahambo sɨmborɨ hoafɨyundo, ŋga moanɨ ai sɨsɨkoate manüŋgu. Asükaiyu bogorɨ nindou-mayu ranai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “God yaŋgɨrɨ nüŋgumbü-mayu ranahandɨ ndürɨnambo ro nda sɨhambo hoafɨyahanɨnɨ, ŋga hapo se nɨmoamo nda dabarɨfimbɨ hoafɨ sɨmborɨ hoafɨndafɨ. Se Krais, Godɨndɨ Nɨmorɨndafühɨ ana, haponda hamɨndɨ yɨhoefɨmbo hoafɨndafɨmunɨ,” mehundo-amboyu. \v 64 Asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ndeara se ranɨ hoafɨ ra hoafɨyafomboanafɨ. Ŋga ro sɨhamumbo muŋguambo hoafehapurɨ nda. Ŋgɨrɨ amɨtata Nindou Hondü ranai bogorɨmbondüfi God muŋguambo ŋgɨnɨndeimbɨ ranahandɨ warɨhondanɨ nɨmandü asu ai mburüŋgaiwamɨ sünambeahɨndɨ kuduanɨ hoeindüwurümboemo,” mehupurɨ. \v 65 Ranɨyu asu bogorɨ nindou-mayu ranai ŋgusüfoambe hüfɨrürühɨ ahandɨ hoearɨ ra hɨreandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ai Godɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨ hoafayu. Hapondanɨ ana nindou ŋgorü ai Sisas ranahambo nɨne hoafɨ hoafombo tüküfepoanɨ, ŋga wanɨ. Se ndeara ai Godɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨ hoafɨmayu ra hɨmborɨyomombo-anemo! \v 66 Asu se ra ahambo nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomo-a?” mehupuramboemo. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ai ana sapo ai hüti ramefiyumbowambo yɨfɨyumbiyuwamboane,” mehomo. \v 67-68 Ranɨyomo asu ai ahandɨ ŋgusümboarambe ŋgurɨ tɨfɨyafundowohü bubumarürɨ. Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai pakarɨhourühɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Krais, se nindou düdi ai sɨhambo harayunɨnɨ ranahambo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nahurai hoafɨndafɨ,” mehomo. \s1 Pita ai Sisasɨmbo Ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ, mehu \r (Mak 14:66-72; Ruk 22:56-62; Son 18:15-18, 25-27) \p \v 69 Pita ai weindanɨ ranɨ hɨfɨnɨ ginɨrambe nɨmaru-ane Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ hondündɨ ratüpurɨyo-randeimbɨ mamɨ ranai ahambo-so tüküfe hɨfo hoafɨyohü yahoya, “Se-amboanɨ Sisas Garirihündɨ ranɨ dɨbomefoandane,” mehondoamboyu. \v 70 Asu muŋguambo ahei hɨmboahü ai wanɨ yahuhüya, “Roana se wataporɨmbo arandɨ ranahambo moai fɨfɨrɨheandɨ,” mehu. \v 71 Ranɨyu asu ai ginɨrɨ-mayo ranɨ nafɨtambekɨmɨ mapenüŋgu. Ranɨyo asu nɨmorehɨ ŋgorü ai hoeirerühɨ nindou burɨmemo ranahamumbo hoafɨyohü yahoya, “Nindou aiyu Nasaretɨhündɨ Sisas ranɨdɨbo manüŋgu,” meho. \v 72 Asükaiyu Pita ai wanɨ yahumbo hoafɨyuhü yahuya, “Roana haponda dabareheandɨ, ro nindou ranahambo ana moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehu. \v 73 Akɨdou hɨhɨnɨŋgɨre safoareambo nindou ranühɨ burɨmemo ranai Pitambo-so tükümefundɨ. Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se ana ai-babɨdɨhɨndɨ nindou-anafɨ. Ŋga sɨhafɨ hoafɨ hoafayafɨ ranai Garirihündanafɨ yaho weindahɨmareanɨnɨ,” mehomo. \v 74 Ranɨyu Pita ai dabarɨfihɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ro tɨkai hoafɨndahanɨ God ai wambo moaruwaimbo-mbɨreandɨra-mboane! Ŋga roana nindou ranahambo moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehu. Ranɨyo asu kakaro ranai hoafɨmayu. \v 75 Asu Pita ai ŋgusüfo pumaramündu sapo nɨne hoafɨ Sisas ai ahambo hoafɨmeindo ranahambo. Sapo ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Kakaro ai hoafɨ-koateayuambe anɨmbo se ŋgɨmɨmbo rando wambo hoafɨndafühɨya, ‘Ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ,’ mbɨsamboyafɨ,” mehundo ranɨmbo. Ranɨyu asu Pita ai ginɨrambeahɨndɨ tüküfi haya afɨndɨ hamɨndɨ aranɨ aranɨmayu. \c 27 \s1 Pairatɨmbo sowana Sisasɨmbo sowaründümo mahɨfomo \r (Mak 14:1; Ruk 23:1-2; Son 18:28-32) \p \v 1 Ndeara siambe hondü Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu Suda-yafe bogorɨ nindouyomo ranai Sisasɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ ra fɨfɨrɨmarundɨ. \v 2 Ranɨyomo asu Sisas ahambo hüputüpurɨhou sowaründümo hɨfomo Romɨ-yomondɨ Israer hɨfɨ hɨfanda-randeimbɨ bogorɨ nindou ahandɨ ndürɨ Pairatɨndɨ warühɨmarüwurɨ. \s1 Sudas ai yɨfɨmayu \r (Ratüpurɨ 1:18-19) \p \v 3 Asu Sudas sapo Sisasɨmbo hürütürümbɨ nindou-yomondɨ warühɨmarirɨ ahambo papɨ hoafɨyu hɨfokoefimbo hoafɨ ra hɨmborɨmayu. Ranɨmboane ŋgusüfoambe afɨndɨ hohoanɨmoyuhü ai kakɨ hoarɨ 30 ra hɨhɨre semündü hu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu bogorɨ nindouyomo ranahamumbo masagapurɨ. \v 4 Ranɨyu asu Sudas ai ahamumbo yare hoafɨyuhü yahuya, “Awi ro hütiyahɨ moaruwai hohoanɨmomayahɨ. Ro nindou ai nɨnɨ-moatükunɨyo moaruwai refekoate ranahambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümomarɨhinɨ,” mehuamboemo. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi ro ranahambo ra nɨmboe mambɨsefɨyo? Ranɨ-moatükunɨ ra yɨhoefɨ moatükunɨyo, ŋga sɨhafɨ moatükunɨ yaŋgɨrane ranana,” mehomondo. \v 5 Ranɨyu asu Sudas ai kakɨ hoarɨ-mayo ra Godɨndɨ worɨ ranambe pire haya ndamefiyu. Ranɨyu asu ai hu wofɨfihɨ kiarü ahandɨ fi ra ahandɨhoarɨ hɨfokoamareandɨ. \v 6 Ranɨyomo asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ranai kakɨ pimareandɨ ra fufuründümo houmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Kakɨ ndanana nindou hɨfokoamefiyu ranahandɨ horɨ takɨnɨ kakane. Sapo sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgumbo Godɨndɨ worambeahɨndɨ kakɨ gugurɨfe sɨhefe arandɨ ranambe pefepoanɨ,” mehomo. \v 7 Kakɨ ranahambo wataporɨmboru homo mamɨ nɨmɨndühɨru sɨhoemo houmbo asu ai kakɨ ranambo hɨfɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Hɨfɨ Sospen Nafɨmbo Hɨfɨ pemayomo. Hɨfɨ ra aŋgunpoedɨ nindou yɨfɨyeianɨ hɨfɨkefendürɨmbo hɨfane. \v 8 Ranɨmbohündamboane haponda hɨfɨ ranahambo rarɨhi dükarɨhindühɨya Nindou Horɨ Hɨfane, sei arɨhündɨ. \v 9 Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ mamɨ, Seremaia, ai hoafɨmayu sɨmogodühɨ rahurai tükümefeyo. Ai yare horombo hoafɨreandühɨ yahuya, “Ai kakɨ hoarɨ 30 ra masowandümo sapo Israer nindou bɨdɨfɨrɨ ai horombo hoafɨmayu süŋgu ai nindou ranahambo pemɨmbohünda. \v 10 Ranɨyo asu kakɨ ranambo Hɨfɨ Sospen Nafɨmbo Hɨfɨ ra pemɨmemo. Ranɨ hoafɨ ra Adükarɨ ai wambo randowandɨ mehu nou ane,” mehu. Asu moanɨ anɨhondü ranɨ yahurai safɨ tükümefeyo. \s1 Pairat ai Sisasɨmbo düdu düdumarirɨ \r (Mak 15:2-5; Ruk 23:3-5; Son 18:33-38) \p \v 11 Sisas ai Romɨ-yomondɨ bogorɨ nindou, Pairat, ranahandɨ hɨmboarühɨ manüŋgu. Ranɨyu asu Pairat ai ahambo düdurirühɨ yahuya, “Se ra Suda-yomondɨ adükarɨ bogorɨ nindouyafɨ?” mehundo-amboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ndeara raro hoafɨyafomboanafɨsɨ,” mehundo. \v 12 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu bogorɨ nindouyomo ranai awi ahambo papɨ-hoafɨrürɨ hoaŋgomosɨ, ŋga asu Sisas ai moai nɨnɨ hoafɨ akɨdou ahandɨ yahamo tüküfendo. \v 13 Ranɨyu asu Pairat ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Awi se moai hoafɨ ra hɨmborɨyafɨyo sɨhambo ai papɨ-hoafarunɨnɨ ranahambo rana?” mehundo. \v 14 Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ mamɨ hoafɨ akɨdou-amboanɨ hoafombo moai hoafɨyu. Ranɨyu asu Romɨ-yomondɨ bogorɨ nindou-mayu ranai moanɨ adükarɨ hamɨndɨ hepünɨfe mahepünɨfiyu. \s1 Pairat ai Sisasɨmboya Ai yɨfɨyumbiyuwamboane mehu \r (Mak 15:6-15; Ruk 23:13-25; Son 18:38; 19:16) \p \v 15 Muŋgu hɨmbanɨ Pasofa adükarɨ si tüküfeyoambe, muŋguambo nindou ranai nindou karabusambeahɨndɨ hɨnɨŋgɨfiyuwanɨ aboedühɨ tüküfembo hohoanɨmoyei marɨhündɨ. Ranahambo ana Romɨ-yomondɨ bogorɨ nindou ranahamboyo hoafɨyeianɨ ai nindou ranahambo aboedühɨ koarɨheirɨ marandɨ. \v 16 Ranɨ-sɨmboanɨ ana, muŋguambo nindou ai fɨfɨrɨhoreimbɨ nindou ahandɨ ndürɨ Barabas ai karabusambe manüŋgu. \v 17 Asu ranɨ-sɨmboanɨ nindou afɨndɨ ranai gugurɨyahi mamareiamboyu Pairat ai aheimbo düdureandürühɨ yahuya, “Se ra nindou daboe ro ahambo karabusambeahɨndɨ aboedühɨ koarɨhefimbo hohoanɨmoayeia? Barabasɨyu asu Sisas ranahambo Kraisani sei arɨhündɨ ranɨyu?” mehu. \v 18 Ŋga Pairat Suda nindou Sisasɨmbo ŋgusüfoambe moaruwairürühɨyomo wandɨ warühɨmarurü yahu haya ai ranɨmbo ndore fɨfɨrɨmareandɨ. \v 19 Pairat ai nindou hoafɨ yɨboboferambo worɨ safambe nɨmaru-ane, ahandɨ nɨmorehɨ ai hoafɨ koarɨhendühɨ yahoya, “Nindou ra nɨnɨ-moatükunɨyo ai refe-koatemayu ranahambo hoafɨ ana moai yaŋgoro, ŋga se ahambo nɨnɨ-nüŋgundorɨmboyafɨ. Hamanɨ nɨmbokoanɨ ro ahambo yafogoadɨnambo hoeirɨhinɨ hehea hɨdɨdɨmo apoyahühɨ afɨndɨ hohoanɨmomayahɨ,” meho. \v 20 Ŋga Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu bogorɨ nindou-memo ranai-yomo ai nindou afɨndɨ ranühɨ meŋgoro ranaheimboya “Se hoafɨndeianɨ anɨmbo Pairat ai Barabasɨmbo aboedühɨ koarɨheirühɨ asu Sisasɨmbo hɨfokoambɨriramboane,” yahomo houmbo aheimbo hohoanɨmombo ŋgusüfoambe botɨmarundürɨ. \v 21 Asu Pairat ai nindou afɨndɨ ranaheimbo düdufindürühɨ yahuya, “Se nindou yimbu ra nindou daboeyei ro ahambo karabusambeahɨndɨ aboeda koarɨhefimbo hohoanɨmoayeia?” mehundüramboyei. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyahündowohü seiya, “Barabasɨmbo,” masei. \v 22 Asu Pairat ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Asu refe ana, Sisasɨmbo Krais sei arɨhündɨ ranahambo ra nüŋgumandɨhina?” mehuamboyei. Sɨmborɨ muŋgu ai ahambo hoafɨyeihü seiya, “Nɨmɨfihɨ tokoemündɨ pefimboani,” masei. \v 23 Asu Pairat ai aheimbo düdufindürühɨ yahuya, “Nindou ndanai nɨne-moatükunɨ moaruwai ramareanda?” mehuamboyei. Asu ai moanɨ puküna hoafɨ nɨmoamo karɨhehindühɨ hoafɨyeihü seiya, “Nindou ranahambo nɨmɨfihɨ tokoemündɨ pefimboani,” masei. \v 24 Pairat ai ndare hoeireandane hoafɨ ranahambo wataporɨmboyo hombo ra wanɨyowohü ai ro ŋgɨrɨndahɨ, ŋga yifiarɨ tükündüfihü hoafɨ afɨndɨ yagodomboe mehu. Ranɨyu asu hoe fuiyamündɨ haya nindou ranahei hɨmboahü warɨ ahandɨ ra popoaifoareandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou ndanɨ ahandɨ yɨfɨ ra i ro hütirühünɨpoanɨ, ŋga ranɨ moatükunɨ ra sɨheihoaranei,” mehu. \v 25 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ muŋguambo ranai sɨmborɨ ahambo hoafɨyeihü seiya, “Ai hüti yɨfɨmboayu ranɨ-moatükunɨ ra yɨhoefane asu yɨhoefɨ nɨmorɨ ranahei ane!” masei. \v 26 Ranɨyu Pairat ai Barabasɨmbo aboeda koamarɨheira aheimbo sowana mahu. Ranɨyu asu ai Sisasɨmbo daboadanɨ ndüfurɨ-ndüfurɨfoarüwurɨ mehua ahambo nɨmɨfihɨ tokoemündü pefimbohünda ami-yomondɨ warɨhümarirɨ. \s1 Ami ai Sisasɨmbo tɨkɨfɨnamborüwurühɨ tɨrɨfoefe hoafɨmarürɨ \r (Mak 15:16-20; Son 19:2-3) \p \v 27 Ranɨyomo asu Pairatɨndɨ ami ai Sisasɨmbo sowaründümo gafmanɨ yomondɨ worɨ ranambe mahɨfomondamboemo, asu muŋguambo ami nindou ranai Sisasɨmbo wakɨmarüwurɨ. \v 28 Ranɨyomo asu ai ahandɨ hoearɨ ra yimɨndɨbadɨ houndowohüyomo asu hamburɨ hoearɨ hoandarɨ ra magüdündo. \v 29 Ranɨyomo asu ai wofɨ tɨhoarɨ-tɨhoarümbɨnambo mbɨroambe kɨkɨmafoarundɨ. Asu nɨmɨharɨ sowandümo ahandɨ warɨhondü waranɨ waramberundühɨ yimɨndɨho pusɨru nɨmarɨmondühɨ ahambo tɨkɨfɨnamborüwurühɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Suda-yafe adükarɨ bogorɨ, karɨhasou-anafɨ,” mehomondo. \v 30 Ranɨyomo asu ai ahambo ŋgurɨ tɨtɨfɨyomondowohü ahandɨ warambeahɨndɨ nɨmɨharɨ-mayo ra kosɨründümo ahambo mbɨhapɨrɨ kakɨmarüwurɨ. \v 31 Ai ahambo tɨkɨfɨnamborüwurɨ tɨrɨfoefe hoafɨyomondo mburumboemo asu ahandɨ fihɨndɨ hamburɨ hoearɨ hoandarɨ-mayo ra yimündündümo-ndühɨyomo asu hoearɨ ahandɨ hondü ra sowandümo güdu hɨnɨŋgɨmarundo. Ranɨyomo asu ai ahambo nɨmɨfihɨ pefi hɨfokoefimbohünda sowaründümo mahomo. \s1 Sisasɨmbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ tɨkoründɨmo pamarüwurɨ \r (Mak 15:21-32; Ruk 23:26-43; Son 19:17-27) \p \v 32 Ahambo sowaründümo hou homondühɨyomo asu ai nindou mamɨ Sairinihündɨ, ahandɨ ndürɨ Saimon, ranahambo hoeimarɨhorɨ. Ranɨyomo asu ai nindou ranahambo Sisasɨndɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-mayo ra sowandɨfɨndo yahomo houmbo hüti-hütimarurü. \v 33 Ranɨyomo ai homo Gorgotahü tükümefundɨ. Gorgota ranahamboane ai mbɨhapɨrɨ nahurai hɨfɨ sei arɨhündɨ. \v 34 Ranɨ hɨfɨhüyomo ami ai Sisasɨmbo wain hoe hühütimbü moatükunɨ fandu yamundu mburu masabudo. Asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ ra sümündü hoeireanda mayoa asu ai moai sümündu. \v 35 Ranɨyomo ai ahambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ parüwurɨ hou asu ai ahandɨ-mayo hoearɨ ra ahamundɨ mbusümo sowandümo yɨboborundümo hou ranambo ŋgorü ai mbɨsemündua yahomo houmbo piraimemo. \v 36 Ranɨyomo asu ai raraoyafu mburu ranühɨ nɨmarɨmo Sisas ahambo yɨfɨmbiyu yahomo houmbo homo hɨmboana wamarurü. \v 37 Ahandɨ mbɨro wafusɨfohü ahambo papɨ-hoafɨ sürü papɨru mburu tɨkoründɨmo pamarundɨ ranai yare hoafɨyohü yahoya, NDANANA SISAS SUDAYAFE BOGORƗ ADÜKARƗ NINDOUANI, yahomo paru hɨnɨŋgɨmarundɨ. \v 38 Ranɨyomo asu ai nindou yimbu hümbuhünɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo Sisas babɨdɨ ahandɨ fikɨmɨ pamarupɨrɨ. Ŋgorü Sisasɨndɨ warɨhondü waranɨ parüwurɨ asu ŋgorü kadüdü waranɨ parüwurɨ marupɨrɨ. \v 39-40 Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai hei ŋgasündɨhorɨ hei rühündühɨ mbɨro hɨrɨhɨrɨhündühɨ ahambo tɨrɨfoarɨhorühɨ hoafɨyahündowohü sahündoya, “Sapo se Godɨndɨ worɨ ra bɨrɨfoefe mburumbo moanɨ ŋgɨmɨ sihɨ yaŋgɨrɨ fondɨfe hɨnɨŋgɨfembo mayafɨyosɨ! Se Godɨndɨ nɨmorɨyafühanasɨ, se sɨhafɨhoarɨ yaro aboedamboyafosɨ. Se ndahonɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨndɨ hɨfɨna foarefoao peyafɨsɨ!” sei hoafɨmehündo. \v 41 Nindou ai ramehindɨ ranɨ-süŋgu yahurai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindou, ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ asu ranɨhündambo bogorɨ nindou ranai-amboanɨ yaru tɨkɨfɨnambo-rüwurühɨ tɨrɨfoarüwurühɨ yahomoya, \v 42 “Sisas ai nindou bɨdɨfɨramboyu ai aboedamboreandürɨ marandɨ, ŋga asu ai ŋgɨrɨ ahandɨ fimbo ana aboedambondeandɨ! Awi aiana Israerɨ-yafe adükarɨ bogorɨmbeipoanɨ! Asu ai haponda nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ranɨ-fihɨndɨ hɨfɨnɨ akusɨfoendɨ ana, asu ro ahambo anɨhondümbo-ndɨhurɨmboyefɨ! \v 43 Ai Godɨmbo anɨhondümborirühɨ Ahandɨ nɨmoranahɨ mehu. Refeanasɨ, awi sɨhɨrɨ hoeindɨhu God ai ahambo farɨhefimboayu ranahambo,” mehomondo. \v 44 Asu nindou hümbuhünɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ Sisasɨndɨ fikɨmɨ mapaiarɨfanɨ amboanɨ ai mare moanɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai ramarɨhorɨ nou yahurai rarɨnerɨ tɨrɨmafoarɨnerɨ. \s1 Sisas ai ndeara muŋguna yɨfɨmayu \r (Mak 15:33-41; Ruk 23:44-49; Son 19:28-30) \p \v 45 Refe hayamboyo-ane hüfɨnɨmbo peyo haya hɨfɨ muŋgu ranai nɨmbɨ nɨmarɨ ho ho hombo nɨmbambe hondü hüfɨwuyuambe tükümefeyo. \v 46 Hüfɨwuyuambe safɨ sɨmogodühɨ Sisas ai puküna heiyuhü yahuya, “Eri, Eri, rema, sabaktani?” mehu. Ranɨ hoafɨ ra yare yahurai hoafɨyowohü yahoya, “Wandɨ God, wandɨ God, se nɨmboe wambo hɨnɨŋgɨro-wandɨrɨmboayafɨ?” meho. \v 47 Nindou bɨdɨfɨrɨ ranühɨ manɨmboei ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi hoafɨyeihü seiya, “Nindou ranai ana Erais-amboani dükarirɨ mɨŋgayundo,” masei. \v 48 Nɨmai nindou mamɨ ahei mbusümo ranai pɨpɨyu hu worapo-worapoyoweimbɨ moatükunɨ nou semündü mbura nɨmɨharɨfihɨ pare hɨmondamündü mbura hühütimbü wain hoe ranambe foare hüramündɨ haya Sisas ai ranɨ moatükunɨ ra mbɨsümündu yahu haya segodɨmbo mehu. \v 49 Ŋga asu bodɨmondɨ ai hoafɨyahündowohü seiya, “Awi, hoeindɨhu mbundɨhumbo Eraisa ai ahambo farɨhefembo tükümandɨfiyu wanɨmandɨyo,” masei. \v 50 Ranɨyu asu Sisas ai asükaiyu puküna heiyuhü ahandɨ yifiafɨ hɨnɨŋgɨrirühɨ nɨmokomayu. \v 51 Ranɨyo asu Godɨndɨ worɨ safambe hoearɨ yipurɨ nafɨtambehü mahetaro ranai nɨmoamo ŋgahɨ peyo haya hanɨ hɨfɨnɨ gebü türeandühɨ yimbu kɨkɨmareandɨ. Hɨfɨ ai fɨfɨmɨyowohüyo muŋguambo nɨmoei ranai gübüdümarɨhoayo. \v 52 Yɨfambe ranai nafɨtambe tihoai-tihoairandühɨ asu Godɨndɨ nindou afɨndɨ horombo yɨfɨsafɨmayei ranai yaŋgɨrɨ botɨyahi-botɨyahi marɨhündɨ. \v 53 Ai yɨfambe ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi Sisas yaŋgɨrɨ asükaiyu botɨmefiyu ranɨ-süŋgunambo ai Sürühoeimbɨ Ŋgoafɨ adükarɨ (Serusarem) ranɨna mahei. Ranɨyo nindou afɨndɨ ranai aheimbo ranühɨ hoeimarɨhindürɨ. \v 54 Ami-yomondɨ bogorɨyu asu bɨdɨfɨrɨ amiyomo ranai ai-babɨdɨmbo nɨŋgomombo Sisasɨmbo hɨmboanawarürühɨ manɨŋgomo ranai sapo hɨfɨheyowohü asu muŋguambo moatükunɨ tükümefeyoa hoeimarundɨ ranɨmbo yɨhɨmboyomondühɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi aiana Godɨndɨ Nɨmorɨ hondüyu,” mehomo. \v 55 Nɨmorehɨ afɨndɨ bɨdɨfɨrɨ Gariri hɨfɨ hɨnɨŋgɨrɨhi hehi Sisasɨmbo farɨhefimbo süŋgumarɨhorɨ masühüsi-mayei ranai burɨyei. Ai moai akɨmɨ papühüyahindɨ, ŋga moanɨ aŋgunɨ goagu safɨ nɨmboeimbo hɨmboarɨ papɨmayei. \v 56 Nɨmorehɨ burɨmayei ranahei mbusümo ra ŋgorü Maria Makdarahündɨyo, ŋgorü ra Maria Sems Sosepɨyafandɨ hondɨyo asu sapo Sebedindɨ nɨmorehɨyo rarɨhi ai manɨmboei. \s1 Sisasɨmbo Sosep Arimateahündɨ ai hoŋgu ambe masɨherü \r (Mak 15:42-47; Ruk 23:50-55; Son 19:38-42) \p \v 57 Ndeara nɨmbambe nindou napo afɨndeimbɨ ahandɨ ndürɨ Sosep Arimateahündɨ-mayu ranai tükümefiyu. Nindou ranai-amboanɨ Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨ nindouyu. \v 58 Ai hüfu Pairatɨndɨ hɨmboahü tüküfi nüŋgumbo Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko ranahambo ndahamɨndɨ yahu haya düdumefindo. Ranɨyu asu Pairat ai Sisasɨndɨ yɨfɨ-nɨmoko ra Sosepɨmbo dabudo mehu. \v 59 Sosep ai yɨfɨ-nɨmoko serümündü mbura sɨmborɨ kɨfohɨ hoearɨfihɨ parirɨ hɨmondɨmarirɨ. \v 60 Ranɨyu ai ahandɨ hoŋgu nɨmoei ŋgɨnɨndambe sɨmborɨ nafɨrɨhai hɨnɨŋgɨmareandɨ ranambe masɨherü. Ai nɨmoei yɨtɨfo afɨndɨ ra gügürɨhai nafɨtambembo güre pare mbura ndamefiyu. \v 61 Ranɨ-yafe Maria Makdarɨhündɨ-mayo ranaiyo asu ŋgorü Maria-mayo ranaiyo ai hoŋgu ra haŋgɨfohü mamarɨfe. \v 62-63 Ŋgorü sina moanɨ nɨmarɨmbo si tüküfeyoambe Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu Farisi nindouyomo ranai Pairat babɨdɨ mamühɨyafu fandu nɨmarɨmo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou adükarɨ, ro hohoanɨmoyefɨmboanefɨ hoafɨ mamɨ sapo nindou wosɨhoaforɨ hoafümbɨ-mayu ranai yare hoafɨyuhüya, ‘Ro ŋgɨmɨ sinda mbundɨha asu asükainda yaŋgɨrɨ botɨndaheamboyahɨ,’ mehu ra! \v 64 Ranɨmbohündambo anɨmbo asu se hoafɨndafanɨ hoŋgu ra ndore ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨyo ho ŋgɨmɨ si ranühɨ tüküfemboane. Rananɨmbo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai ŋgɨrɨ ahandɨ finɨmoko ra dɨbo hümbuhünɨmbo ndowandümo houmbo asu ai nindou ranaheimbo hoafɨndɨmondühɨya, ‘Ai yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨ botɨmefiyu,’ mbɨsɨmo. Süŋgunambo wosɨhoaforɨ hoafɨ ranai asu horombo wosɨhoaforɨ hoafɨmayu ranahambo ŋgasündeamboe,” mehomo. \v 65 Ranɨyu asu Pairat ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se hɨfandɨru-rundeimbɨ nindou bɨdɨfɨrɨ sowapundümo houmbo ŋgomo moanɨ hoŋgu ambe ra ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ papɨ papɨndu hɨnɨŋgɨndundɨ,” mehupurɨ. \v 66 Ranɨyo asu ai ranɨhünda botɨyafu homo hoŋgu ambe ranahambo yowanɨ yahomombo paru hɨnɨŋgɨru houmbo asu nindou bɨdɨfɨrambo hɨfandɨyo nɨmarɨmbo hɨnɨŋgɨmarupurɨ. \c 28 \s1 Sisas ai yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨ botɨmefiyu \r (Mak 16:1-10; Ruk 24:1-10; Son 20:1-18) \p \v 1 Moanɨ nɨmarɨmbo si ranai muŋguyo ane, asu weaŋgurühɨ sihɨ hapoadümbo siambe hondü hüfɨhamɨndɨ sɨfo-koateyuambe, Maria Makdarahündɨyo asu ŋgorü Maria ranaiyo ai hoŋgu Sisas yaŋgurümbü-mayo ra hɨmboambo mahafe. \v 2 Ranɨyo moanɨ nɨmai hamɨndɨ hɨfɨhe afɨndɨ ranai tüküfihɨyo, Adükarɨndɨ nendɨ ranai sünambeahɨndɨ kusü nɨmoei afɨndɨ nafɨtambihɨ mapaiaro ra gügürɨhai sɨhai hayambo ranɨwamɨ mamaru. \v 3 Ai wabürüsɨ nahuraiyowohüyo asu ahandɨ hoearɨ ranai moanɨ mburɨŋgai kɨfohɨ hamɨndɨ nahurai tükümefeyo. \v 4 Ranɨyomo asu nindou hoŋgu ambe ranahambo hɨfandu manɨŋgomo-memo ranai ahambo yɨhɨmbombo hɨhamɨndarɨyomondühɨ yɨfɨ nahurai korɨmemo. \v 5 Asu sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai nɨmorehɨ yimbumefe ahafembo hoafɨyupɨrüh yahuya, “Se awi yɨhɨmbo-ndamboyafe. Ro sɨhafembo fɨfɨrɨheapɨrɨmbo-anahɨ, sapo seana Sisas nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ hɨfokoamefiyu ranahambo kokombo-anafe nda. \v 6 Aiana moai ndühɨ yaŋguru. Aiana sapo horombo hoafɨmayu süŋgu yaŋgɨrɨ aboeda asükai botɨmefiyu. Awi naha fondɨ ai meŋguru nda hoeirɨne. \v 7 Ŋga se nɨmai ŋgafe ahambo süŋgururü-rundeimbɨ nindou-memo ranahamumbo hoafɨndafɨnapurühɨya, ‘Ai yaŋgɨrɨ aboeda botɨmefiyu. Asu haponda ai Garirinambo horombofi sɨhamundɨ wagabe ahu, ŋga se ranühɨ anɨmbo ahambo hoeindurümboemo!’ mbɨsafe. Hapoana ro sɨhafembo hoafɨyahɨpɨrɨmbo-anahɨ,” mehupɨrɨ. \v 8 Ranɨyafe ai hoŋgu ra hɨnɨŋgɨrɨne hena yɨhɨmboyafesɨ, ŋga asu ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ kameihü pɨpɨna Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafombo mahafe. \v 9 Moanɨ nɨmai Sisas ai ahafembo-so tüküfi hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Karɨhapɨsɨ,” mehupɨrɨ. Ai ahambo-so tüküyafɨne yitɨŋarühɨ kɨkɨhɨrɨnandɨfe henambo ahambo Adükarani safe hena hohoanɨmomefɨnando. \v 10 Sisas ai ahafembo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbondamboyafe. Se ŋgafe wandɨ wandafɨ mamɨmbo hoafɨndafeanɨ anɨmbo asu ai Garirinambo ŋgɨfomo tükündafu ranühɨ anɨmbo ai wambo hoeindundɨrɨmboemo,” mehu. \s1 Nindou hɨfandu manɨŋgomo ranai hoafɨ sowandümo homo wataporɨmbomarundɨ \p \v 11 Nɨmorehɨ yimbumefe ranai nafɨ mbahafe nou ranambo, bɨdɨfɨrɨ hɨfandu-rundeimbɨ nindou ranai ŋgoafɨ adükarɨ-mayo ranɨna homo bogorɨ Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ nindou ranahamumbo muŋguambo wataporɨ nɨne-moatükunɨ ahamundɨ hɨmboahü tükümefeyo ranahambo wataporɨmbomarundɨ. \v 12-13 Ranɨyomo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ nindou bogorɨyomo asu bogorɨ nindou-memo ranaiyomo ai mamühɨyafu houmbo hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ. Ai kakɨ afɨndɨ ra ami-memo ranahamumbo sabupurühɨ yahomoya, “Se randu hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘Nɨmbokoanɨ ro yapomboyahu mboapoefɨ nou ranambo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai tüküyafu hümbuhünɨmbo ahandɨ finɨmoko ra masowaründümo,’ mbɨsɨmo. \v 14 Ranɨ hɨfɨ bogorɨmbofi hɨfanda-randeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨnduanɨ asu ro ahambo bɨdɨfɨrɨ hoafɨndahundoanɨ rananɨmbo asu se ŋgɨrɨ ranɨmbo tɨŋɨrɨfo tükündɨfemboe mbɨsɨmo hou afɨndɨ hohoanɨmondɨmo,” mehomopurɨ. \v 15 Ranɨmboane ami-memo ranai kakɨ masabupurɨ-mayo ra sowandümo hou asu ai ahamumbo hoafɨmemopurɨ süŋgu yaru homo hoafɨmemo. Ranane asu ranɨ hoafɨ ra Suda-yafe mbusümo hapondanambe amboanɨ yaŋgorü wakareandɨ. \s1 Sisas ai ahambo süŋgururürundeimbɨmboso tükümefiyu \r (Mak 16:14-18; Ruk 24:36-49; Son 20:19-23) \p \v 16 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ 11memo ranai Gariri wafunambo mahafomo sapo horombo Sisas ai ranühɨ ŋgomo mehupurɨ süŋgu. \v 17 Ai homo ahambo hoeirüwurɨhüyomo asu ahambo ŋgusüfo parüwurɨ hohoanɨmomemondo. Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ai ahambo hohoanɨmo yimbumborurü. \v 18 Sisas ai akɨmɨ ahamumbo-so sühüfi hüfu hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ai wambo muŋguambo ŋgɨnɨndɨ sünambeahɨndɨyo asu hɨfɨnɨndɨyo ra sendɨrɨmboani. \v 19 Ranɨmbohündambo anɨmbo asu se ŋgomo muŋguambo nindou ranaheimbo ai wambo süŋguyondɨrɨ-rambo nindou tüküfembohündambo randu ndundɨ. Asu se aheimbo Apendɨ ndürɨnambo, Nɨmorɨndɨ ndürɨnambo, asu Yifiafɨ Aboedɨndɨ ndürɨnambo hɨmonɨ hundüründundürɨ. \v 20 Asu ro sɨhamumbo hoafɨmehapurɨ ra muŋguambo moatükunɨ süŋgufe hombohünda yamundundürɨ. Asu ro se babɨdɨ nɨmboa ŋgambo bɨdɨfɨranɨ si tükündɨfemboe,” mehupurɨ.